Včera som od Female Warrior dostala upozornenie na nový článok. Ten je jej osobná skúsenosť s povedomím o ekológii a uvádza ho veľmi pekná pasáž z Castanedu:
“Prezradím ti tajomstvo bojovníka. Možno to nazveš sklonom bojovníka… Život bojovníka nijakým spôsobom nie je studený a osamelý a bez citov, pretože je ukotvený v jeho láske, oddanosti a nasadení pre svoju lásku. A kto je jeho láska, pýtaš sa? Tak to ti teraz ukážem. Jeho láskou je svet. Objíma túto ohromnú Zem. Zem vie, že ju miluje, a tak sa o)ho stará. Preto je jeho život naplnený až po okraj a kdekoľvek sa nachádza, tam zažíva hojnosť. /…/ Pre bojovníka niet väčšej lásky. Len ak niekto miluje túto Zem s nezlomnou vášňou, môže sa zbaviť svojho smútku. Bojovník je vždy plný radosti, pretože jeho láska sa nemení a jeho milovaná, Zem, ho drží v náručí a obdarúva ho nepredstaviteľnými darmi.” — Carlos Castaneda
Keď som to čítala prvýkrát, nehovorilo mi to veľa; bolo to zahltené celým zvyškom textu a Zem ako taká v mojich predstavách nemá veľký význam. Až dnes, vytrhnuté z kontextu, som si to dokázala spojiť s jednou z lekcií od anjelov… ibaže oni ma neučili, že “Zem”, ale ma učili, že “život”. Čo je v podstate úplne jedno, pretože hmotným prejavom abstraktného “života” je ekosystém “Zem”. 🙂
Súčasne sa mi to spája s tým, ako som čítala, že amazonské indiánske kmene pri prechode do dospelosti zasväcujú deti Otcovi Slnku a Matke Zemi, čím nahrádzajú ich väzbu na fyzickú rodinu a robia z nich “deti Zeme”. Tiež za tým teraz vidím túto logiku…
Ja som toto “zasvätenie” dostala počas choroby, keď som ležala v nemocnici a nevedela som, čo robiť, tak som to odovzdala Gaii. 🙂 Odvtedy sa stará – a pořádně! 😛
Ono zrejme aj to kresťanské zasvätenie mníchov Bohu malo spočiatku podobnú logiku – keď svoju lásku vidíš všade, otvárajú sa ti oči pre každý drobný zázrak, zbavuješ sa strachu o seba a otváraš srdce pre potreby iných bez potreby zasahovania a “opravovania pokazeného”, čo Boh zle navrhol… Len potom, niekde po ceste, sa v tejto predstave Všetko-čo-je premenilo na starého ujka v nočnej košeli a s krúžkom nad hlavou, čiže miesto rozšírenia lásky na všetko sa zúžila na jedinú predstavu. Je to smutné, ale no čo už. 😕 Zrejme to ľudské vnímanie potrebovalo, pretože sa už odučilo narábať s pojmami tak veľkými ako “všetko”.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 