Môžeme pomôcť?

Winter_wallpapers_Winter_fog_011836_Išla som pridať niečo na blog a všimla som si dole nový modrý chlievik. WordPress nedávno všeličo menil, nevedela som sa dokontaktovať na Support a so mnou asi viacerí a zavzdušňovali sa. Teraz dole na blogu na administrátorských stránkach svieti malý modrý chlievik s nápisom “Can we help?”

Dnes ma niečo náramne rozhodilo a dostala som sa do sebareflektívnej nálady. A vtedy idem na stránku a dole mi svieti ako výsmech otázka “Môžeme ti nejako pomôcť?”

Nie, nemôžete mi pomôcť. Kým potrebujem, aby mi pomáhali, nemôže mi pomôcť nikto.

(Ale pieseň je kvalitná starina, čo? 😉 )

7 thoughts on “Môžeme pomôcť?

      • N aeviem, ale ja zakaždým automaticky pomáham, bez rozmýšľania… už mi jeden človek povedal, že som hlúpa keď tak konám, že tým vlastne škodím sama sebe. Už som konečne dospela do štádia, že by som to mala zmeniť. Ale neviem akým spôsobom. Lebo už viem, že takýmto počínaním priťahujem na seba negatívnu energiu.. Lebo ľudia sú nie vždy pripravení prijať pomoc za každú cenu. A potom sa to odráža na mne. A sú ľudia, ktorí to cielene zneužívajú… A tiež mi to ubližuje…

        Páči sa mi

      • Teraz si mi zopakovala svoju pôvodnú otázku a podala vysvetlenie, ktoré obviňuje iných ľudí. Len ešte stále si nezačala zisťovať, čo v tebe ťa vedie k tomu automatickému konaniu.

        Je mi ľúto, ale pilulku “všetko v jednom” nevlastním. Môžem len zopakovať svoju odpoveď, pretože predstavuje dvere. Otvoriť ich a prejsť cez ne budeš musieť už sama.

        Páči sa mi

      • Sorry, uvedomujem si, že moja odpoveď neznie dostatočne láskavo… Ale ak sa nerozhýbeš, tak potom patríš k tým, ktorí potrebujú na prežitie pomoc iných – takže k tým, ktorým nikto nedokáže pomôcť.

        Páči sa mi

      • Konečne mi to zaplo!!!
        Ja som nehľadala dôvod – príčinu, prečo sa tak chovám…
        A už viem… ale ako ho odstrániť… to už bude na rozmýšľanie na dlhšiu dobu.. Ako každé malé dieťa som chcela pomáhať pri každej činnosti ktorú vykonávala moja matka, a ona zakaždým odháňala slovami : nechaj tak, si ešte malá… keď budeš veľká, tak sa ti nebude chcieť. A vlastne moje podvedomie koná tak, aby dokázalo, že sa vlastne mýlila…
        Dá sa to dajako ovplyvniť?
        Dakujem ❤

        Páči sa mi

      • Už to, že si to uvedomuješ, je prvý krok k odstráneniu. Ale prečo si ako dieťa chcela pomáhať? Aké presvedčenie je o úroveň hlbšie? (Nápoveda: dobrí ľudia pomáhajú a nič za to nepýtajú; ak nebudeš pomáhať, nikto ti nepomôže a zostaneš sama; atď.)

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre Alena Slana Zrušiť odpoveď