Trochu preskakujem, ale v poslednom čase sme sa v Pathworkingovom klube Boslaalu dosť motali okolo bezmocnosti. Vlastne som to písala aj tu. A v čakárni u lekára som narazila na nový pohľad na tému bezmocnosti.
Psycanics Všetko-čo-je nazývajú kvantovým poľom. Toto kvantové pole nemá nijaké zážitky okrem pocitu “ja” – vedomia. Nie je nič, čo by sa dalo zažívať, keď je kvantové pole v svojom inertnom stave. Na to, aby mohlo začať zažívať, muselo urobiť dualitu. A keďže kvantové pole nepadlo na hlavu, ešte prv, než začalo babrať samé seba, vyrobilo “záložnú kópiu” zo seba, do ktorej robí všetky zásahy. A tu sa dostávame k môjmu milovanému taoistickému (Tao Te Ťing, kapitola 42):
Tao zplodilo jedno,
jedno zplodilo dvě,
dvě zplodila tři,
tři zplodila deset tisíc.
Tao splodilo svoju záložnú kópiu (=”Otec”, naše Všetko-čo-je), tá vytvorila dualitu (=dve), do duality premietla vedomie (=tri) a to stvorilo všetko ostatné (=10.000 vecí hmoty). 🙂
No a psycanics vraví, že aby sa Vedomie mohlo skúmať, potrebovalo vytvoriť “dualitu”, teda svoj antiobraz. Všetko-čo-je/Podstata má isté parametre, ktoré premietlo do protiparametrov a tak vytvorilo priestor pre zažívanie hmoty. Tento priestor tvoria štyri základné polarity:
- Poznanie/Múdrosť <-> Ignorancia/Hlúposť, vedieť <-> nevedieť
- Moc <-> AntiMoc, Tvorca <-> Obeť
- Hodnotný <-> bez-Hodnotný/bezcenný, nie dostatočne dobrý
- Láska <-> AntiLáska, čo je to isté ako Šťastie <-> NBU (=nešťastie, bolesť a utrpenie)
Ako ľudské bytosti teraz stelesňujeme AntiPodstatu:
- AntiPoznanie (zabudli sme, kto sme, sme ignoranti, ťažko sa učíme, sme obmedzení v mentálnej kapacite a pod.)
- AntiMoc (“nedokážem to”, “nedostanem to”, slabosť, zlyhávanie)
- AntiHodnotu (sme nehodní, nezaslúžime si, nie sme dosť dobrí, sme škaredí, nemilovaní a pod.)
- AntiLásku (hnev, strach, nenávisť, smútok a pod.)
Ako človek ste opačná polarita Boha. Ste minimálna Múdrosť, Moc, Láska a Radosť tvorivej bytosti. Aby Boh mohol byť bohom, potrebuje niekoho, komu by mohol byť Bohom. Vy ako ľudská bytosť ste jedna z tých vecí, ktorým je Boh Bohom.
🙂 Ten citát sa mi mooooc páči. Čo ma však zaujalo je tá bezMOCnosť. Vlastne je to náš základný stav človečenstva. Je to stav, kedy čelíme tvoreniu z vyššej vrstvy, ktoré je pre nás záväzné a ktoré nás potrebuje na to, aby zistilo, čo všetko dokáže. 🙂 Keby nebolo diváka, nebola by divadelná hra. 🙂
Takže nabudúce, keď postretnem pocit bezMOCnosti, pripomeniem si, že práve teraz ukazujem Všetkému-čo-je, akú nekonečnú MOC má. (A v duchu si poviem, že až ho raz dolapím, tak si to rozdiskutujeme. 😛 )
Všetky štyri veci máme zabudované do pudu sebazáchovy. Nemáme šajnu, čo sa deje v tom druhom, takže večne musíme striehnuť na možné ohrozenie – prípady, kedy by ten druhý mohol byť silnejší, rýchlejší, bohatší, krajší, atď. ako my. Sústavne sme konfrontovaní s tým, že sú veci, ktoré neovládame – a to nás udržiava v pocite vlastnej malosti a ohroziteľnosti. Porovnávaním s každým a všetkým získavame komplex nedokonalosti/menejcennosti, ktorý tiež cementuje náš strach a pocit ohrozenia… a dobre nás to srdí, čím demonštrujeme ešte aj tú negativitu.
Ale viete, čo? Práve táto negativita, práve toto “vyhostenie z Raja” je náš hnací motor, ktorý nás núti byť múdrejšími, dozvedať sa, zisťovať, byť mocnejšími a lepšími a hľadať pocit vnútorného naplnenia – lásku k sebe i svetu naokolo. Niekde v knižke bolo napísané, že toto je mechanizmus, ktorým sa zabezpečuje, že sa všetci raz vrátime späť do Zdroja. 🙂
Za mňa: ja už mám kufre zbalené. A keďže sa ešte nič nedeje, tak sa parádne nudím. 😉 Ale jedného dňa…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor