Navigujem :-)

Helar Sun Belangelo 7 komentárov

1002033_742917159068953_1598641432_nOdkedy som na fejsbúku, používam ho predovšetkým na navigáciu. Ak sa začnú hromadiť príspevky alebo obrázky okolo tej istej veci, začnem sa ňou zaoberať. Niektoré príspevky sa objavia len osamele, ale okamžite so mnou zarezonujú. A mám podozrenie, že fejsbúk som ako navigačný prostriedok nevynašla.

Minule ma v ktorejsi skupine zaujal komentár od nejakého človeka. Už predtým som niečo od neho čítala a mala som s tým svoj problém, prichodil mi nesmierne rigorózny, ale tento komentár sadol ako ten príslovečný zadok na šerbel, až som začala rozmýšľať, či sa od neho nebudem učiť a či ho nepožiadam o priateľstvo… A pretože som dôkladný rozmýšľateľ, trvalo mi jeden deň, kým som sa rozhodla.

No a počas toho jedného dňa ma iný človek požiadal o členstvo v inej toltéckej skupine a hneď mi aj položil otázku na moje skúsenosti. Tak som mu odpovedala… V podstate išlo o toltécky koncept inorganických bytostí a ja som sa priznala, že som vlastným pričinením zavrzla za druhou bránou snívania a navyše som tomu celkom hepi. I odrazu nabehla reakcia od toho chlapíka, čo som dobreže neobdivovala: “A čo ty netúžiš po slobode?” Pre mňa to bolo hodne útočné, tak som sa po svojom spýtala, ako definuje slovo “sloboda”. No a dostala som na kožuch, čo sa do mňa vliezlo… a donútilo ma to znova prehodnotiť svoje vnímanie toho človeka. Vrátila som sa k pôvodnému pocitu, že je to niekto rigídny, posudzovačný, a že nie, nechcem ho požiadať o priateľstvo.

A anjelíci v nebíčku sa rehotali, ako rýchlo mi zatrhli vybrať sa za novým “guruom”. 😕

Ďalšiu navigáciu som dostala pred pár minútami. Zasa niekto dal nejaký článok a hovorí v ňom, že opakom strachu je odvaha. Ja som zistila na vlastných skúsenostiach, že opakom strachu nie je ani tak odvaha, ako skôr nemať nijaké očakávania – nuž som to tam napísala. Nasledujúci komentár bol od nejakej baby a vôbec som mu nerozumela: “+ načo tá maska – že by bolo čo skrývať?” Myslela som, že som prehliadla niečo v článku, a neriešila som. Až kým niekto iný neodkomentoval, že on tiež nepoužíva pri komentároch obrázok svojej tváre, aby ľudia nesúdili podľa tváre, ale podľa obsahu. Priznám sa, začalo ma mykať nejako tej ženskej odpovedať, že som prišla s názorom, ale diskutuje sa o mojom výzore. A vtedy som si uvedomila, že je to ďalšie bezdôvodné nepriateľstvo na moje komentáre – a že sa ma ešte stále dotkýna.

🙂 Navigujem. Musím poriešiť, prečo v ľuďoch vyvolávam túžbu upratať ma. A prečo mi na tom ešte stále záleží. 🙂

7 thoughts on “Navigujem :-)”

  1. Môj názor na to, že prečo ľudia majú potrebu ťa “upratať” je ten, že z tvojich príspevkov je cítiť jasný postoj človeka, ktorý si za svojim názorom stojí a vie zjavne o com píše:-). Vieš ako to ľudí irituje?:-) zväčša by chcel každý poucovať a stavať sa do role “gurua”, prijať a akceptovať /to neznamená, ze s ním musí suhlasiť/ názor iného je omnoho ťažšie ako rozdávať “múdre” rady:-).
    Ja síce málokedy reagujem na tvoje príspevky ale tvoje príspevky a články sledujem pár rokov a viem si predstaviť, že tvoj zmysel pre “detail” môže ľudí iritovať a potom majú snahu ťa upratať:-) ale prave preto, že si iná a všetko si najprv rozoberieš a nemáš tendenciu hneď uveriť “guruom” sa mi páči tvoja tvorba:) môj názor a postoj je ten /je môj, takze ho nikomu nevnicujem:-)/, že každý sme jedinečný a najlepším učiteľom si je človek sám a všetko ostatné sú len pomôcky, ktoré nám majú na našej ceste za poznaním pomáhať:) to čo rezonuje so mnou nemusí rezonovať s niekym iným ale to ešte neznamená, že niekoho cesta je zlá a iného dobrá:) ale to som už tuším v inej téme:-) tak pekný deň a buď “svojská” aj naďalej:-)

    Páči sa mi

    Odpovedať

  2. Niekedy je múdrejšie, nezaujať žiadny postoj, aj keď máme silnú potrebu reagovať. Prezentácia svojho názoru ako jedinej pravdy tiež nie je najšťastnejším postojom. Schopnosť stíšiť sa a nechať plynúť veci len tak…všetci sa musíme ešte veľa učiť.

    Páči sa mi

    Odpovedať

  3. V noci (vlastne dnes ráno) som si to nechávala ešte prejsť hlavou. Hodne som sa o sebe naučila:
    1. Spôsob, akým som ošetrovala tú druhú záležitosť, bol znova pasívno-agresívny. Ešte stále som sa toho nezbavila. Riešim niekoho tak, že o ňom diskutujem s tretími. Zistila som, že som bola vychovaná k tomu, že je neslušné pýtať/prieť sa priamo. Nuž, vidím rozvojovú potrebu.
    2. V oboch prípadoch bola moja prvá reakcia “tak ja môžem aj prestať komentovať” (=vyhýbanie sa situácii, ktorá je pre mňa problematická). Najprv som mala to cukanie, ale potom som sa rozhodla, že keď považujem niečo za dôležité, mám právo si to povedať a potom si prečítať aj tie pindy, ak nejaké prídu. Presne tak som začala písať. Vždy som sa obávala, že moje písanie ľudia nebudú mať radi… kým nezabral Ruiz. Ak sa im nepáči, nebolo vhodné pre nich. Frčíme v rôznych dimenziách. Bodka. 🙂
    3. V prvom prípade konflikt eskaloval a ja som sa zachovala ako vždy pri konflikte (vyšlo mi to aj ako môj “negociačný typ”) – najprv samá empatia a maximálna ústretovosť voči potrebe toho druhého; ak na to ten druhý nepristúpi, pritvrdiť; ak sa napriek tomu nestiahne, chytiť pod krk a triasť tak dlho, až zabúcha o žinenku. 😳 Som alfa, v tom sa nezapriem – empatický alfa 😉 . (=”A hrýzť tu budem ja!”) Nakoniec sa zapojil niekto tretí a upratal môjho “kritika” a “kritik” sa verejne ospravedlnil, pretože zjavne prepískol – ale to nič nemení na tom, že som od neho očakávala vysoko osvietené správanie (=chcela som ho za učiteľa) a on sa zachoval ako obyčajný hocikto. Ukazuje mi to, že ešte stále mám potrebu mať pred sebou široký chrbát – a okrídlený chrbát mi zjavne nestačí… 😕 Dosť som poľavila v kontakte s anjelmi. Musím to napraviť. A nemala by som liezť do kontaktu s ľuďmi, ktorí vibrujú v disonancii so mnou. Im nepomôžem, sebe nepomôžem. A zas ma k tomu donavigoval fejsbúk dnes ráno 😉 : “I´ve found the key to happiness. Stay the hell away from assholes.” Slová nie sú práve moje, ale ten princíp sedí totáliš.
    4. Dokliklo mi čosi, čo som zažila na dni otvorených dverí a nesprávne som si to odinterpretovala. Už som spomínala, že som začala vidieť obrazy. Jeden z nich bolo obrovské čierne IVX na bielej stene nad dverami. Ja som si to do “človečtiny” vtedy preložila ako “nikto nie je viac alebo menej”. Proste blondínečka si poplietla matematické znamienka. Teraz nadránom mi to došlo a došlo mi to ako tiché poznanie: “Nikto nie je rovnaký. Nikto nie je viac alebo menej.” A keďže som nechápala, musela som sa dostať do situácií, kde sa niekto považoval za “vyššie alebo nižšie” a niekto (=ja) bral ľudí tak, že všetci sú rovnakí a na jednej úrovni. 🙂 Dobré ráno, stará mama. Lekcia došla. 🙂 (Ešte stále som to nedala do tých správnych slov. Je tam istá časť poznania, ktorá cez slová vôbec nepreteká a dosť mi uniká a zostáva na úrovni pocitu.)

    Páči sa mi

    Odpovedať

  4. Zaujala ma ta veta “naco ta maska ze by bolo co skryvat” ….co je na tom vlastne cudne mat co skryvat? kazdy clovek ma nieco co je ukryte pred zrakmi inych, ba dokonca aj veci ukryte pred nim samym….nepoznam vynimky. Schovavat a hladat je zabavne a niekedy mimoriadne krasne, napriklad na karnevali v Benatkach (aspon ta maska co mas na fotke vyzera ako z Benatskeho karnevalu)…asi sa zapacila aj tej tetke a hladala vhodny sposob ako zacat o nej rozhovor 🙂

    Páči sa mi

    Odpovedať

  5. Pokojné po Sviatočné popoludnie želám 🙂

    taká blbosť, veď masky máme každý
    či už vlastné,
    alebo inými na nás videné …
    veď o to ide, pochopiť, že všetko, čo je videné očami jednej formy, mysle so skúsenosťami jedinej inkarnácie, je iba ilúzia, …

    tá žena, ešte nevie, že nehovorila o Tebe,
    hovorila o Sebe a ani to nevie …
    preto súcit s ňou ….

    krásny zvyšok dňa, a nielen tohto želám ….
    Všetkým …
    a .. ? do Nového Roku, iba štart tou správnou pravou nohou … 🙂

    Páči sa mi

    Odpovedať

Povedz svoj názor