Nik ma upozornil, že by sme mohli zverejniť preklad 9. kapitoly z knihy Avendara Dragona (nám už známeho ako Mark Cloudfood) V žalúdku Draka. Máme na to výslovný súhlas a Nik sa nám postaral o preklad, takže ďakujem ďakujem, mládenci 😉 a ide sa na vec:

Toto je konečne preklad kapitoly z knihy Avendara Dragona (Marka Cloudfoota) “V žalúdku Draka”. Je tam uvádzané použitie niektorých z mayských  techník a celkom dôležitá časť o zacelení trhliny, ktorú majú ľudské bytosti, čo sa dá uskutočniť v spolupráci so stromami.

******************

Vždy som sa čudoval, prečo je Mars takou častou zastávkou počas mojej výuky s majstrom Q (Quetzacoatl). Bola to taká pustina. Zachovalo sa na ňom len niekoľko málo zbytkov života a slúžili na to, aby sa na nich hromadil ďalší prach a boli nakoniec pochované navždy. Mohol som cítiť celé mesto pod mojimi nohami skryté v tisícročiach prachu.

“Vedel si, že najveľkolepejšie veci sú urobené z prachu? Celý vesmír ako je, je záležitosťou nahromadenia prachu, ktorý ostal z pôvodných čias Veľkého tresku, ako to nazývate. Aj ľudské telo je práve takýmto prachom, do ktorého bol pridaný duch. Duch je zároveň jedným z najúžasnejších prvkov. Je to duch, ktorý môže vziať situáciu alebo látku, bez ohľadu na to aká je beznádejná a sformovať z nich život. Prach je takouto beznádejnou substanciou a situáciou a napriek tomu priťahuje ducha. Dokonca aj na tomto zdevastovanom povrchu Marsu je stále život. Je to druh, ktorý je extrémne starý. Odolal všetkej korózii a ostáva ako memento toho, čo bolo a čo môže byť. Nie je naňho príjemný pohľad vzhľadom na jeho dlhý vek, avšak stále vie zanechať otlačok na tých, ktorí ho navštívia. Ak ho spoznáš, budeš poznať planétu Mars a všetko, čo sa tu udialo.

Kráčali sme hlbšie do pustatiny Marsu. Červený piesok ma chladil na nohách. Čoskoro sme došli na opustené miesto, na ktorom bolo vidieť iba pahýľ stromu. Sadli sme si. Opýtal som sa, kedy sa stretneme s tým Marťanom. “Nachádzaš sa v jeho prítomnosti práve teraz. Nenechaj sa odradiť touto hádankou. Nachádza sa tu život. Je to strom. Je to posledný strom na Marse. Tak, ako dlho tu bude existovať, dovtedy to tu bude mať hodnotu. Pozri, aj práve teraz s tebou komunikuje ako to robia všetky stromy, symbolickým spôsobom. Už vieš, ako mu načúvať.”

Priblížil som sa k pahýľu a oprel som oň svoj chrbát. Bolo náročne sa oň oprieť pohodlne, v každom prípade som v ňom začul poryvy. Vychádzalo to z neho ako hlasný vzdych. Bol to vzdych, ktorý akoby vyjadroval prebudenie staré milióny rokov. Potom ma citeľná sila zasiahla s vnemom porozumenia.

“Kto ma prebúdza z tohto večného spánku. Nie si Marťan, nie, si pozemšťan zo Zeme. Och, poznám Zem. Niekedy o nej snívam. Moji bratia a sestry sa na nej nachádzajú vo veľkom počte. Ale, moje sny o Zemi ma znepokojujú. Vidím, ako sa pustatina rozširuje a ako sa moji druhovia vytrácajú. Vieš, bývalo obdobie, kedy bola táto planéta bližšie k Zemi a ústrednému Slnku tohto solárneho systému. Mars bol vtedy zázrakom na pohľad. Bolo to miesto veľkého blahobytu. Pamätám si to, ako by to bolo včera. Viem, že si túto spomienku musím niesť, až pokiaľ stadiaľto život úplne nevymizne. Ja som posledný. Ak by to nebolo pre študentov rôznych škôl, ktorí sem prichádzajú vypočuť si môj príbeh, už dávno by som umrel. Avšak Duch učenia ma udržiava nažive. Preto som stále pripravený. Toto je účelom tých, ktorí sú z mojej rasy, kdekoľvek sa objavíme.”

“Mars sa stala pustatinou, keď ju industrializovali. To zabilo väčšinu stromov, zatiaľ čo iné umreli z nepredstaviteľného smútku. Tuto, cíť ma dlhšie. Tento smútok je tu stále.”

Zvinul som svoje vedomie hlbšie. Ucítil som zvláštnu pulzáciu. Osmutnel som z nej ako nikdy predtým. Nevydržal som v nej dlhšie ako niekoľko sekúnd, inak by som ňou bol úplne prevalcovaný a prosto by som následkom tohto bolestivého pocitu umrel. To bolo jediné porozumenie, ktoré som z toho získal. Bol to pocit odhodlania zomrieť.

“Neostávaj v tom bode príliš dlho,  skôr si vypočuj osobitý príbeh, ktorý ti chcem porozprávať. Keď stromy začali miznúť, planéta sa posunula ďalej od Slnka. Prišli drastické zmeny. Mars sa premenil z plodnej a rastúcej planéty  na to, čo vidíš teraz. Nezáleží na tom, aká tu existovala civilizácia. Na čom záleží je, že život tu existoval v prebytku. Skutoční Marťania žili a umierali. Vznikali objavy, robili sa chyby, rovnako ako v súčasnosti na tvojej planéte. – Potreba planéty je jednoduchá. Potrebuje  snívať, aby cítila svojho Ducha  a objavovala svoj účel. Sen planéty vytvára všetky druhy možností. Najdôležitejšou z týchto možností je sen o bytosti, ktorá vie tiež snívať. Takáto bytosť je potom dedičom nekonečných možností snívania.”

“Keď planéta sníva, výsledky snenia vyrastajú v stromoch a v celej rastlinnej a minerálnej ríši. Je to fyzický sen. Životné formy na mojej planéte mávali takéto sny, dokiaľ stromy a svet neboli umlčané pohromou zo zanedbania životného prostredia. Je to všade rovnaký príbeh. Bytosti upadli do polo-vedomého stavu, ktorého výsledkom bola ľahostajnosť. Ich sny sa tomu prispôsobili. Čo si však neuvedomili je ich pamäť, ktorú si v sebe nosia. Obsahovala záznamy z časov minulých, avšak ich posolstvo bolo ignorované, pretože bytosti stratili kapacitu veriť v možnosti snívania. Boli uviaznuté v omyle. Bolo to politické a dramatické. Poslúžilo to tým, ktorí sami seba stratili v polo-vedomom stave najviac.”

“Aj v tomto okamihu cítim hlboko v mojich koreňoch sen, ktorým sa môže celý cyklus znova iniciovať, keď sa pozemšťania zamerajú na svoje rozšírenie na Mars. Pre svoj príchod na Mars a do obývateľných podmienok budú musieť iniciovať rozvoj v rastlinnej ríši. To všetko bude síce pekné, ale za tým sa bude skrývať ich pravý zámer. Na vrchole novej produktivity na Marse začnú pozemšťania robiť to isté, čo robia na svojej domovskej planéte. Mars znova zničia. Uprostred všetkých protestov a alternatív budú pozemšťania opakovať bolestivú chybu. Je to tak prednastavené, avšak budem sa pozerať v toku času, aby som videl, čo sa nakoniec skutočne stane.

“Dôvodom rôznych možnosti vývoja je, že nie je žiadna garancia toho, že ktorákoľvek aktivita bude produkovať dobré výsledky. Planéty sú miestom, kde sa rozohrávajú rozsiahle možnosti v snoch na fyzickej úrovni. Sú procesom seba-objavovania. Z týchto dôvodov môže realizácia aktivít viesť ktorýmkoľvek smerom. Fakt, že ešte stále existujem a tlmočím príbeh mojej planéty je toho dôkazom. Mars je v beznádejnom stave, ale poskytuje tým, ktorí snívajú, príklad na realizáciu možnosti nápravy. Príklady týchto situácii nájdeš naprieč vesmírom. Chcel by som ti ukázať sen. Nasleduj moje korene až do centra planéty. Nájdeš tam niečo veľmi blízke.”

Nasledoval som teda korene až do centra planéty. Našiel som tam pozostatok spomienky na centrálne Slnko, ktoré v sebe obsahovalo množstvo ďalších spomienok. Väčšina z nich bola cudzia. Boli premietnuté do úplne iného kontextu. Bolo ťažké sa na ne napojiť v rozsahu mojej ľudskej kapacity. Priťahovali ma len z jediného dôvodu. Uvedomil som si, že sa musím naučiť úplne nový spôsob spájania myšlienok, ak chcem do nich vstúpiť a porozumieť im.

Jeden obraz mi bol povedomý. Znova som začul vo svojej intuícii hlas stromu. Pobádal ma, aby som doň vstúpil. Ako som to urobil, pocítil som veľké nepohodlie. Počul som to, čo počula planéta. Netušil som, v akom som príbehu. Počul som výkriky. Tisíce a tisíce, milióny životných foriem kričali v mučivých bolestiach. Cítil som ich podstatu, keď boli odrezávané od zdroja svojho života. Neviem opísať bolesť, v ktorých sa táto smrť realizovala. Videl som pôvodných obyvateľov, ktorí sa snažili zachrániť svet. Videl som tých, ktorí to spôsobili, ako aj tých, ktorých sa to dotklo. Videl som stromy vyvrátené z koreňov, posekané  a pripravené ako suroviny. Videl som spomienky a sny týchto tichých bytostí ako boli rozprášené a vymizli z planéty. Videl som dieru v strede planéty, slúžiacu ako brána do iných dimenzií ako sa zatvára stále viac a viac, až sa uzavrela úplne. Videl som jemné prieduchy, ktoré sa vytvorili v atmosfére a veľké množstvá svetelnej energie sa cez ne vytratili.

“Stromy sú senzorickými dráhami do centra sna a pamäťovými emanáciami planéty a zároveň sú aj senzorickými dráhami planéty na vnímanie prejavu svojho sna na jej povrchu. Stromy sú však ešte dôležitejšie. Kdekoľvek rastie strom, tam sa nachádza aj Zdroj tvorenia vo forme zemného elementu. Pri všetkých učedníckych lekciách sa budeš vracať k téme stromov. Sú ústrednou otázkou. Sú kľúčom v evolučnom procese cítiacich bytostí na ich ceste skompletovania sna o konsolidácii sily. V priebehu ľudskej činnosti sa môže energia strácať, pri stromoch však funguje princíp uchovania takejto energie. Stratenú energiu je možné prinavrátiť prostredníctvom vedomého vzťahu so stromami. Stromy sú výsledkom  takejto výmeny a vedia pomôcť pri transformácii rigidnej karmickej pečate na pohyblivý bod spojenia.”

“Stromy sú aktívne v druhej a tretej pozornosti a neaktívne v prvej.  Ľudské bytosti sú aktívne v prvej a zväčša neaktívne v druhej a tretej. Vo vzájomnom vzťahu so stromami môže  byť trhlina nečinnosti (ktorá je základom karmickej pečate) vyplnená. Ľudia sa môžu naučiť druhú a tretiu pozornosť od tých, ktorí v nej fyzicky žijú.”

“Chcel by som zároveň povedať aj o inej spomienke, ktorú mám uchovanú. Videl som dávnych čarodejov vstupovať do najsvätejších a najtajomnejších miest vo vesmíroch skrz naskrz vesmírmi. Sledoval som ich keď vstúpili do Zdroja tvorenia. Teraz sa ťa opýtam, čo by si urobil, ak by si mal pri takom dobrodružstve zanechať po sebe nejaký odtlačok?”

Na chvíľu som sa zamyslel, ale nemal som spontánne pripravenú odpoveď.  Napadli mi mnísi konajúci náboženské rituály pri príprave na vstup na posvätnú pôdu.

“Aj tieto veci sa stávali. Viedli k vzniku planét ako Zem a Mars. Videl som však najväčších z čarodejov prdieť na najsvätejšom mieste. Takéto počiny viedli k vzniku gigantických plynných planét. Tieto planéty sú mimo čohokoľvek, čo ja alebo ty poznáme z hľadiska konvenčného myslenia. Sú fyzickou manifestáciou prekypujúcich rajov, avšak pre niektoré ľudské a marťanské zmysly sú odporné …”

Spomenul som si na svoje skúsenosti pri návšteve Jupitera a musel som súhlasiť.

Avendar Dragon: In the Stomach of the Dragon