V piatok som bola v obchode. Mám za sebou dlhé zlé obdobie, už som to viackrát spomínala, a konečne sa mi uľavilo, takže som bola celkovo v pohode. Idem do potravín a na pohyblivých schodoch predo mnou stojí nejaká baba. Pozerám na ňu a v duchu si hovorím “tá má teda zadok!” A je to aj pravda. Má zadok nepomerne veľký k zvyšku tela, ale zas nie ohavne rozkysnutý, len proste taký “latino”. Vyzerá celkovo dobre, pretože aj stehná má trochu silnejšie a zvyšok postavy je vyšportovaný. Vlastne pekná kočka.
A vtedy sa vo mne zapne vnútorný monológ. “Čo si si všímala?”
“No, jej zadok.”
“Prečo?”
“Lebo nevyhovoval.”
A už mi svitá. Čo to vlastne robím? Všímam si to zlé. Vyhľadávam to nevyhovujúce. To je to prvé, čo registrujem. No môžem sa ja udržiavať v pozitivite aj 24 hodín denne keď to prvé, čo vidím, sú nedostatky!
Tak som si povedala, že sa to ide zmeniť. Ešte neviem, ako, ale nejako sa to ide zmeniť.
V sobotu som šla do obchodu. Už odchádzam a stojím na pohyblivých schodoch a naproti mne idú nahor dve dievčatá. Pekné, mladé, plné života. Krásne v svojej spokojnosti. Tá jedna je síce trošičku malá, bude mať problémy nájsť pre seba neskôr dostatočne krátke džínsy, ale…
A odrazu zisťujem, že sa usmievam od ucha k uchu. Najprv nechápem, prečo, no potom mi to došlo: zmenilo sa poradie. Prvé som zaregistrovala to dobré a pekné, až potom sa šlo na nedostatky.
Rýchlo preciťujem nesmierne uspokojenie zo seba a vďačnosť, že sa to tak rýchlo zmenilo. Akoby moje podvedomie bolo po celý čas len čakalo na to správne rozhodnutie. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Sun Belangelo Zrušiť odpoveď