Bolo pre mňa veľkým prekvapením objavenie tejto múdrosti. Tiež som žila životom ako mnohí – veci „sa mi stávali“, nebola som ich aktívnym tvorcom. Ak niečo chcelo tvoriť, tak osobnosť, alebo ego. Nie vnútorný potenciál, resp. „tvorivé vedomie“ (má to viac pomenovaní, na tom ale nezáleží, záleží na tom vedieť to rozlíšiť).
„Vzdaj sa, aby si vyhral“ bolo pre mňa spočiatku málo pochopiteľné, lebo tieto slová čítalo ego. Racionálne to pôsobí ako nezmyselný paradox, hlavne pre človeka, ktorý zvykol bojovať so životom a jeho formami (a myslel si že to pomáha). Naučené šablóny boli prisilné a nechceli popustiť. Aj keď kdesi v pozadí, vo vnútri, som chápala zmysel. Poddať sa životu, tomu, čo je, čo prebieha, v takej forme akej prebieha. Nesúdiť, nekategorizovať, prijať. Následkom je pokoj a mier, chvíľkové bez- myšlienkové stavy, alebo schopnosť povzniesť sa nad myšlienky a emócie.
Čo tým chcem povedať a prečo? To, že nemusí byť ťažké získať sebakontrolu (vlastne to je veľmi jednoduché), stačí neodporovať životu a jeho situáciám. Neznamená to prísť o rozum. Znamená to, používať rozum ako nástroj, nie nechať sa ním používať. Prijať všetko a nechať to ísť ďalej. Ako prijímame počasie, ktoré prebieha a potom sa zmení. Lipnúť na niečom a nenechať to odísť keď nastal ten čas, znamená trpieť. A mnohí vnútorne trpia, úplne zbytočne. Vo svojich myšlienkach a emóciách (vinia za to svet alebo inú entitu). Vytvára sa závislosť na drámach, utrpení a pod., nedávno tu bol o tom pekný článok:
https://eprakone.wordpress.com/2013/02/08/sme-navykove-zviera/
Keď si uvedomíme, že čo je vonku je odrazom nášho vnútra, môžeme začať k svojmu životu pristupovať uvedomelejšie. Hlavne, ak viac nebudeme chcieť trpieť (vlastne len samých seba). Vždy si môžeme vybrať reakciu na okolnosti, a tým ich zmeniť. Je v nás táto sila. Ak mám v sebe pokoj, tvorím ho aj okolo seba (a tým môžem pomáhať aj iným). Ak potrebujem drámy, budem ich mať. Nie je to nič nové, potvrdzuje to aj zákon rezonancie. Nezabúdajme na to, tvoríme si sami vnútorný a vonkajší život.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
dobré ránko, želám 🙂
píšem to stále dokola …..
to ako vidíme ostatných, seba vidíme ……..
je to predsa tak jednoduché a aj logické, na základe akých naučených vzorcov, ak nie vlastných by sme dokázali čosi pomenovať?
meno, je nálepka …… ale nie skutočnost ……
veľmi sa mi páči táto veta …..
“o, že nemusí byť ťažké získať sebakontrolu (vlastne to je veľmi jednoduché), stačí neodporovať životu a jeho situáciám.”
presne!
tak ako som tu už písala, myslím že som to adresovala grooverovi ….
nie je vôbec ťažké, určiť si hranice, a žiť podľa nich
v skutočnosti je ťažké, nemať žiadne hranice a žiť podla toho …….
nie je vôbec nič zložité na tom, povedať si
som taká a taká a podla toho žiť ….
ale opýtať sa, kto som, a nevedieť to, žiť, a byť plný Lásky ….. to je tá skutočná sloboda i radosť ….
ďakujem sakmis, veľmi dobre ti rozumiem čo si chcela povedať …..
Pekný deň všetkým želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…”ale opýtať sa, kto som, a nevedieť to, žiť, a byť plný Lásky ….. to je tá skutočná sloboda i radosť …. :)”…
páči sa mi tvoj koment k článku…dík.
Páči sa miPáči sa mi
Ja neprijímam ani počasie 😀 ak chcem, tak si ho jednoducho zmením 😀 Všetko vychádza zo zákona …aj prechod z nevedomého do vedomého tvorenia… príčinnosť a následok 😀 . Na jednej strane, motýľ zamáva krídlami …na druhej hurikán 😀
Možno nerozumiem slovu prijať ako takému ..ale pre mňa prijať znamená prijať (svetlo, energiu, vibrácie) Na svoj život pozerám ako na hru (farby, obrázky,zvuky, a pod.) Celé moje vnímanie sa zmestí na jeden obrázok z filmu, ktorý je dlhý 45 tisíc kilometrov.
Včera som si bol zalietať a pozrieť si aj iné obrázky …je to fantastické… len tak, jemne zdvihnúť od tela ruky a frng ….. 😀
Páči sa miPáči sa mi
“Poddať sa životu, tomu, čo je, čo prebieha, v takej forme akej prebieha. …prijať …neodporovať životu a jeho situáciám”… tomuto rozumiem a súhlasím. 😉 Ale ako je to potom so zhmotňovaním? Už dlhšiu dobu riešim v sebe túto tému. Vy to už máte asi dávno “za sebou” a vyriešené, tak mi možno budete vedieť poradiť. …Kto som, že chcem meniť to, čo je podľa Universa najlepšie? Mám právo chcieť aby bolo niečo inak? Napríklad, keď zhmotňujem, že chcem niekoho stretnúť, alebo že chcem nejakú vec… Ak MÁ ku mne prísť (tá vec, alebo osoba), tak predsa príde (či už budem zhmotňovať, alebo nebudem …lebo Universum vie…) – a naopak, ak NEMÁ ku mne prísť, tak nepríde (a ja to prijmem a nebudem odporovať mojím “chcením” zmeniť to). ?? Mám právo pochybovať, že Univerzum “je dokonalé” a že nevie, že ma to má alebo nemá stretnúť? Musím to zhmotňovať? Nie je to tak – že: “Nereptaj, že niečo nemáš, prijmi to a poddaj sa životu, lebo keď to má prísť, tak to príde (samozrejme nie spôsobom sedieť so založenými rukami a čakať…) – a keď to nemá prísť, tak to má nejaký dôvod prečo to ku Tebe teraz nepríde. Neprotiv sa vôli Universa zhmotňovaním a vnucovaním mu svojej vôle meniť jeho zámer…”? Nie je zhmotňovanie “nepoddanie sa životu” ? – mám z toho teraz poriadny guláš. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
dobrý večer želám
práve som sem priskočila, a zaujal ma tvoj komentár …..
takže? riana
toto
” Mám právo pochybovať, že Univerzum “je dokonalé” a že nevie, že ma to má alebo nemá stretnúť?”
ak ti poviem, že Ty si univerzum? ….. čo na to povieš? vymeň si univerzum za ….ja som dokonalá,………… a veta naberie úplne iný význam …..
áno, na jednej strane to nevieš, ale na druhej strane sa sama spoznávaš? prečo by si nemala chcieť?
čo je na tom zle?
ale? zároven správne chápeš že
chcieť nestačí
tak o čo teda ide v skutočnosti?
len si snívaj, ved aj to je tvoja realizácia, i to je tvoja tvorba
len plánuj
a ked príde ten správny čas, zhmotníš to, …..
jednoducho tu a teraz, v každej chvíli, prítomnosti rob to čo ťa naplna …..
maluješ obraz? tak iba maluj, no už o jeho osud sa nestaraj ……
prečo?
pretože už je to tak, že ak by si tu a teraz malovať nemala, tak to prosto nerobíš ……
ludia si často myslia, a preto to potom pôsobí ( aj mne sa to ešte stalo ) nedobrotu
že práca je niečo čo tvoria
opak je pravdou
práca tvorí ich …..
my sme jednoducho iba nástrojmi ……… aj v takej práci ……
tá tu bola, je a bude, a ona sa vždy vykonávať bude, … že nie? ale áno, ked ju neurobíš ty, urobí ju niekto iný …… ak nie ten, tak další …
tak prečo sa vzpierať?
takto je to so všetkým …….
ty? teda riana ( tvoja forma, telo lepšie povedané, myšlienka ktoré máš ) si iba nástroj …….. ku všetkému …..
no si Ty, riana tá skutočnosť? ten pravý život?
kto si, aby si a pýtala práve na toto?
” Mám právo pochybovať, že Univerzum “je dokonalé” a že nevie, že ma to má alebo nemá stretnúť?”
alebo lepšie povedané, kto v tebe sa to pýta? …… 🙂
snád porozumieš, keď nie, kto porozumel, možno to vysvetlí lepšie …….
Pekný večer tebe a nielen Tebe želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Riana, ja by som odpovedala na otazky, ktore v tebe vyvolali rozpory, takto jednoducho: bud zhmotnujes vedome, alebo zhmotnujes nevedome:) Univerzum je take laskyplne k nam, ze nam vyplni nase tuzby, ci su vedome alebo nevedome (jednoduchy stary vyrok: kazdy si je strojcom svojho “stastia”) samozrejme mozu nastat kolizie vedomych a podvedomych priani
Páči sa miPáči sa mi
Riana, tiez som nad tým rozmýšľala a pre mňa je odpoveď niečo v tomto zmysle: univerzum nám poskytuje potenciály, teda súbor možností. Na nás je, či ich zhmotníme (ako slovo napovedá zrealnime v hmote). Povedzme, že hovoríš o získaní lásky. Ona existuje ako možnosť (možno sa prejavuje v inej dimenzii aj priamo a reálnym človekom), ale na zhmotnenie niekedy treba zapojenie našej vôľovej energie a snahy v zmysle hľadania, získavania, udržiavania.. Alebo to môžeš poňať napr. ako Buddha, ktorý už nezhmotňoval činnosťou tu, v hmote. Ale on nečakal, kedy univerzum zrealizuje jeho predstavy, pretože sa zbavil túžob. Podľa mňa asi najhoršie je túžby mať (prinášajú sklamanie) a čakať, že nám ich univerzum alebo ktokoľvek iný zrealizuje bez nášho pričinenia 🙂 to akurát asi skončíme v riadnej frustrácii
Páči sa miPáči sa mi
Este by som dodala, že každá realizácia potenciálu nesie so sebou konzekvencie, teda následky, alebo je sama následkom karmy.
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem vám veľmi pekne za vaše názory a rady. Stále tomu síce ešte úplne nerozumiem, ale budem o tom premýšľať. 😉 …no aj tak mám dojem, že toto sa asi nedá pochopiť rozumom, ale niečím iným…
Ak máme smerovať k tomu, aby sme boli iba tu a teraz, bez plánov a očakávaní, aby sme sa poddali životu, neodporovali mu, aby sme prijali všetky situácie a nechali ich plynúť cez seba ako pozorovatelia, aby sme sa zbavili túžob, lebo nás sťahujú a oberajú o energiu, tak potom zhmotňovanie v zmysle posilňovania túžob a ich realizácií asi nie je dobré. (?) A tiež – ako môžem vedieť, či zhmotnením mojej túžby (môjho želania) neublížim niekomu inému? Možno aj niekomu, kto s tým zdanlivo vôbec nesúvisí. Môžem si dovoliť niečo chcieť meniť podľa seba, keď nevidím všetky dôsledky toho činu?
Chápem to aj tak, že v mojom živote je niečo pravdepodobné, že sa to môže stať a odo mňa závisí či to tak bude alebo nie. Ale čo keď niečo nie je vhodné aby sa stalo a ja to budem zhmotňovať – dokážem to zmeniť? Nie je to protivenie sa, odporovanie životu, Universu?
Páči sa miPáči sa mi
Ja asi nie som ten spravny “vzor” 🙂 kedze ja sa tuzob a ich realizacie nechcem vzdat. Myslim, ze aj o tom je zivot v hmote – o zazivani sklamania a smutku… tak ako chcem zazivat aj radost, vasen, potesenie, akceptujem aj tu druhu stranu mince.
podla mna vies kedy vedome ublizujes inym bytostiam alebo sebe, ten hlasok vovnutri ti to prezradi 🙂 A myslim, ze ked ublizis svojim cinom niekomu nevedome, co uz. Polahcujuca okolnost 🙂 Do extremnej miery to napr. dotiahli Dzinisti (jeden prud hinduistov), ktori neublizia ani hmyzu. To by vsak znamenalo prestat tu v hmote existovat, ak by sme nechceli mat akykolvek dopad (ani nepriamy) na nikoho. Byvame, cestujeme a stravujeme sa na ukor niekoho / niecoho ineho, ziveho. Ja nie som v tomto radikal. Kedze nam univerzum poskytuje vsetky moznosti, ich realizacia nikdy nebude proti univerzu. To je u mna nelogicke.
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem presne ako to myslis..kto posudzuje vhodnost alebo nevhodnost? co to vlastne je ta vhodnost- nevhodnost?Akokolvek reagujes, ci poddanim sa alebo prejavenim odporu, je to TVOJA akcia. Nemas sa ako k tomu postavit, len sama za seba. A nemas sa ako z tohoto sveta vymazat, tak aby si nic neovplyvnila. A ja by som to dokonca dotiahla az tak, ze je takmer iste, ze vsetko co urobis (alebo neurobis), kazda akcia, (aj ta nulova, ktoru neuskutocnis) bude niest zo sebou ako pozitivny, tak aj negativny dopad. Takze si myslim ze je uplne zbytocne hladat nejake vychodisko, ako vylucit moznost nieco ovplyvnit takzvane negativne. Je to viac menej nasa fiktivna kategoria, ktoru takisto mozeme posudzovat len zo svojho hladiska.
Páči sa miPáči sa mi
Rozumiem vám. Je veľa uhlov pohľadu ako sa dá na to pozerať. Vďaka za ich ukázanie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi