V piatok som bola v obchode. Mám za sebou dlhé zlé obdobie, už som to viackrát spomínala, a konečne sa mi uľavilo, takže som bola celkovo v pohode. Idem do potravín a na pohyblivých schodoch predo mnou stojí nejaká baba. Pozerám na ňu a v duchu si hovorím “tá má teda zadok!” A je to aj pravda. Má zadok nepomerne veľký k zvyšku tela, ale zas nie ohavne rozkysnutý, len proste taký “latino”. Vyzerá celkovo dobre, pretože aj stehná má trochu silnejšie a zvyšok postavy je vyšportovaný. Vlastne pekná kočka.
A vtedy sa vo mne zapne vnútorný monológ. “Čo si si všímala?”
“No, jej zadok.”
“Prečo?”
“Lebo nevyhovoval.”
A už mi svitá. Čo to vlastne robím? Všímam si to zlé. Vyhľadávam to nevyhovujúce. To je to prvé, čo registrujem. No môžem sa ja udržiavať v pozitivite aj 24 hodín denne keď to prvé, čo vidím, sú nedostatky!
Tak som si povedala, že sa to ide zmeniť. Ešte neviem, ako, ale nejako sa to ide zmeniť.
V sobotu som šla do obchodu. Už odchádzam a stojím na pohyblivých schodoch a naproti mne idú nahor dve dievčatá. Pekné, mladé, plné života. Krásne v svojej spokojnosti. Tá jedna je síce trošičku malá, bude mať problémy nájsť pre seba neskôr dostatočne krátke džínsy, ale…
A odrazu zisťujem, že sa usmievam od ucha k uchu. Najprv nechápem, prečo, no potom mi to došlo: zmenilo sa poradie. Prvé som zaregistrovala to dobré a pekné, až potom sa šlo na nedostatky.
Rýchlo preciťujem nesmierne uspokojenie zo seba a vďačnosť, že sa to tak rýchlo zmenilo. Akoby moje podvedomie bolo po celý čas len čakalo na to správne rozhodnutie. 🙂
Sústreďovať sa vo vonkajšom (ale aj u seba) na nedostatky a porovnávať je v nás hlboko zakorenené. Je to akýsi druh súťaživosti a ak si to tak rýchlo prekonala, tak si buď veľmi silná alebo to funguje len kým máš zapnutého “vnútorného strážcu”. Na druhej strane, ten zadok prekážal tebe a brala si ho ako nedostatok ty. Je možné, že to dievča ho považuje za svoju prednosť 😀 čo my vieme. Tiež sa tým zaoberám posledné mesiace. Ide to pomaly, ale keď sa mi darí, tak sledujem, že sa okamžite mení aj vonkajší svet a to sa mi páči.
Páči sa miPáči sa mi
Tiež som nečakala taký rýchly pokrok… Ale vnímam to tak, že už som aj napriek mojej koncentrácii na nedostatky došla dosť ďaleko a tú koncentráciu na nedostatky si uvedomujem. A ak platí včerajší Tolle (https://eprakone.wordpress.com/2014/08/24/ego-predpoklada-neuvedomovanie-si/), tak vlastne uvedomením si, že som koncentrovaná na nedostatky, som túto koncentráciu začala rozpúšťať – z programu sa stal len návyk a podvedomie čakalo, kedy ma ten návyk nakrkne natoľko, že ho už nebudem chcieť.
🙂 Pre mňa je to úžasný pocit. Konečne som dorazila k brehu “dokonalosti”. (=Nejako mi to pozeranie na pozitíva zostalo. Zatiaľ. 😉 ) Dúfam, že hneď vedľa bude aj breh “hojnosť”, ešte než moje konto narazí na svoje existenčné dno. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Mít krásnou zahradu, je těžká práce, nechám-li plevel růst, přeroste přes moji hlavu, převálcuje mě a já se v něm ztratím? Na každém kroku dnes čtu a slyším myšlenku o pozitivitě. Ano, kašlu na plevel, ať si roste?
Páči sa miPáči sa mi
Môžem sa opitat kde da tu pridat channeling a ako nato ci treba aj autora
Páči sa miPáči sa mi