Keď som čítala Stuarta Wildea, súčasťou jeho apokalyptického obrazu sveta sú aj kvasnice. Hovorí, že sa zo stravy dostávajú do krvného riečišťa a uberajú nás o energiu – že žijú z nás, nie že my žijeme z nich. A pretože som presne v tom čase už nedokázala takmer nič okrem varených rezancov stráviť, povedala som si, že vyštartujem pokus a nahradím ranný chlieb (ktorý som si “naordinovala” kvôli vitamínu B) vajcom do skla.
Spočiatku sa telo príšerne bránilo. Bolesti, ktoré som mala, ma doháňali k šialenstvu. Myslela som, že svoj experiment ukončím, ale z čchi kungu viem, že niekedy sa treba zaťať a preskákať bolesť a bude lepšie a akosi som cítila, že aj toto je ten prípad. Tak som sa zaťala. Po vyše týždni sa situácia začína normalizovať.
A má to aj vedľajší účinok. Ráno a večer si robím čaj (klasický “čaj”, nie tie ovocné sasafrasy, čo sú teraz také moderné) a čaj mi vôbec nechutí, pokiaľ si ho neosladím. Kedysi som dávala 2,5 lyžičky cukru. Potom som si povedala, že s vekom nechcem skončiť ako diabetik, a znížila som dávku na 1,5 lyžičky cukru na hrnček. Skúsila som ešte ísť nižšie, ale nijako sa nedalo.
Neviem, čo mi to napadlo teraz, ale keď už som tak pojedala vajcia miesto chleba, skúsila som osladiť čaj len 1 lyžičkou miesto 1,5. Výsledok? Čaj mi odrazu začal chutiť (posledné týždne som ho už nemohla) a coca-colu som včera nahradila vodou a cítila som sa oveľa lepšie.
Kvasnice si už nevyžadujú prísun cukru a tak som mohla dávky cukru znížiť. 🙂
Navyše som minule už bez väčších problémov dokázala zjesť reďkovku, čo sa mi už dva mesiace nedarilo. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor