Musíme žiť v svete ľudí

V piatok, ako som si čítala starú detektívku, ku mne knižka prehovorila.

Už istý čas zápasím s tým, že som iná generácia než to, čo dnes svetom vládne a čomu sa svet prispôsobil; vyrastala som v iných hodnotách a predstavách a inom prístupe k ľuďom i k sebe samej. Tie časy boli možno lepšie a možno horšie – ale hlavne boli iné. A dnes už nebadám v svete okolo mňa (a v ľuďoch, pre ktorých je tento svet stavaný) ani odblesk toho, čo mne bolo drahé. Čítať ďalej

Máš právo netolerovať

970752_430021307110770_431286656_nV poslednom čase sa nechávam udičkovať cez fejsbúk. Aj pred chvíľkou som našla jeden citát, ktorý považujem za veľmi “ľahké” naklepnutie 10-kilovým kladivečkom 😉 :

Daj si zvolenie okamžite vykráčať zo všetkého, čo v tebe vyvoláva negativitu. Nepotrebuješ tomu porozumieť alebo to zdôvodniť. Jednoducho počúvni ten tichý vnútorný hlások, keď k tebe prehovára.

🙂 Moja vekovečná bolesť. Celý život sa snažím sama sebe dokazovať, aká som “tough” a že všetko ustojím – a keď neustojím, tak aspoň ukľačím. A tak miesto toho, aby som si užívala, vytrvávam v situáciách, ktoré mi nič nedávajú a len podrývajú moju aj tak biednu vieru v ľudstvo a vlastné schopnosti. Čítať ďalej

Ak cítime potrebu ľudí vychovávať

donmiguelruiz“Nemôžeme zmeniť iných ľudí. Buď ich máme radi takých, akí sú, alebo ich nemáme radi. Buď ich akceptujeme takých, akí sú – alebo ich neakceptujeme.” — don Miguel Ruiz

(You cannot change other people.  You love them the way they are or you don’t.  You accept them the way they are, or you don’t.)

Ak ich nedokážeme mať radi takých, akí sú, ak cítime potrebu meniť ich, tak považujeme Univerzum za nedokonalé a Boha za babráka, ktorý nevie, ako veci majú byť. (A, samozrejme, my to vieme lepšie.) Čítať ďalej

Božskosť

U Dae na blogu som našla pekný článoček, možno tak trochu vyprovokovaný aj nedávnymi debatami o “pravde” na tomto blogu… Snáď ma nepretrhne, keď ho sem skopčím 🙂 :

Dnes ráno som sa prebudila skôr a začala premýšľať nad niekoľkými vecami; týkali sa hlavne toho, ako zachovať určité pravidlá a pritom neporušiť iné. A vznikla z toho celkom zaujímavá a pomerne kompaktná úvaha o tom, čo je božskosť a ako ju môžeme dosiahnuť.

Podľa môjho názoru je každý človek stredom svojho vlastného vesmíru. To znamená, že je plne zodpovedný za jeho utváranie. Ak chcete byť plne zodpovedný za to, čo sa vo vašom vesmíre nachádza, ktorou vlastnosťou musíte plne disponovať?

Sebakontrolou.

Ak nie ste schopní kontrolovať sami seba, váš vesmír stojí a padá na miere nestability podmienok, ktoré svojmu svetu určíte. Ak neoplývate dostatočnou sebakontrolou, razom dokážete zničiť všetko, na čom ste predtým dlho pracovali. V sebakontrole teda spočíva božskosť. Čítať ďalej

Necíť len preto, že niekto má záujem na tom, aby si cítila!

Gabriel, si tu? Vieme písať?
🙂 Si roztatárená.
No, zasa som zažila menší šok… 😕 Gabriel, vadí, keď si niektorých ľudí nedokážem vážiť? Ja viem, že by som mala byť tolerantná a všetko, ale akosi nedokážem… Keď vidím, ako niekto pred sebou tlačí megavýkladnú skriňu “dobrého človeka” a reaguje z pozície ublíženého ega, tak proste to dokážem odtolerovať, ale nedokážem ho mať rada. Aj sa za to hanbím… Už zasa som povedala „Bože, to je krava“, a potom som sa zahanbila sama pred sebou. Mám s tým problém.
🙂 A výrazný. Ty by si o tom napísala celý román!
😦 Nemôžem za to… Trápi ma to. Povieš si aj ty niekedy „Bože, to je krava“? Čítať ďalej