Dnes som na fejsbúku našla úžasnú osobnú spoveď Kathryn Yarborough:
1. Pozri do zrkadla.
2. Pozri sa sám sebe do očí.
3. Povedz: “Mám ťa rád.”
Robím toto cvičenie už roky. Keď som začínala, ledva som sa na seba dokázala pozrieť a keď aj, tak so slzami v očiach… Po čase som sa už dokázala na seba usmiať. A teraz… cítim bezvýhradnú lásku a radosť zakaždým, keď toto cvičenie robím.
Ak ste to neskúšali, dajte tomu šancu. Zmení vám to celý život.
Aj sebaláska je “emocionálny sval” a ako taký ho treba trénovať. A voľne podľa bosoráckeho pravidla “fake it till you make it” (pretvaruj sa tak dlho, až sa nestaneš tým, ako čo sa tváriš) treba najprv preddavkovať to, čo chceme na konci späť od Univerza… Takže do toho. Cvičme.
Našťastie, ja sa na seba dokážem usmievať, ale moooc úprimné to nie je. Vždy na sebe začínam hľadať vrásky a chyby krásy. A to som nedávno v cvičeniach Hyperborejcov načítala, že jeden “zahrievací” cvik je postaviť sa pred zrkadlo, pozrieť na tú časť svojho tela, ktorá sa nám páči najviac, a usmiať sa na ňu… No, márne by som hľadala. A ešte hovoriť “mám sa rada”?! Ee. Keď som si vypĺňala dotazník pre pridelenie mentora kabaly, bola tam otázka “napíšte tri svoje najlepšie vlastnosti”. Čo myslíte, čo tam stálo? “Nijaké azda okrem toho, že mám dobré kauzálne myslenie.” 😳
Takže ja na cvičenie idem. Po pár rokoch sa už mienim do zrkadla pozerať s úprimným, oceňujúcim úsmevom a štebotať si vyznania lásky. (A ak to nepôjde pri pohľade na mňa, tak si tam nastrčím niekoho, do koho budem práve zamilovaná. 😉 Šialenstvo kvitne v každom veku. 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor