Zo stránky The Mind Unleashed:
“Láska je to, s čím sa rodíme. Strach je to, čo sa učíme. Spirituálna cesta je odučenie sa od strachu a predsudkov a prijatie lásky späť do nášho srdca. Láska je podstatná realita a náš zmysel na Zemi. Aby sme si ju stále uvedomovali, zažívali ju voči sebe i voči iným, je to zmysel života. Zmysel nespočíva vo veciach. Zmysel spočíva v nás.” — Marianne Williamson
(Love is what we are born with. Fear is what we learn. The spiritual journey is the unlearning of fear and prejudices and the acceptance of love back in our hearts. Love is the essential reality and our purpose on earth. To be consciously aware of it, to experience love in ourselves and others, is the meaning of life. Meaning does not lie in things. Meaning lies in us.)
A teraz jazyková mutácia pre “neláskových” ako ja: Rodíme sa s vnútornou otvorenosťou, s očakávaním toho dobrého. Životom sme učení očakávať to zlé a brojiť proti tomu – báť sa. To pre nás vytvára ale škaredý svet plný strachu, nedostatku a pocitu vlastnej bezmocnosti. Tak však nemôžeme spoznávať nič, pretože strach nás drží prilepených k tomu kúsku sveta, ktorý si dokážeme “ubrániť”. Lenže naším cieľom na tomto svete nie je zaujať pozíciu, zakopať sa na nej a potom si ju zubami-nechatmi hájiť, ale vyliezť z bezpečia a ísť pozerať svet, stromy, kvietky, zvieratká, vodičku… a nechať si slniečko svietiť na bruško, keď sa nám nechce a vyvaľujeme sa v tráve.
Zmyslom nášho života je zbierať rôznorodé skúsenosti, nielen tú jednu, na ktorej sme sa zakopali.
(Ale čumíte, ako elegantne som sa vyhla slovu “láska”, čo? 😉 Ezoterika pre racionálnych ľudí. I tak še da. 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Moja mutácia 🙂
Rodíme sa s vnútornou otvorenosťou smerom k hojnosti a slobode.
Životom v hmote sme preškolení (a učíme sa “samopreškolovať”) očakávať nedostatok a báť sa, že nastane, čoho dôsledkom býva neustáli pocit, očakávania útoku a potreba mať vždy (najlepšie) vopred pripravenú obranu, čo nás väčšinou zavedie do väzenia v podobe pevnosti, pomocou ktorej sa vo finále dobrovoľne vzdávame svojej slobody a meníme ju za bezpečie v “nehybnosti” (bez zmeny), pretože keď sa nič nezmení, aspoň to už nemôže byť ešte horšie 😀
Keď som “pochopil?”, že každá situácia obsahuje všetko a ja svojím filtrovaním a zaujatím stanoviska k nej vlastne len odfiltrujem jednotlivé jej ostatné súčasti (nevedome sa napr. oberám o hojnosť a slobodu, zameraním sa na nedostatok a strach), veľmi to zmenilo moje nahliadanie na seba samého a tým aj vnímanie prostredia v mojom okolí.
Spraviť toto isté vedome, je iná “káva”.
Nakoniec sú ale vždy všetky možnosti správne, ako náhle sa pre ne rozhodnem 😀
Páči sa miPáči sa mi
LIKE! 😀 😀 😀 Tvoja jazyková mutácia je omnoho lepšia ako tá moja. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To by som si nedovolil tvrdiť, ale tá tvoja pomohla vytvoriť tú moju, takže sú pre mňa rovnako dôležité 🙂
Páči sa miPáči sa mi
ok takže chápem správne?…prijímať čo príde bez vytvárania stanovísk k situácii (záverov)?? uvediem príklad – chystáme sa s priateľom do zahraničia za prácou, životom…on sa stále bojí, čo a ako tam vyjde, vymyšla rôzne scenáre ako čo by sme mohli, keď niečo nastane, keď si nenájdeme prácu, mali by sme šetriť, čo ak nebude práca ani o mesiac…ja to beriem viac easy, máme obidvaja v zahraničí pracovnú skúsenosť, ovládame jazyk, ono to proste pôjde, bude ako bude a snažím sa užiť si ešte čo to zo Slovenska, z rodiny, z kamarátov…chystáme sa týždeň pred odetom na predĺžený víkend na kone, čo nás vyjde istú sumu každého…kde ja sa teším, pre neho míňame zbytočne, pretože ideme do neistoty, mali by sme šetriť, ja neriešim teraz (jasné, že peniaze našetrené dáke mám na začiatok), ale užívam si posledné kúsky leta a domova..ako to píšem aj ja mám vytvorené isté stanovisko, tak ok beriem bude ako bude a príde čo príde..nechcem tým povedať kto sa chová správne a kto nesprávne, ale len či chápem dobre, čo tie múry, strach a všetko znamenajú…totiž nie raz sa mi stalo, že ak som v sebe istý strach nemala, tak to celé dopadlo naprd, ak tam strach bol a ja som dala do toho preto všetko len aby som sa ho zbavila, tak to vyšlo super..
Páči sa miPáči sa mi
ja to asi momentalne zacinam vediet rozlisovat kedy si to robim sama svojim zameranim pozornosti a kedy to nejde odo mna…
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem 🙂 Dostal som sa teraz k 1 knihe v ktorej autor (Eric Pearl) píše (a pred ním to už spomínalo x iných), že veškeré získané informácie, pokiaľ nie sú podložené vlastním pochopením a skúsenosťou nehovoria nič o tom, čo pre nás táto téma znamená, ale o tom, čo znamená pre toho, od koho sme sa o nej dozvedeli. Z toho sa samozrejme dá získať veľa udičiek…ak sa ich odvážim uznať ako udičky. Čo s nimi spravím, je už iná téma a viem sa k nej vyjadriť iba ja 😀
Pre mňa tie “obranné múry” znamenajú napr. striktné odmietanie nového poznania alebo neoblomné trvanie na princípoch-svojej pravde, ktoré ani neboli moje a x ešte iných príčin a následkov, ktoré formujú moje vnímanie/filtrovanie a ak je nevedomé (neuvedomujem si, že práve filtrujem), tak výrazne obmedzujú moje možnosti (slobodu). Snažím sa mať otvorené srdce a myseľ, aby som filtroval iba vtedy, keď naozaj chcem filtrovať a nerobil to ako stroj bez toho, aby som vedel, že to robím 🙂
Nakoľko som úspešný, neviem povedať, ale mám pocit, že zmysel pre odtiene farieb, vôní a tónov, atď., sa mi zjemnil a viac si uvedomujem obsah situácií (je hustejší – viac informácií), ako som si uvedomoval predtým.
Moje vnímanie je pestrejšie, mám viac možností, cítim sa slobodnejší.
Tu sa ale dostávam do hmly logiky, lebo začínam rozprávať o niečom, kam sa moja myseľ už nevie dostatočne dostať a na scénu nastupuje môj “inštinkt”, alebo ja rád používam termín – “moje srdce” 😀 ako navigátor, no a tým pádom to do slov veľmi neviem natrepať a preto je podľa mňa veľmi dôležité to precítenie – vlastná skúsenosť.
Stačí si zobrať na paškál napr. slovo krása, alebo láska a každý v ňom bude vidieť niečo iné, pretože každý má svoju vlastnú zbierku emócií, ktoré sa mu s týmto slovom spájajú a to je to, čo je pre každého človeka podľa mňa najdôležitejšie (ako to vníma práve on) a preto sa tej ceste po ktorej kráčam podľa mňa niekedy vraví sebapoznávanie 🙂
Neviem, či ak moja manželka vníma svet ináč ako ja, to znamená, že ho niektorí z nás vníma menej správne, aj tak sa s ňou o tom dokážem celkom slušne handrkovať (toľko k stavu môjho osvietenia, či prebudenia) 😀
Vnímam to tak, že každý vníma svoj “sen” najlepšie ako v danom okamihu vie (každý dáva vždy svojich 100%) 😉
Páči sa miPáči sa mi
Krásna jazyková mutácia! 😀 lepšia ako citát, perfektne som pochopila.presne pre mňa. 😀 som v období, keď zisťujem, že je to tak nejako.
vďaka!
Páči sa miPáči sa mi