Robíte chyby?

“Obávam sa, že všetci robíme chyby. Jedna z vecí, ktorá vypovedá o našom charaktere, je ako s nimi narábame. Ak klameme, že sme nespravili chybu, potom ju nemožno napraviť a začne hnisať. Na druhej strane, ak by sme sa vzdali, pretože sme urobili chybu – hoci aj veľkú -, potom by sa nikto z nás v živote nedostal ďaleko.” — Terry Goodkind

(I’m afraid that we all make mistakes. One of the things that defines our character is how we handle mistakes. If we lie about having made a mistake, then it can’t be corrected and it festers. On the other hand, if we give up just because we made a mistake, even a big mistake, none of us would get far in life.)

Rate this:

13 responses to “Robíte chyby?”

jarah

7. júla 2013

Samozrejme, že robím chyby. Je to opačný pól želaných riešení. Ak zmením želaný výsledok ani chyba už možno nebude považovaná za chybu 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

diende

7. júla 2013

😀 sranda je, ze v tom momente ked chybu/ chybne rozhodnutie/ robim verim, ze je to to najspravnejsie ..spatne ked sa ukaze ze som sa mylila tak uz je neskoro to zmenit..celu dobu premyslam kde je pes zakopany, ale stava sa mi, ze v niektorych pripadoch som nepoucitelna a urobim chybu opat..ale co je vlastne ta chyba? 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

amarylis2

7. júla 2013

Dôležité je ale chyby neopakovať. Ak urobíme tú istú “chybu” dvakrát, trikrát..stokrát, tak už potom k tomu nie je čo dodať.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

7. júla 2013

Obávam sa, že niektoré “chyby” nie sú také priamočiare. Napríklad si vezmime chybu “nedôvera”. V každej situácii sa môže prejaviť inak a možno ani nevieme, že pod tými prejavmi sa skrýva nedôvera. Je možné, že takéto “skryté” chyby opakujeme tak dlho, až kým nás život nezastaví nejakou ranou plotovým kolom rovno medzi oči… a až potom ich začneme vnímať ako “chyby” a niečo s nimi robiť.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. jarah
  
  7. júla 2013
  
  Znova je potrebné definovať, čo sa považuje za chybu.
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. Sun Belangelo
  
  7. júla 2013
  
  😀 Hehe, tak vidíš… Ja už som si s tým svojím dožadovaním sa definícií prichodila pomaly ako úchyl… 😆 Vitaj v klube!
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. jarah
  
  7. júla 2013
  
  Kde sa platí členský príspevok? 😆
  Lebo chyba “nedôvera” je tiež sporná. Za chybu nepovažujem, ak nedôverujem cudziemu človeku, ktorý sa ponúkne, že ma v noci odvezie domov a pod.
  
  Páči sa miPáči sa mi
4. diende
  
  7. júla 2013
  
  😀 u mna v tomto pripade je chyba dovera 😀 ani ten kol medzi oci nestacil 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
5. amarylis2
  
  9. júla 2013
  
  Áno, a tak sa niekedy stane, že aj 100 %-ná dôvera sa zmení na dôveru na bode nula a začať musíme odznova..
  
  Páči sa miPáči sa mi

1nik1

9. júla 2013

Nazvať niečo nejakým spôsobom (definovať) znamená zároveň vymedziť spôsob, ako sa k tomu dá pristupovať, alebo o tom komunikovať, alebo iné … ;-). Ak sa napríklad namiesto “robiť chyby” použije “vyplaviť tieň” osobnosti, znamená to príležitosť sa s ním vysporiadať. V prípade tieňa sa s ním niekto dokáže vysporiadať hneď, niekto potrebuje 10 a viac pokusov … iné sa o tom asi ani nedá povedať. 🙂 V prípade “chyby” je to z môjho pohľadu také seba-trestajúce vyjadrenie …

Z iného pohľadu každý upgrade (systému) prináša novú verziu a odstraňujú sa aj “chyby”, ale tie je možné vidieť, až keď systém nejaký čas funguje a prídu rôzne skúsenosti … čiže v tomto prípade sa napr. chyby rovnajú skúsenostiam … 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

9. júla 2013

Iste, “definovať” značí “vymedziť”… Ale ako sa chceme s niekým iným rozprávať o niečom, kým to nevymedzíme? Napríklad som si dnes pozrela názov, článok a diskusiu a začala som sa cítiť ako mimozemšťan… Nerozumiem svetu. 🙂 A možno je to dobre. 🙂

Spomenula som si na Tinu a jej cvičenie (https://eprakone.wordpress.com/2013/06/18/co-si-hovorite-ked-mlcite/) – s čím pristupujeme k textom, s ktorými sa stretávame. Anjeli ma učili, že všetko je pravda, len iný uhol pohľadu na ňu. Aj to, čo píšem ja, je len uhol pohľadu na niečo a existuje nespočetné množstvo iných, ktoré ho dopĺňajú, rozširujú, až je z toho plná guľa (=”pravda”). Ale poniektorí z nás (vrátane mňa 😕 ) okamžite fokusujeme a ideme na vec, ako keby sa jednotlivé uhly pohľadu nedopĺňali, ale konkurovali si, ako keby bolo treba vyvrátiť uhol pohľadu toho druhého alebo na ňom nájsť nedokonalosť… Myslím, že som narazila na svoju obrovskú rozvojovú potrebu. Takú obrovskú, že možno presahuje hranice mojich schopností… a preto je lepšie, keď už nerozumiem svetu. Snáď je ten svet na tom lepšie ako ja. Zachovám sa ako “bezchybný bojovník” – budem mu dôverovať, že je. 🙂

Všetci máte pravdu. A ja už nemám komu čo povedať. Je to len môj uhol pohľadu; robte si svoje vlastné. 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

duhovymotyl

10. júla 2013

Sun, mám potrebu zareagovať, po tvojom komente ostal vo mne akýsi smútok … A samozrejme, pochopila som ho po svojom, ty si to všetko mohla myslieť úplne ináč, ale ani tie najlepšie a najpresnejšie zvolené slová nám podľa mňa tomu nezabránia, pri energii, ktorá plynie z rovnakých slov môžme mať inú predstavu a v tom vidím tú krásu a rôznorodosť nás, Života.

“Všetci máte pravdu. A ja už nemám komu čo povedať. Je to len môj uhol pohľadu; robte si svoje vlastné ”
Ukáž mi, ak chceš, aký je tvoj uhol pohľadu, síce ho neobsiahnem, ale vďaka nemu, ak chcem ja, sa môj vlastný môže rozšíriť/posunúť/zmeniť … Bude to len mojím spôsobom, nie tvojím, ale tvoj/jeho/jej.. uhol pohľadu môže mať (a rovnako aj nemusí 🙂 ) pre mňa veľký význam. A naopak 😀
Tvoja energia mnou môže pretiecť bez zmeny, ale rovnako to môže rozvibrovať všetko, čím som a nezmení ma to na tvoj obraz, zmení ma to na môj nový obraz. A naopak 😀

Čo znamená rozumieť svetu? Obsiahnúť všetky uhly pohľadov a tie kúsky právd, ktoré v ňom sú? Dá sa to vôbec z našej pozície? Mám pocit, že život mi slúži na porozumenie samej sebe, tí ostatní mi k tomu pomáhajú, nie je dôležité, aby som vo všetkom rozumela druhým. Môžem im porozumieť pomocou podobných skúseností, alebo podobných prežitých pocitov a emócií, môžme si pomôcť slovami, ale aj tak to bude len po mojom. Potom naozaj ostáva tá dôvera, ale prečo má byť svet na tom lepšie ako niekto, kto doňho patrí a je jeho neoddeliteľnou súčasťou? 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1nik1

10. júla 2013

Vývojový systém je v podstate nastavený ako interakcia medzi dvomi protipólmi. Z hľadiska “pravdy” sú protipólmi vonkajší a vnútorný svet. Keď máš energiou (bodom spojenia) obsiahnutý najmä svoj vnútorný okruh vlákien, vnímaš svoju pravdu a ak máš bod spojenia aj dosť pohyblivý a vieš sa preladiť, – vnímaš, že aj iné a odlišné pravdy majú pre iných rovnakú platnosť, ako tá tvoja pre teba. Ako dokáže kto o svojej pravde komunikovať závisí od toho, ako má v téme vyčistený tieň.

Keď sa ti zvýši energia a rozsah vnímaných vlákien, do ktorého sa zapoja aj externé vlákna, dostávaš sa do nadhľadu (vnímania vnútorného a vonkajšieho “sveta” zároveň) a vtedy ti pravdy iných a svoje vlastné neprídu ako “pravdy”, ale skôr ako forma reakcie vnútorného sveta na tlak vonkajšieho.sveta.

Asi je to v tom, ako píše Dúhovýmotýľ a vlastne aj ty, Sun, nepresviedčať o svojej pravde, ale tam, kde interakcia funguje, čiže energia sa komunikáciou/interakciou zvyšuje, umožniť inému (a sebe) posunúť si bod spojenia, alebo zvýšiť si energiu vlastnú, ako aj u toho druhého. Kam to potom zavedie (a aké pravdy sa tým vytvoria) je už vecou zámeru jednotlivých účastníkov. Môže sa to diať aj bez verbálnej komunikácie, môže to byť napr. len tvoj zámer, aby sa to v rámci tvojho blogu dialo a pod. 😀 Ak nejde o pravdu, môže ísť konečne o energiu a fluiditu :D. Možno tam sa nachádza tvoja rozvojová potreba :D.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať