Minule som sem zasa dávala jeden starší toltécky citát o pomáhaní iným. V posledných dvoch dňoch sa jeden z našich/mojich/niečích castanedovcov, Chris Douglas, dostal do centra útokov iných ľudí. Tvária sa, že je to oprávnené; ja nepoznám ani jednu stranu a tvárim sa nezúčastnene, ale ich považujem za primitívnych kreťasov a za neho sa hanbím, pretože v ňom vidím veľa zo svojich vlastných reakcií tak pred polrokom… 😳 Tiež sa ešte stále borí so sebadôležitosťou a tak sebe aj nám poslal tento citát, ktorý si hneď prenášam sem (prekladom tej otázky si nie som až taká istá, pretože v terajšej podobe mi to nedáva zmysel, ale angličtina hovorí, že by to malo byť tak):

Otázka: Zdá sa, akoby si mi radil byť egocentrický až do miery egoizmu. Nemám sa zbaviť svojho záujmu o iných ľudí?

Nisargadatta Maharaj: Tvoj záujem o iných je egoistický, zohľadňujúci len teba. Nezaujímaš sa o iných ako o osoby, ale len do tej miery, nakoľko obohacujú alebo okiadzajú tvoju vlastnú predstavu o sebe. A ultimatívne sebectvo je, keď ťa iní zaujímajú len kvôli ochrane, zachovaniu a rozmnožovaniu tvojho vlastného tela. Telom myslím všetko, čo sa spája s tvojím menom a fyzickou formou – tvoju rodinu, kmeň, krajinu, rasu a podobne. Upínať sa na svoje meno a formu je sebecké. Človek, ktorý vie, že nie je ani svoje meno, ani svoja myseľ, nemôže byť sebecký, pretože nemá nič,  čo by mohol uprednostňovať. Alebo sa dá povedať, že je rovnako sebecký v mene každého; dobro každého je jeho vlastné dobro. Pocit “ja som svet a svet je ja” sa stáva prirodzený a len čo toto nastane, neexistuje spôsob, ako byť sebecký. Byť sebecký značí chcieť, nadobúdať a hromadiť v mene jednej časti proti celku.

(Question: You seem to advise me to be self-centered to the point of egoism. Must I not yield even to my interest in other people?

Maharaj: Your interest in others is egoistic, self-concerned, self-oriented. You are not interested in others as persons, but only as far as they enrich, or enoble your own image of yourself. And the ultimate in selfishness is to care only for the protection, preservation and multiplication of one’s own body. By body I mean all that is related to your name and shape— your family, tribe, country, race, etc. To be attached to one’s name and shape is selfishness. A man who knows that he is neither body nor mind cannot be selfish, for he has nothing to be selfish for. Or, you may say, he is equally ‘selfish’ on behalf of everybody he meets; everybody’s welfare is his own. The feeling ‘I am the world, the world is myself’ becomes quite natural; once it is established, there is just no way of being selfish. To be selfish means to covet, to acquire, accumulate on behalf of the part against the whole.)

Zas mám nad čím rozmýšľať. 🙂