Ešte raz dnes Spiritual Awakenings:
Ak to dovoľujete, tak potom nad tým nejajkajte. Vy hovoríte iným, ako sa k vám správať – tým, čo všetko akceptujete.
(If you’re allowing it then don’t complain about it. You tell others how to treat you by what you accept.)
Alebo: “Neublížili by ste mi, keby som vám to nedovolil.”
Páči sa miPáči sa mi
Alebo “keby niečo vo mne bolo tak mimo rovnováhy, že vám to umožňuje ublížiť mi”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
S tymto nesuhlasim. Podla mna je to tak, ze vsetko je karma, ked nam niekto nieco spravi, len nam vracia to, co sme v minulosti niekomu vykonali my. Ak nam teda niekto ublizi a my to odmietneme, bude sa diat podobna situacia znova a znova, az kym sa nenaucime akceptovat vsetko bez negativnych emocii, proste sa to deje, asi som si to zasluzila. Ak to urobime, splatime danu karmu a uz sa nam to viac nebude diat 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Platí, len pokiaľ veríš v to, že každý z nás sa kedysi narodil ako individualita a tú individualitu si drží odnepamäti a nič sa na nej nemení. A že existuje obslužný chór anjelov a diablov, ktorí sa starajú, aby sa o tvojich skutkoch viedli záznamy a aby si vždy dostala to, čo si zaslúžiš. 🙂 Pre mňa je to stelesnenie princípu oddelenosti, kedy ty si niekto celkom iný ako tvoj brat, tvoja mama alebo tvoja suseda. Vtedy môžeš hovoriť o “karme” a vzťahoch, do ktorých s inými ľuďmi vstupuješ a ktoré si prenášaš medzi životmi. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ide o to, že my si neuvedomujete, že sme jeden celok, narodili sme sa sem, práve tu a teraz, do duality. A všetky naše minulé a aj budúce činy sú už vopred zapísané “v knihe osudu”, takže je jedno, čo sa mi stane, ono sa to jednoducho malo stať, aby som sa poučila, možno až na tisíci krát, ale predsa len poučila a tým po kúskoch zabila svoje ego. A keď nie je ego, je celok, nie dualita 🙂 Ja mám toho ega dosť, takže som stále individualita a nejaký čas asi ešte aj budem 😀 Ale prinútila si ma nad niečím sa zamyslieť. Keď už splatím všetku karmu a budem žiť v jednode, karma prestáva existovať? hmm. Asi hej
Páči sa miPáči sa mi
Chápem, čo hovoríš. A zasa opakujem – platí to v prípade, ak na karmu veríš. 🙂 A závisí to aj od toho, ako si karmu definujeme. A keďže som blondínka, tak zo tri-štyri ďalšie možnosti mi zaručene unikli. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ja vnímam karmu jednak ako príčina-následok (platné asi len v čase). Ak som v bezčasovom priestore, napr. tu a teraz, kde mám stále novú voľbu bez nutnosti byť ovplyvnená minulosťou alebo očakávanou budúcnosťou, alebo ak si napr. zmením minulosť nejakou technikou odstránením príčiny a nahradím ju znovuprežitím s iným priebehom, pocitmi,.. tak som sa predefinovala nanovo v minulosti,prítomnosti a budúcnosti. Takto ako to chápem, karma nemusí vôbec existovať, ale zároveň môže, je to stále voľba.
Ďalej vnímam karmu ako zbieranie skúseností a ich následné pochopenie. Podľa mňa, aby sme sa ľudia vedeli vnímať ako celok, potrebujeme mať obsiahnuté všetky uhly vnímania a následného správania (nemyslím tým vedome ich poznať, ale bezvýhradne úprimne akceptovať všetky ostatné) a to buď tými prežitými skúsenosťami, ale môže to byť možno aj odpozorovaním iných s ich pochopením, nejakými interakciami s konkrétnymi ľuďmi, vcítenie sa do druhých… Takže nemusím asi všetko zažívať, ak niečo pochopím a precítim aj ináč (napr.aj cez knihu, cez prijatie pre mňa nežiadúceho správania druhého človeka a úprimné odpustenie/akceptovanie..).
No a teda aj karmické väzby: sme spolu opakovane, môžme si povymieňať role, aby sme tie rôzne uhly pohľadov získali, ale stále mám voľbu zrušiť ich – porozumením, odstránením dohôd, novým zámerom…
Už len tým, že minulosť, prítomnosť a budúcnosť obsahuje nekonečné množstvo možností a potenciálov, v tu a teraz sa môžem zakaždým nanovo rozhodnúť, ktorý z nich chcem aktivovať, tak karma klasicky lineárne vnímaná nemusí pre mňa existovať. A toto sa podľa mňa učíme, zrušiť “karmu”, teda zrušiť väzby na minulosť a budúcnosť a tvoriť/žiť/vímať/.. v prítomnosti.
Páči sa miPáči sa mi