“Nemôžeme zmeniť iných ľudí. Buď ich máme radi takých, akí sú, alebo ich nemáme radi. Buď ich akceptujeme takých, akí sú – alebo ich neakceptujeme.” — don Miguel Ruiz
(You cannot change other people. You love them the way they are or you don’t. You accept them the way they are, or you don’t.)
Ak ich nedokážeme mať radi takých, akí sú, ak cítime potrebu meniť ich, tak považujeme Univerzum za nedokonalé a Boha za babráka, ktorý nevie, ako veci majú byť. (A, samozrejme, my to vieme lepšie.) Je jedno, čo to urobí s tými druhými – ale s nami to urobí to, že to vpustí do nášho života pocit krivdy a nerovnováhy, potrebu stále proti niečomu alebo za niečo bojovať.
Ešte stále nemám vyjasnené, do akej miery treba iným pomáhať. A či vôbec. A ak áno, ako. Mexický slimák ma stále máta.
Nedávno som sa potkla o veľmi pekný citát od Garyho Zukava: “Perfekcionizmus je predpoklad, že svet je nedokonalý.” A ako rodený perfekcionista som si ťažko vzdychla…
Ešte stále bojujem o to, že svet budem vnímať ako dokonalý. Tie momenty sú čoraz častejšie – ale nie sú automatické a tak pokračujem. Nechce sa mi celý čas sa striehnuť a korigovať (“fake it”). Už by mohlo nastúpiť konečne “make it” a už by sa konečne mohlo frčať domov. 🙂 (Lenže s tým počtom nenaučených lekcií to asi tak friško nepôjde. 😕 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor