Published by

Helar Sun Belangelo

Od Jeffa Fostera:

“Všetko je len predstava. Život je ilúzia. Utrpenie je sen. Neexistuje ja, nikde nenájdete nijakú osobu. Je len Jednota…”

Jednoduché spirituálne klišé, ktoré sa ľahko zapamätáva, dá sa donekonečna omieľať a dá sa o ňom donekonečna vadiť…

Ale akosi ťažšie sa pripomína, keď vás práve opustil partner a všetko sa to CÍTI tak osobne, alebo keď tvojmu milovanému dieťaťu dávajú len pár dní života a tvoje srdce sa rozpadá na tisíc kúskov, alebo práve prežívaš obrovské fyzické bolesti bez nádeje na úľavu… Čo vtedy?

Je pre teba spiritualita len hra so slovíčkami, príhodná, neemocionálna filozofia, spôsob, ako sa vyhnúť bolesti, ako ju prekonať, udusiť či poprieť?

Je spiritualita o tvárení sa, že “všetko okej”, hoci vnútorne sa zvíjaš od bolesti?

Alebo je spiritualita pre teba skúmanie okamihu po okamihu? Vzdávanie sa predpokladov a toho, čo si sa naučil – vrátane toho, čo predpokladáš alebo si sa naučil o spiritualite?

Ľudia, zabudnime na spirituálne klišé, zahoďme jednoduché odpovede a pretvárky a čeľme životu v jeho najprírodnejšej podstate, priamo a bez ochrán.

Tam sme všetci začiatočníci.

Tento citát som našla, keď som sa vrátila zo záhrady, kde som pochovala malého Castanedu (kocúrik) vedľa jeho sestričky, čo sa narodila mŕtva a ani nedostala meno. Poplakala som si, šla som k počítaču a našla toto.

Bola som zvedavá, čo to so mnou urobí – ale napodiv, výsledok bol skutočne celkom nečakaný.

“Všetko je len predstava. Život je ilúzia. Utrpenie je sen. Neexistuje ja, nikde nenájdete nijakú osobu. Je len Jednota…”

Podpisujem. Život v jeho surovej podstate má aj nepríjemné stránky a kým sa cítim ako človek, tak mám právo plakať, keď zakopávam mačiatka. A mám právo dať im na hrobček kvietok. A mám právo vziať to ako fakt a nerozoberať, prečo sa to stalo a prečo práve im (a práve mne) a aké je to nespravodlivé a…

Nie. Stalo sa. Bodka. Je jedno, aké to je – stalo sa. Beriem. Bolesť je len ilúzia. Kým trvá, vyzerá nesmierne reálne – ale to nemení nič na tom, že kedysi tu nebola a jedného dňa tu znova nebude.

Beriem na vedomie. Pre mňa to nie je spirituálne klišé.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Vitamíny pre dušu

Jeff Foster

27 odpovedí na na “Život v jeho surovej podstate”

David

18. júna 2014

To ma mrzí, že ste prišli o mačiatko : ((

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
Takob

18. júna 2014

No nič moc. Je udivujúce, že človeka po takom dlhom duchovnom vývoji ešte dokáže rozplakať taká vec, ako smrť mačky. Ale čo je horšie, je, že autorka článku sa svojou slabosťou ešte chváli a očakáva, že ju budú mať jej ovečky (dúfajúc, že sa zachovajú správne) za lepšieho človeka.
V texte sa nenachádzajú žiadne urážky ani vulgarita, preto by som bol rád, keby prešiel vašou cenzúrou, ďakujem.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  18. júna 2014
  
  Takobium… 🙂 .
  
  A ostatných poprosím, aby to nekomentovali. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
2. matrioshka
  
  18. júna 2014
  
  ale preco nekomentovat?ja napriklad z tohoto komentara tusim, ze podla takob dlhy duchovny vyvoj ma sluzit na to, aby ho veci ktore ho dokazali rozplakat pred dlhym duchovnym vyvojom, uz rozplakat nedokazali. Smutok ani ja nemam rada, ale holt smutok patri k zivotu ako aj ostatne emocie. Podla mna duchovny vyvoj nie je o tom emocii sa zbavovat ale naopak dovolit si ich realne prezit, nie sa im priposrato vyhybat. Bez toho aby sa clovek obaval ze ked si to dovoli tak neviemco sa stane. Pripadne emociu smutku nahradzat agresiou (aj tomu vcelku rozumiem, aj ja som radsej nahnevana ako smutna, ale donekonecna sameho seba neoklames…)nuz tak
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Takob
    
    18. júna 2014
    
    Helar má strach, že ju ľudia prestanú vidieť ako proroka, ktorý ma vo všetkom pravdu. Nezverejniť môj názor jej však príde z hľadiska morálky zlé, tak vám aspoň zakazuje reagovať. 🙂 A tak to je.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  2. matrioshka
    
    18. júna 2014
    
    to pises mne?ja som ta neziadala o tvoj pohlad na Helar, to si sa musel pomylit. Ak sa chces bavit so mnou tak sa bav o teme clanku alebo o tom, co pisem v komente, nie?
    
    Páči sa miPáči sa mi
  3. Takob
    
    18. júna 2014
    
    O reakciu na komentár sa musí žiadať? Myslel som, že je tu verejná diskusia a každý môže reagovať na čo chce. V podstate som nadviazal na tvoju otázku “ale preco nekomentovat?” a je jedno komu bola určená.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  4. matrioshka
    
    18. júna 2014
    
    Aha,nuz tak podla mna nie je jedno komu bola urcena, najma ked ja sa pytam, a je dost zjavne dane koho sa pytam. Nemam problem sa spytat aj teba taku vec, na ktoru budem chciet pocut odpoved od teba. Aby som bola presna, tvoj pohlad na Helar ma nezaujima, ale zaujimalo by ma co si myslis o dalsich vetach, ktore v v komentari pisem. Ked nenajdeme spolocnu temu, tak ok, niec sa nedeje, nie vzdy sa zadari.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  5. Takob
    
    18. júna 2014
    
    S tou prvou časťou, kde píšeš, že duchovný vývoj ma slúžiť k tomu, aby sme sa utrpenia zbavili, súhlasím. Ale v druhej časti píšeš, že smútok patrí k životu. Ľudia sa majú postupným vývojom úplne oprostiť od utrpenia. Nemyslím si, že trápiť sa nad mŕtvou mačkou, písať aké je to smutné a zároveň kludne konzumovať mäso zvieraťa – ktoré bolo vo veľkochove celý život pritisnuté k zemi, dopované steroidmi a nakoniec pomaly a bolestivo zabité – len aby sme sa lepšie najedli (v dnešnej dobe by sme prežili aj bez mäsa), z nás robí lepších ľudí.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  6. matrioshka
    
    18. júna 2014
    
    dolezity chybicka, ja nepisem ze duchovny vyvoj ma sluzit na to aby sme sa zbavili utrpenia, ja pisem, ze podla mna ty si myslis ze duchovny rozvoj ma sluzit na to aby veci, ktore nas rozplakali , nas uz nemali moc rozplakat. To podla mna nie je duchovny rozvoj ale klasicka psychologicka obrana. Keby si nemal strach pred emociami, tak nepotrebujes nieco co ta ich zbavi. z toho uvazujem, ze bud tebe alebo niekomu v tvojom okoli emocie sposobili take strasne utrpenie ze sa ich bojis. je to tak?
    
    Páči sa miPáči sa mi
  7. matrioshka
    
    18. júna 2014
    
    Dalej porovnavas veci, ktore spolu nesuvisia. To ze je niekto smutny, lebo strati bytost ktoru lubi, je uplne normalny fakt. Co sa tyka vegetarianstva, ano bolo by naozaj super, keby zvierata co sa chovaju vo velkochovoch sa mohli chovat len v prirodzenych podmienkach. Nemyslim vsak ze by tym ze nejes maso si sa zasluzil o zmensenie ich utrpenia viac ako niekto kto zachrani opustenu macku alebo psa. Alebo urobi nejaky iny skutok, kde ulahci utrpenie. A keby aj nijaky podobny skutok neurobil, nijako to neovplyvni jeho pravo pocitovat smutok v situacich ktore su pre neho smutne.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  8. Sun Belangelo
    
    18. júna 2014
    
    Takže, Matrioshka, teraz už vieš, prečo som napísala, že poprosím nekomentovať? Ďakujem, že si to dodržala. A teraz ak nechcem, aby sa tu rozprávalo oplzlo, môžem všetky tie komentáre, na ktoré nemám ani najmenšiu chuť, čítať. ĎAKUJEM.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  9. Takob
    
    18. júna 2014
    
    Matrioshka: Ach, blbo som to pochopil, pardon. Emócie celkovo sú v živote človeka prekážkou, pretože je to len naša obrana (náš strach) proti nejakej udalosti. Ale emócie nie sú všetky pocity. Keď sa zbavíme vytváraním tejto obrany (strachu), už nikdy nebudeme zažívať utrpenie, ale budeme prežívať iba šťastie, a to v každom prípade.
    
    Ja osobne som trpel 2 roky ťažkými depresiami, ktoré boli nakoniec zavŕšené ďalším sklamaním. Od toho okamihu už cítim emócie len veľmi tlmene, takže už nedokážem (až na pár výnimiek) prežívať radosť, smútok a podobné veci. Emócie cítim tlmene, pretože vo mne zostali myšlienkové vzorce, ktoré sú nekonečným zdrojom vnútorného hnevu, stresu a nepríjemných stavov, ktoré nedokážem pomenovať a tieto stavy prekrývajú všetky ostatné emócie. So zlosťou k svetu som bol nútený naučiť sa žiť a už si ani nedokážem predstaviť život bez nej. Prejavuje sa tak, že niektoré veci vo mne vedia vyvolať moc veľkú zlosť, ktorú už nedokážem kontrolovať. A tiež tak, že cítim radosť, keď môžem niekoho psychicky týrať a keď vidím, že mu ubližujem a vyvolávam v ňom negatívne stavy. A paradoxne, odkedy ubližujem druhým, sa cítim lepšie ako pred 3 rokmi v ťažkých depresiách, kedy som sa k ľuďom snažil chovať čo najlepšie. Stále to je síce hrozné, ale s minulosťou – kedy som cez školu spával 0 – 2 hodiny a celé dni som trávil tak, že som sa snažil dostať z depresií a všetky myšlienky, včetne myšlienky na sebevraždu, pre mňa boli hrozné – sa to nedá porovnávať. Ja som sa od emócii nezbavil, akurát ich prekrývajú intenzívnejšie emócie. Teraz mám len 18 rokov a šedivejú a vypadávajú mi vlasy :(. Pred pár dňami sa moja partnerka pokúsila o sebevraždu a skončila v kóme (keď som jej napísal, že ju nemilujem a nič k nej necítim) a miesto smútku to vo mne vyvolalo radosť. Dúfam, že nevadí, že som odpoveď na tvoju otázku trochu rozviedol. 😀
    
    Páči sa miPáči sa mi
  10. matrioshka
    
    18. júna 2014
    
    Prepac 😦 nevedela som ze pise aj dalsie okrem tychto. Praveze som myslela ze uz pise normalne.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  11. Takob
    
    18. júna 2014
    
    Matrioska, kto konzumuje mäso, podporuje genocídu zvierat a je to zlý človek. Keby sa teraz ľudia rozhodli, že začnú zabíjať černochov a predávať ich mäso a ty by si si to mäso kupovala, tiež by si na tom niesla vinu. Prestať konzumovať mäso a ďalšie zvieracie produkty, je jednoduché, tak sa prestaň vyhovárať. A nepíšem, že to nejako zbaví jeho práva pociťovať smútok, keď mu umrie mačka. Ale rozhodne to z neho nerobí lepšieho človeka. Kto povyšuje mačky a psov nad iné zvieratá, ktoré žijú v hrozných podmienkach len preto, že sa nestali miláčikovia ľudí, je pre mňa pokrytec.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  12. matrioshka
    
    18. júna 2014
    
    Aha tie depresie treba riesit s nejakym doktorom, alebo s niekym kto ich bude viediet riesit. Depresia uz nie je taka obycajna emocia, to uz je porucha, ktora sa da riesit. Mozno tu hladas pomoc, ale rozdrapovanim a ublizovanim ju asi nanajdes. Nuz tak.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  13. Takob
    
    18. júna 2014
    
    Lenže ja už depresiou netrpím. To, čím teraz trpím, sa nazýva psychopatia a dostať sa z toho je takmer nemožné.
    
    Páči sa miPáči sa mi
  14. Tina
    
    19. júna 2014
    
    Takob, “takmer nemozne” sa mi paci – hlavne to “takmer”. Naznacuje moznost mozneho :). Zalezi na tvojom rozhodnuti a vytrvalosti.
    
    Páči sa miPáči sa mi
3. iskra
  
  19. júna 2014
  
  Takob, tvoja voľba, tvoja energia, tvoje rozpoloženie, tvoja sloboda, tvoja zodpovednosť, tvoja energia.
  Ak hľadáš odpoveď, resp. radu pýtaj sa.
  Ak hľadáš fackovacieho panáka, resp. spor, možno nie si na správnej adrese 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
Linda

18. júna 2014

dakujem, ze s nami zdielas aj taketo smutne zazitky

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
Danka

19. júna 2014

kazdy problem ma riesenie a kto skutocne chce najde ho, treba riesit podstatu a urcite by som to neriesila klasickou medicinou
prikrmovanim negativnych stavov negativnymi emociami sa nic nevyriesi

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Tak0b
  
  20. júna 2014
  
  “kazdy problem ma riesenie a kto skutocne chce najde ho” to neni pravda 😀 ja som sa o určitú vec snažil vyše roka a robil som pre to všetko a aj tak som to nedosiahol.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Sun Belangelo
    
    20. júna 2014
    
    Takob,
    
    možno si sa nesnažil tým vhodným spôsobom. Možno “vyše roka” nebolo dosť dlho. Nie všetko, čo ty nedokážeš, je automaticky aj “nepravda”…
    
    Páči sa miPáči sa mi
dredo

19. júna 2014

toto je spravny pristup k tomu, co sa deje, takto sa netrapime a co pride, to jednoducho prijmame, to je zivot..pekny clanok 😉

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
duhovymotyl

19. júna 2014

Pre jedného pravda, pre druhého klišé. Klišé sa to stane vtedy, keď niečo, čo človek necíti, nechápe, chce silou – mocou vtesnať do svojej pravdy, alebo naopak, svoju pravdu chce vtesnať silou – mocou do názoru druhých.

Vnímam jednotu, je to krásne, keď sa tieto vety o jednote zmenia z klišé na osobný zážitok. Ale takisto vnímam svoju individualitu, svoje človečenstvo, svoje emócie a pocity, za ktoré sa nehanbím, ktoré beriem ako dar, lebo celý život Človeka s týmto všetkým som dostala ako dar. Vďaka tomu Jednota dostáva nekonečné možnosti a nekonečné množstvo podôb. Keby chcel Boh ostať len Jednotou, ktorá len Je a ktorej je všetko jedno, myslím, že by pre seba nestvoril túto hru na ľudí, hru vďaka ktorej môže spoznávať a zažívať sám seba v rôznych podobách aj pomocou emócii a pocitov.

Sun, máš právo na svoju bolesť, na jej prežívanie a vyjadrovanie tak, ako si napísala. A smrť malého Castanedu môže nadobudnúť nový rozmer, okrem iného sa mohol stať aj sprostredkovateľom tohto smútku a zároveň sprostredkovateľom pocitu Jednoty.
Mám právo na radosť, smútok, hnev, … mám možnosť rozhodnúť sa, či sa vďaka týmto emóciam dostanem bližšie k sebe, alebo či sa nechám lapiť do postoja obete. Mám možnosť byť Človekom a zároveň zažívať Jednotu. Mám možnosť rozhodnúť sa, z ktorého uhla to budem v tejto chvíli vnímať, alebo či to budem vnímať z oboch perspektív naraz. Jedno nevylučuje druhé.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  19. júna 2014
  
  🙂 LIKE. Možno je to vekom, možno blížiacou sa smrťou, ale v poslednom čase sa dostávam do štádia “receptor/čidlo”. Vnímam, nechávam ísť cezo mňa a vediem informáciu ďalej. Nezaujímam postoj. Ale potom príde malý Castaneda a zobudí vo mne toho človeka a zisťujem, že som ešte stále nezabudla cítiť… Je to haluz. Páči sa mi byť tým, čím som, nech už je to čokoľvek. 🙂
  
  Bude aj horšie. Bude aj lepšie. Bude. … 😀 … Alebo aj nie. 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. duhovymotyl
    
    19. júna 2014
    
    😀
    
    Jednota môže znamenať aj zjednotenie toho Boha a Človeka v nás. A keď jedno alebo druhé dlhšie spí a je čas na zobudenie, tak okolnosti (my sami v rámci tej Jednoty 🙂 ) sa postarajú.
    
    Páči sa miPáči sa mi