Keď si myslím, že ma nenapadá nič na písanie, stačí pobudnúť chvíľku na fejsbúku. Práve (čo je pre vás hocikedy inokedy, len nie “práve”) som sa potkla o jednu takú perlu:
“Najväčšia prehra v živote je tá, o ktorú bojuješ, ale nakoniec to vzdáš.”
Asi tuším, čo chcel autor povedať, ale kľudne sa môžem mýliť, pretože taký nezmyselný chuchvalec myšlienok som už dávno nezažila…
Pokiaľ viem, tak v slovenčine bojujeme o niečo, o čo stojíme. Ak “bojujeme o prehru”, značí to… že chceme za každú cenu prehru?
Ale dobre, poďme teraz k tomu, čo si myslím, že bola hlavná myšlienka – bolia nás tie prehry, kde sme bojovali za vec, ale nakoniec sme to vzdali.
Prehra sa spája so súťažením, s nasadením sily, s bojovaním. Sú teda aj “prehry”, o ktoré sme nebojovali? Napríklad sedím na lavičke a nespadne mi do lona milión – aj to by bola “prehra”?
Ak sa na výrok pozrieme takto, čo by bol význam výpovede? “Najväčšia prehra v živote je prehra, kde som nedohral do konca.” 🙂 Ale ak som nedohral do konca, tak som neprehral, len som urobil rozhodnutie nedohrať. Len čo sa vzdám, odchádzam z hry a ruším možnosť “prehrať”. Podľahol som strachu z možnosti, že by som mohol nevyhrať všetkým na očiach.
Ak ma bolí moje rozhodnutie – no tak ma bolí moje rozhodnutie, ale ak nie som debil, tak je o niečo opreté. O úsudok, že “tu vyhrať nemôžem”. A bolí toto vedomie, nie nejaká “prehra”. Bolí vedomie, že niečo nedokážem, že na niečo nie som dostatočne dobrá, že tu mi bolo niečo upreté.
Ale mala som na to nárok, keď som to vzdala? Z vlastného rozhodnutia?
Bolí ma pošramotenie môjho sebaobrazu, nie prehra. Budú nové hry, niekde prehrám, niekde vyhrám. Ale teraz si budem musieť posunúť svoj sebaobraz – a to smerom, ktorý nie je v môj prospech.
Čo na to povedia iní?
A o čo to vlastne v tej hre šlo, keď vlastne mi nešlo o toľko, aby som to nevzdala?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor