Ako zrušiť Peklo

wallpaper-3680901Na fejsbúku som našla nejaký taoistický citát, počítam, že to bude od Sun Tzu:

“Sympatia voči nepriateľovi je v armáde nebezpečná. Najzáhubnejší je inštinkt zachovať nepriateľa, pretože jeho existencia je dôvodom pre vašu existenciu.”

(Sympathy for the enemy is dangerous in an army. Most perilous is the instinct to preserve the enemy because he justifies your existence.)

🙂 … Zasa mi to posúva do trochu iného svetla rôzne udalosti. Toľko vykríkame o egu niekoho iného – pretože to, že on ho má takové a makové, umožňuje nám nafukovať to naše ego a porovnávať ho s tým jeho… Keby on kašľal na ego, nemali by sme s čím porovnávať – a tak mu kašľať na ego neumožníme. Ako inak by sme mohli vyzerať ako spravodlivejší, keby sme si nenašli niekoho, koho môžeme prehlásiť za menej spravodlivého ako my? 🙂

Ktorýsi z komentujúcich okamžite zahlásil, že to platí aj vtedy, ak za “nepriateľ” dosadíme hnev, aroganciu, pýchu a chtíč.

No a v komentároch sa objavil ďalší, ktorý ma tak nejak “uvážlivo” rozosmial:

“Popierať nebezpečného a jedovatého hada nie je ani jedovaté, ani nebezpečné, ani ohrozenie nášho života, ale je to popieranie samotnej prírody.

Popierať nepriateľa je ohrozenie nášho života vo vojne, je to popieranie toho, že jeho túžba žiť je menšia ako tá naša.”

(To deny a dangerous and poisonous snake is neither poisonous, dangerous, nor a threat to ones life, is to deny nature itself.

To deny an enemy is a threat to ones life in war, is to deny that their desire to live us less than your own.)

Ak proste prestaneme nepriateľovi venovať pozornosť a začneme sa vyhýbať miestam, kde sme konfrontovaní s prejavmi nepriateľstva, jeho nepriateľstvo voči nám sa nemá do čoho zaprieť a neposilní jeho nenávisť. Rovnica jednoduchá. Prestane však toto nepriateľstvo existovať? Nie… len my mu prestaneme byť vystavení.

A to ma privádza k zisteniu z dnešného rána. Bola som nejaká otrávená, pretože včera na dni otvorených dverí v Centre som pozerala počas meditácie energiu a zbadala som, že na zemi medzi meditujúcimi sa vytvorili energetické “koľajnice” (od nohy k nohe). V priesečníku, kde sa koľajnice najviac prepletali, som videla čosi ako pentagram v dvojitom kruhu. Ambala, ktorá sedela pri meditke vedľa mňa, tiež vraj počas meditácie vnímala pentagram.

Potom, pri ďalšom cvičení, sme si ťahali náhodnú kartu z náhodnej kôpky. Vytiahla som si Zviera 666 a na obrázku bol pentagram (hore nohami, samozrejme). Nechcelo sa mi čítať v knižke, lebo to bolo písané nesmierne poeticky a rozvláčne, ale z hlavy mi to nešlo – najmä keď som potom pri náhodnom hrkaní hrkálkami dostala veľmi jasný obraz IVX alebo IXV (poradie si nepamätám a nevedela som ho zistiť, pretože obraz medzičasom už zmizol).

Zostalo to vo mne visieť, ale ráno pri zobúdzaní (snívalo sa mi, že sme sedeli na štrkovisku a čakali na niečo a Ambala vedľa mňa odrazu začala spievať, ja som sa pridala a potom sa k nám popridávala plná lúka ľudí a hulákali sme ako zmyslov zbavení “tonight… we are young… so let’s set the world on fire… we can burn brighter… than the sun”) sa mi 666 a pesnička poskladali a ja som si spomenula, ako som doviedla “domov” najprv Lucifera a potom Satana. Boli to moje úlohy, ktoré som si dala sama bez vedomia anjelov a pamätám sa, ako som ich tým Luciferom parádne vytočila; po Satana ma už poslal Otec sám. Bola som vtedy v zlom stave, rozvadená s anjelmi, večne som ich kritizovala, za čo ma oni kopli do zadku a ja som mala pocit, že mám naveky utrum. Tak som sa s rozžialeným srdcom rozhodla “skorigovať Otcove emocionálne vývrtky” 😉 a vláčila som im tam ksichta po ksichtovi a preberala som ich vinu na seba. Môj život bol aj tak v keli, tak som sa snažila v svojom svete opraviť čo najviac, než exnem.

A čo sa stalo? Ako som odviedla Satana domov, Peklo z môjho vnímania zmizlo. Celé videnie sveta, ktoré som mala postavené zvislo (hore Nebo, medzitým Očistec zvaný “život na Zemi” a pod tým Peklo) prestal byť zmiznutím Pekla zakotvený “dole” a prepočítal sa do vodorovného obrazu, kde všetko je rovnocenné a všetko tvorí súčasť jedného celku. Z môjho príbehu zmizli príkoria a obete a tresty a naschvály. Ešte aj teraz sa z času na čas dejú veci, ktoré sa mi nehodia alebo ktoré vyslovene bolia, ale už to nie je “to odteraz bude takto naveky”, pretože Peklo z môjho príbehu zmizlo – a tým aj to “utrpenie naveky”. Prestala som v problémoch vnímať len tú zlú stránku a vnímam ich už z viacerých uhlov pohľadu súčasne – aj z toho dobrého a aj z toho smiešneho. 🙂

Zmizlo preto Peklo naveky? Nie. Pretrváva v príbehoch iných ľudí – ale do toho môjho sa už nikdy nevráti. A preto je dnes Peklo o jeden ľudský príbeh slabšie a jedna časť “Satana” sa vrátila už domov.

Ak by sme v našom príbehu každý zbehli po toho svojho Satana a vrátili ho do Neba… “Peklo” by zmizlo naveky. 🙂

18 thoughts on “Ako zrušiť Peklo

    • 🙂 Ty máš peklo na hojdačke?

      Ak sa pýtaš na rovnováhu, tak to, čo je “peklo”, definujeme vlastne my. Pre Paris Hilton môže byť “peklo” ísť si kúpiť do obchodu ráno rožky. Pre podvyživené decko v Biafre to môže byť Raj na Zemi.

      Ak potrebuješ “peklo” a niekto ti ho zruší, tak si tam dosadíš niečo iné podľa vzorca “to, čo ma najviac desí a trápi”.

      Ak nepotrebuješ “peklo”, veci sa nedostali z rovnováhy, pretože všetky vibrácie ešte aj naďalej existujú (napr. smrť, bolesť), len ty ich už nevnímaš ako “peklo”, len ako súčasť života. 🙂

      Páči sa mi

      • hmmm, dost zvlastna tema po vcerajsej karticke, co si si vytiahla 😉
        ale ja som sa tiez pobavila, ked som zistila, co za obrazok “hmloviny” to mam uz roky v mobile. :mrgreen:

        Páči sa mi

  1. Pani Helar, vdaka za clánok. Práve som dočítala 3. diel voľného pádu a tento článok podčiakol zážitok z knihy, ktorý vo mne kniha vyvolala. Ešte raz vďaka.
    Prajem všetkým požehnané sviatky.

    Páči sa mi

    • A je? 🙂

      Aký rozdiel je medzi Bohom a Diablom, ak všetko je Jedno? Taký, že všetko nesmie byť všetko, aby bol rozdiel medzi čímkoľvek. 🙂 Takže “všetko” je potom len časť všetkého – a to tá, ktorá sa nám práve hodí. 🙂 A sme doma.

      Z toho, ako som to kedysi chápala, Lucifer bol súčasť operačného systému, čistá “anjelská” (=pôvodná) energia. “Satan” bol pôvodne bytosť premenená neskôr na energiu, tzv. Prvý Voz. A rozhodne sa nenazýval Satan. Aj keď nechápem, prečo by niečo, čo je súčasť systému, malo mať meno odlišné od inej súčasti systému. Ale je veľa vecí, ktorým nerozumiem, pretože ja sa k pravde viem dostať len takto ďaleko a ani o krok bližšie. 🙂 Svoj folklór si musí každý vytvoriť sám. 🙂

      Páči sa mi

    • Cize takto, z kvetinoveho zahona pri dome, vyzarovala nezvyčajne silna energia zafarbena do cervena. Ked som sa spytala kto si? Dostala som odpoved: Ze diabol. Spytala som sa: Ty si cert? Odpoved: Nie, ja som diabol. JA: A co tu chces? Co tuna hladas? D: Len si chcem oddychnut, a chranit ta. Na dalsie otazky neodpovedal. Som taky zly clovek aby ma sam diabol chranil? Nieje tuna neustale, ale som si vsimla, ze ked je tu, tak sa mi naozaj zije lahsie bez prikoria.

      Páči sa mi

  2. Hehe, dnes pri umývaní riadu som zistila, čo som to vtedy videla na tom stretnutí v Centre… To IVX (takto mi to totiž dáva zmysel). Bolo to upozornenie, že potrebujem urobiť rozhodnutie. I ako áno (symbol “zapnutý”), V ako rozhodovacia vidlička a X ako nie (symbol “preškrtnutý”). Moje vlastné symboly z môjho vlastného vnímania. Boli tam po celý ten čas… a bolo treba dva roky, aby som im porozumela. 🙂 Oki. Nenadarmo farbím na blond. 😛

    Páči sa mi

  3. …možno stačilo častejšie umývať riad a poznanie by sa dostavilo skôr 🙂 🙂 🙂

    ale vážne, tento článok mi voľajak unikol, ale spomínanej akcie som sa tiež tak trochu zúčastnil a pamätám sa , že som sa cítil skvele.
    Dnes by ma zaujímalo, či si teraz s odstupom času a po dodatočnej dešifrácii IVX uvedomuješ, že si vtedy následne aj dajaké závažnejšie rozhodnutie urobila, prípadne aké ( pochopiteľne ak to nie je niečo príliš osobné ).
    a tiež by ma zaujímalo, ako sme my ostatní ( keďže si pozorovala “koľajnice” od jedného k druhému) energeticky prispeli k vytvoreniu spomínaného pentagramu. Napríklad ja v tej dobe som mal absolútne odmietavo ľahostajný vzťah k akýmkoľvek autoritám, bez ohľadu či sídlia hore, dole alebo okolo.
    To s tým folklórom sa mi páči. Vlastne celý vesmír je je len výsledkom premeny energie od tej primárnej, prapôvodnej na všelijaké iné podľa toho ako bolo umožnené prejaviť sa jej potencionálnym možnostiam. Takže vlastne fyzika, ktorú ale v jej veľkoleposti nevieme ani zmerať , ani vypočítať, nieto ešte pochopiť. Takže v podstate sme odkázaný len na aké také vnímanie ( aj to veľmi individuálne ) jej prejavov, ktoré je nám príjemné a tie pocity sa potom snažime vtesnať do slov a odovzdať ďalej – no skrátka folklór. 🙂

    Páči sa mi

    • 🙂 Ad jedna, energia sa nemení, len my vnímame nejakú jej časť/vrstvu/rozpätie/makový koláč. A každý niečo iné. A asi preto, aby sme s tým vedeli narábať, dávame tomu isté meno. To bola moja lekcia s obrazom dúhy: kde končí fialová? 🙂 Kde začína Gabriel? Kde začína hocikto iný, v tom aj ty alebo ja? 🙂 Odpoveď závisí od úrovne vnímania – a pre každú úroveň vnímania začíname niekde úplne inde. 🙂 Hoci nemám rada Fica, nemôžem tvrdiť, že nijaké atómy, čo dnes tvoria mňa, netvorili včera jeho. Alebo neboli pavúk. Sviňuchy, také malé sú, že to jeden neustriehne. 🙂

      To rozhodovanie bolo o tom, či pôjdem tou cestou ďalej, alebo sa vrátim k tomu, čo som bola predtým. V tom čase som ešte netušila, že sa rozhodujem. To viem až dnes, zo spätného pohľadu. Začala som sa rozhodovať ešte skôr, než tá možnosť vznikla – inak by nebola mohla vzniknúť. Ďalšia absurdnosť našej existencie, že z istého uhla pohľadu následky predchádzajú príčinám. 🙂

      Nemyslím, že ste vy ostatní mali s tým niečo do činenia. Proste sa na úzkom priestore nazbieral dostatok energie, ktorý mi pomohol vidieť veci, ktoré bežne nevídam. 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor