Včera som celý deň strávila na slnku a pri bazéne. Nemala som pocit tepla, pretože zakaždým som vliezla do vody a ochladila sa. Ba dokonca som ani nemala pocit, že som sa príliš opálila – napriek tomu, že som sa (ako vždy) nenatrela.
Až keď som večer pozrela do zrkadla, videla som, že som nejaká ružovučká. V noci pred spaním mi bolo jasné, že mám brucho spálené. Povedala som si, že ráno sa natriem nechtíkovou indulonou a basta. Ešte mi napadlo, že budem divne rozvoniavať, až pôjdem k veterinárke, nuž ale čo. 😉
Keď som sa zobudila a prevrátila na brucho, cítila som, ako ma štípe. Tak so sa zdvihla a šla som sa natrieť nechtíkovou indulonou. Pomohlo to; chladenie krému okamžite zrušilo nepríjemné štípanie. Dokonca som ani veľmi nesmrdela, keď som šla k veterinárke. Čudovala sa, aká som pekne ružovučká (naposledy ma videla v piatok, takže ten rozdiel bol zrejmý) a tak som jej porozprávala, ako som sa pripiekla.
Potom som sa zobudila. Prevrátila som sa na brucho – a nič. Brucho ešte stále ľahko bordové, ale nijaký pocit. Nechtíková indulona zo sna to zachránila. 😛
A teraz sa pôjde k veterinárke. 🙂
Keď si uvedomíte, že to bol len sen – ako môžete vedieť, že aj toto nie je len sen a za chvíľku sa zobudíte?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
To poznám, keď sa mi sníva, že ma suší po oslave, pijem vodu, ale smäd neprechádza 😀
Páči sa miPáči sa mi
no teda… 😀 hm… a čo takto sa zobudiť a isť sa znovu nachľastať 😀
Páči sa miPáči sa mi
Joooj, to nejde. Vtedy som vo fáze seba výčitiek 😀
Páči sa miPáči sa mi
hm …. niekto sa bol kúpať v Lipóte ? 😀
Páči sa miPáči sa mi
V normálnom sne nikdy nevieš odkiaľ si sa dostala na to miesto kde si, ani si nevieš spomenúť čo si robila pred tým. Lebo nijaké pred tým nebolo. Takže keď si uvedomíš že sa ti sníva, skús si spomenúť..
Horšie je to za druhou bránou (sen vo sne), kedy sa môžeš zobudiť, a stále sa ti sníva, lebo si sa len prebudila z druhého levelu do prvého. Ale na otázky “kde som sa tu vzala?” a “čo tu robím?” nebudeš vedieť odpovedať. Na rozdiel od tohoto vedomého “nultého levelu”.
Príma tip je vo filme Počiatok (Inception) kde mal Dikaprio a každý snivec svoju pomôcku ako si uvedomiť čo je sen a čo skutočnosť.
Páči sa miPáči sa mi
A čo ak sa my snívame niekomu inému? Ak sa zobudí, prestaneme existovať?
😀
Páči sa miPáči sa mi
Existuje jedna z hinduistických bájok, podľa ktorej Narayana spí a sníva sa mu tento svet. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Čítal som tu niečo podobné, že sme sen Otca. 😀 Ale myslím (alebo si to myslí moje ego 😀 ), že by sme nemali zmiznúť. Sme osobnosti, duše, z ktorých je každá jedinečná 🙂 Neviem to presne vyjadriť slovami, proste pocit.
Páči sa miPáči sa mi
nám normálnym sa väčšinou snívajú obrazy osôb ktoré poznáme, nie že by reálne boli tie osoby naozaj v našich snoch. To sú skôr špeci prípady tých, ktorí sa venujú sneniu a vedia sa vo svojich ‘snových telách’ dostať do snov inému – za 4. bránou snenia, ako sa to traduje po Castanedovi. Pre nás ostatných ostávajú tieto obrazy známych ľudí skôr asi len reprezentáciami niečoho, keď sa nám sníva normálny sen keď sa nám rozum čistí :))) , alebo si podobu našich známych preberajú tie bytosti ktoré Castaneda volá anorganické.
Mne sa v tom prvom prípade – keď som vo sne stretol otca a priamo som sa na neho obrátil s otázkou a tá postava ostala zmrazená ako stopnutý film a začala miznúť, spľasúvať a blednúť, bez života. To bol len obraz, moja spomienka. V druhom prípade som si uvedomil že sa mi sníva, keď moja mama vo sne mala niečo absurdné na sebe, tak som jej povedal že toto moja mama na sebe nemôže mať, a bytosť ktorá vzala podobu mojej mamy sa na mňa ďalej pozerala a bol v tom ľahký náznak irónie, alebo posmechu? Vraj nás veľmi tie anorganické bytosti nemusia, že im nesiahame ani po päty, vo sne sa s nami asi skôr zabávajú ako s bábkami, a hrajú tam aj oni..
Podlľa mňa keď sa teda snívame niekomu inému, tak po jeho zobudení prestane existovať len ten sen s nami, a tým pádom ten náš obraz/odraz v jeho sne. Veď by ľudia mizli ako sneh, keby to malo byť ináč
Páči sa miPáči sa mi