Eprakone – ezoterika a spiritualita

Zo stránky Happy by Choice:

Ľudia si budú myslieť, čo si myslieť chcú. Je jedno, ako starostlivo budeš voliť slová či gestá, stále je tu nezanedbateľná šanca, že si ich niekto vyloží nesprávne alebo celkom prekrúti. Záleží na tom zo širokého pohľadu? Nie.

To, ako ťa vidia iní, nie je dôležité. Dôležité je jedine to, ako vidíš ty sám seba. Keď robíš dôležité rozhodnutia, pripomeň si, čo si myslíš o sebe a svojom živote. Je to dôležitejšie než to, čo si o tebe myslia iní. Zostaň verný sám sebe. Nikdy sa nehanbi za niečo, čo sa cíti správne. Rozhodni sa na základe vlastného uváženia, čo je správne – a potom sa toho drž.

(People will think what they want to think. No matter how carefully you choose your words and mannerisms, there’s always a good chance they’ll be misinterpreted and twisted upside down by someone. Does this really matter in the grand scheme of things? No, it doesn’t.
How others see you is not important. How you see yourself means the world. When you’re making big decisions, remember, what you think of yourself and your life is more important than what people think of you. Stay true to YOU. Never be ashamed of doing what feels right. Decide what you think is right and stick to it.)

Včera som zasa sedela v čakárni a čítala Ruiza. A vďaka včerajšiemu čítaniu dnes už chápem túto úvahu – každý sme zajatcom svojho vlastného príbehu. Je jedno, či je “dobrý” alebo “zlý”, ale nikdy z neho nemôžeme von, nikdy nebudeme môcť žiť príbeh niekoho iného. Preto sú ich názory na náš príbeh totálne bezpredmetné – pretože oni ho nikdy nebudú žiť, ba dokonca ho ani nebudú poznať natoľko, ako ho poznáme my sami.

“Zostaň verný sám sebe.” Pre mňa to neznamená “prestaň sa vyvíjať”, ale skôr “zostaň verný svojej duší, nie svojmu egu”. Znie to dobre… ale keď jedno aj druhé som ja, ako zistím, kedy mi moje nadstavbové ego pľuje do polievky? A uvedomila som si, že je to vždy vtedy, keď začnem seba porovnávať s niekým iným. Keď svoj život prirovnávam k životu niekoho iného. Keď svoju hodnotu odčítam od hodnoty iných ľudí. Vtedy moja výkladná skriňa prevzala kontrolu nad mojím cítením a všetko, čo v tomto stave rozhodujem, sa momentálne “cíti správne”, ale cítilo by sa to správne, keby som bola jediný človek na svete?

Aspoň mne táto otázka pomáha: Keby si bol(a) jediný človek na svete, akú dôležitosť by to malo? Ak nijakú – tak načo plýtvať energiou?