Eprakone – ezoterika a spiritualita

Minule som vybrala ako “featured” článok Tonglen. Netušila som, ako sa v mojom živote zas poskladá jedno k druhému…

Minulý týždeň kočka z Las Vegas požiadala cez fejsbúk svojich “kamarátov”, aby jej pomohli energiou. Je nejaká chorá, má silné bolesti a nevedia prísť na to, čo s ňou je… a už to pomaly vzdáva.

Obvykle nepomáham ľuďom. Lenže teraz, ako som čítala jej správu, pocítila som, ako cez seba začínam ťahať jej energiu… Bránila som sa tomu, pretože sama som chorá a mám dostatok vlastných bolestí, ale nedokázala som to zastaviť. Tá vibrácia cezo mňa tiekla, či sa mi to páčilo alebo nie, tak som sa podvolila a prisľúbila som jej, že pre ňu niečo urobím.

Šla som za Gabrielom a povedala mu, čo mám v úmysle. Schválil mi to. Zavolala som si ju a nechala som okolo nej víriť energiu. Energia bola pekná, biela, a tvorila okolo nej čosi ako vír DNA – dole užší a nahor sa rozširujúci a pozostávajúci z niekoľkých vlákien. Odrazu niekde od kolien sa vlákna začali farbiť do krvavočervena a farba presiakla až niekam nahor, vyše jej hlavy (vyššie nešla). Nevedela som, čo to je, ani či je to dobré alebo zlé, tak som sa spýtala Gabriela. Povedal, že tie kolená sú príčina jej stavu, že sú vraj neohybné, nepružné a to jej neumožňuje prispôsobiť sa alebo niečo podobné (išlo to cez obraz). Pýtala som sa, či je to “zlé”, ale povedal niečo, že tá energia bola potlačená a chýbala v organizme a teraz sa uvoľňuje. Potom som zaspala; zrejme robotu dokončil miesto mňa on, lebo kočke sa uľavilo. (Nebola to len moja zásluha; viacero nás niečo robilo.)

Zato ja som celý týždeň zdochýňala. K mojim klasickým bolestiam, ktoré už poznám, sa pridali nové – odišiel mi chrbát, žalúdok, pankreas, žlčník i ľadviny. Bežne by som to odležala, ale je koniec roka a ja som nonstop niekde v teréne na tréningoch, takže mi nezostávalo nič iné než zaťať zuby a ťahať to tak dlho, ako len dokážem.

V piatok som mala zlom. Ráno som myslela, že sa už z postele ani nezdvihnem, ale nakoniec som sa vyterigala a začala som špekulovať, čo so sebou… A potom v piatok večer, už na ceste domov, som si spomenula, čo mi pomáha absorbovať cudziu energiu – žam žung. Tak som si odstála jednu rundu – a cudzie bolesti sa stratili a zostali mi len tie, s ktorými som už naučená žiť, pretože patria ku mne.

Poučenie? Keď mi kedysi kočka vravela, že nejako musíme byť prepojené, lebo dávam články a citáty, ktoré zakaždým oslovia jej potrebu, vtedy som sa len usmiala a brala som to s rezervou. (Kritické myslenie je náramne samoľúbe.) V článku pri tonglene som písala, ako na seba naberám “prehrešky” mimofyzických bytostí a “čistím” ich. U ľudí som túto schopnosť zatiaľ nemala… Takže, samoľúbe kritické myslenie, buď som túto schopnosť nadobudla a nemám ju vôbec pod kontrolou, alebo je tá kočka niečo viac než len obyčajná fyzická bytosť – a mne sa to takto nevyplatilo. 😕

Ale hepi, že to už mám za sebou. Ja prestojím snáď aj vlastnú smrť. 😉