Pred chvíľkou som na jednej fejsbúkovskej castanedovskej skupinke zažila “zosuv pôdy”… Administrátorka sa rozhodla zrušiť Marka Cloudfoota, obvinila ho zo spolčovania s “letcami” a požívania halucinogénov a odmietla vysvetliť dôvody iným, že to má “zhora”. Okej. Ženskú nemám rada – no ale to neznamená, že nemala nejaký pádny dôvod. Diskusia bola vášnivá a v duchu “o Markovi” a “o Šamanke” zo strany ľudí, ktorí neboli ani Mark, ani Šamanka… Nakoniec sa to zvrhlo na fandenie, stranenie, posudzovanie a podobné “toltécke” prejavy, až som sa čudovala, aké vášne vychádzajú na povrch.
Jeden z chalanov, Matthew, zareagoval komentárom, ktorý ma oslovil:
Je to slabosť “tyrančeka”, že si potrebuje nájsť ventil pre svoju sebaľútosť a sebadôležitosť – obvykle cez sebavyvyšovanie a projekciu vlastnej neschopnosti vysporiadať sa s úmyslom iných a darom využívať hocijaký druh kontroly, aký majú. Budú ti preto hroziť aj smrťou, ak môžu.
(It is the weakness of the “petty tyrant” that they need to seek outlet for their self pity and self importance generally through self-aggrandisement and project their inability to cope with the Intent of others and the gift which is given by enforcing what ever means of control they have. Holding the threat of death over you if they can.)
Trochu to vo mne hrklo a musela som sa zamyslieť… Človek veľmi ľahko uletí, keď má pocit, že sa nepotrebuje nikomu zodpovedať. Možno keby baba vysvetlila, prečo robí to, čo robí, mnohí hlasní “kritici” by boli stíchli. Každá minca má najmenej dve strany a dôležité nie je zaujímať stanovisko, ale zvážiť vec v čo najširšom kontexte.
A hrklo vo mne znova, pretože som si uvedomila, že si nemôžem byť istá, že som neskĺzla do sebadôležitosti podobne ako Šamanka.










Povedz svoj názor