Vďaka fejsbúku som našla článok o “starých dušiach” (čo je pre mňa totálne absurdný koncept, tak si výťah z neho spracujem sem). Ja neverím na “nové” a “staré” duše. Vlastne neverím na “duše” ako také. Používam to slovo, argumentujem ním, ale len preto, že sa prispôsobujem slovníku komunity… ale v mojom príbehu to s tými “dušami” a “karmou” vyzerá inak. Takže ak budete z prekladu cítiť skepsu, pozrite si radšej originál.
Autorka si definuje “starú dušu” ako “špeciálny typ človeka, ktorý je osamelý a izolovaný takmer od narodenia”. Vraj to nie je povahou alebo preferenciami – ale jednoducho je starý. A mne sa otvára nožík vo vrecku. Niekto si povie, že “to nie je povahou alebo preferenciami”. To si predsa môžeme povedať všetci – aj tí, ktorí sú sami vďaka povahe a preferenciám, ako napríklad ja… Ale je oveľa heroickejšie byť “starou dušou” ako “podivínom”. 😕
Staré duše sa vraj nekamarátia s rovesníkmi, pretože si s nimi nemajú čo povedať. Ja som celý život mala čo povedať rovesníkom – len tí ksichti ma nechceli počúvať. 😛 Ďalšia črta “starých duší” je, že si idú svojou vlastnou cestou, kým ostatní sa zhlukujú a tvoria komunity. Tak aspoň v tomto ohľade som absolútna duševná vykopávka. 😉 Ale v podstate podľa článku každý, kto sa cíti nespolupatričný, je “stará duša”. Ja sa dokonca necítim ani ako “človek”. Nikdy som sa necítila ako “človek”. Na chrbte som mala kožovité krídla, na prstoch pazúry a oči ako plaz. A potom som sa pozrela do zrkadla a videla som “jezuliatko” (fakt mi tak hovorili). Prieeeekak. 😦
No a teraz: ako zistíme, či sme “staré duše” alebo nie? Autorka uvádza 9 príznakov:
1. Ste prirodzený samotár
Pretože záujmy vašich rovesníkov vás nezaujímajú, stránite sa ich. Máte problém vytvárať si vzťah k ľuďom.
2. Milujete poznatky, porozumenie a pravdu
Staré duše akosi prirodzene priťahuje intelektuálna rovina života. Podvedome chápu, že vedomosti sú moc, porozumenie je šťastie a pravda je sloboda. Venovať sa týmto veciam im príde rozumnejšie než čítať si najnovšie klebety o XY (doplňte si sami, ja nikoho nepoznám, pretože najnovšie klebety nečítam 😉 ) alebo výsledky futbalových zápasov.
3. Ste spirituálne založení
Emotívnejšie založené staré duše (hehe, čo je to “emotívny”? 😛 ) majú citlivú a spirituálnu povahu. Pre nich najlepšie použitie času je hľadanie osvietenia, lásky a mieru.
4. Chápete pominuteľnosť života
Staré duše často trpia pripomínaním si smrteľnosti – nielen svojej, ale aj smrteľnosti všetkých naokolo. Preto sú niekedy nekontaktí.
5. Ste premýšľaví a zahĺbení do svojho vnútra
Staré duše hodne premýšľajú – o všetkom. Ich schopnosť reflexie a poučenia sa z vlastných i cudzích skúseností je najlepší učiteľ v živote. Cítia sa takí starí preto, že sa veľa naučili týmto pozorovaním a rozoberaním a premýšľaním. Sú dobrí a vytrvalí pozorovatelia.
6. Vnímate veľký obraz
Staré duše sa nestrácajú v nepodstatných detailoch ako honba za titulmi, pracovným postupom, slávou alebo hmotnými vecami. Pozerajú na život z vtáčej perspektívy a vidia, čo je v danej situácii najrozumnejšie. Problémy vnímajú ako dočasné, ktoré sa pominú a iba zväčšia radosť, čo príde po nich. Preto mávajú pokojnú, stabilnú povahu.
7. Nie ste materialistickí
Bohatstvo, sláva, status a posledný model iPhonu staré duše len nudia. Nevidia dôvod naháňať sa za niečím, čo im môže hocikto ľahko vziať. Krátkodobé “zázraky” im neprinášajú uspokojenie, keďže sami sú dlhodobo orientovaní.
8. Ako dieťa ste boli neprispôsobiví a podivní
Nie je to vždy platné, ale mnohé staré duše pôsobia už v mladosti nezvykle vyspelo. Často dostávajú nálepky ako “introvert”, “predčasne vyspelý” alebo “rebel”, lebo sa správajú odlišne ako väčšina. Často sú nesmierne zvedaví a inteligentní; vidia neužitočnosť mnohého, čo ich učitelia, spolužiaci alebo rodičia robia a hovoria, a stavajú sa na odpor – pasívne alebo agresívne. Ak sa s takým dieťaťom viete dohodnúť ako s dospelým – pravdepodobne ide o starú dušu.
9. Cítite sa staro
Podľa autorky pocity, ktoré takúto starú dušu sprevádzajú, sú opatrnosť voči okoliu, vyčkávavá trpezlivosť a pokojný odstup. To zas ostatní často vnímajú ako “studeného človeka”.
***
V mojich očiach mýtus “starých duší” slúži na jediné – aby v človeku vyvolával pocit, že je niečo mimoriadne, iné (a lepšie) ako tí ostatní. Hmmm… Ale je to skutočne tak? Ak dohromady sme “všetko-čo-je”, nie je to tak, že všetky existujúce vlastnosti musia byť rozdistribuované medzi jednotlivé body, ktoré “všetko-čo-je” tvoria? Z tohto pohľadu sme iní, ale nie špeciálni – len iní svojím účelom, pretože nie sme ruka, ale noha. 🙂
A ja budem asi ten konečník. 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor