Odkedy som na fejsbúku, používam ho predovšetkým na navigáciu. Ak sa začnú hromadiť príspevky alebo obrázky okolo tej istej veci, začnem sa ňou zaoberať. Niektoré príspevky sa objavia len osamele, ale okamžite so mnou zarezonujú. A mám podozrenie, že fejsbúk som ako navigačný prostriedok nevynašla.
Minule ma v ktorejsi skupine zaujal komentár od nejakého človeka. Už predtým som niečo od neho čítala a mala som s tým svoj problém, prichodil mi nesmierne rigorózny, ale tento komentár sadol ako ten príslovečný zadok na šerbel, až som začala rozmýšľať, či sa od neho nebudem učiť a či ho nepožiadam o priateľstvo… A pretože som dôkladný rozmýšľateľ, trvalo mi jeden deň, kým som sa rozhodla.
No a počas toho jedného dňa ma iný človek požiadal o členstvo v inej toltéckej skupine a hneď mi aj položil otázku na moje skúsenosti. Tak som mu odpovedala… V podstate išlo o toltécky koncept inorganických bytostí a ja som sa priznala, že som vlastným pričinením zavrzla za druhou bránou snívania a navyše som tomu celkom hepi. I odrazu nabehla reakcia od toho chlapíka, čo som dobreže neobdivovala: “A čo ty netúžiš po slobode?” Pre mňa to bolo hodne útočné, tak som sa po svojom spýtala, ako definuje slovo “sloboda”. No a dostala som na kožuch, čo sa do mňa vliezlo… a donútilo ma to znova prehodnotiť svoje vnímanie toho človeka. Vrátila som sa k pôvodnému pocitu, že je to niekto rigídny, posudzovačný, a že nie, nechcem ho požiadať o priateľstvo.
A anjelíci v nebíčku sa rehotali, ako rýchlo mi zatrhli vybrať sa za novým “guruom”. 😕
Ďalšiu navigáciu som dostala pred pár minútami. Zasa niekto dal nejaký článok a hovorí v ňom, že opakom strachu je odvaha. Ja som zistila na vlastných skúsenostiach, že opakom strachu nie je ani tak odvaha, ako skôr nemať nijaké očakávania – nuž som to tam napísala. Nasledujúci komentár bol od nejakej baby a vôbec som mu nerozumela: “+ načo tá maska – že by bolo čo skrývať?” Myslela som, že som prehliadla niečo v článku, a neriešila som. Až kým niekto iný neodkomentoval, že on tiež nepoužíva pri komentároch obrázok svojej tváre, aby ľudia nesúdili podľa tváre, ale podľa obsahu. Priznám sa, začalo ma mykať nejako tej ženskej odpovedať, že som prišla s názorom, ale diskutuje sa o mojom výzore. A vtedy som si uvedomila, že je to ďalšie bezdôvodné nepriateľstvo na moje komentáre – a že sa ma ešte stále dotkýna.
🙂 Navigujem. Musím poriešiť, prečo v ľuďoch vyvolávam túžbu upratať ma. A prečo mi na tom ešte stále záleží. 🙂










Povedz svoj názor