Dnešný deň som mala rozlietaný a nemala som veľmi hlavu na písanie. Hneď zrána mi odišiel monitor a mala som odovzdať projekt. Kolega síce nabehol s náhradným monitorom, ale ten nebol pre grafiku najvhodnejší – a ja som priebežne telefonovala do tlačiarne, že to pred víkendom už nestíham.
Takže až poobede som sa dostala (už s novým monitorom) k práci za počítačom. Pozerala som si komentáre.
Mám rôzne druhy ľudí. Od jedných sa dychtivo učím, pretože cítim, že mi majú čo dať, o iných už viem, že mi nemajú čo dať, a tak ich neberiem vážne. No a Lilah patrí k malej skupine ľudí, ktorí sú niekde v strede – väčšinou s ňou dosť nesúhlasím, ale napriek tomu ju beriem smrteľne vážne. Možno kecá a možno nekecá – ale ak nekecá, viem, že potom mi práve ukazuje nejakú moju rozvojovú potrebu. 😉 Je to len pocit, ale na svoje pocity ja dám na 100%.
No a dnes som zasa našla od Lilah komentár, kde som sa potrebovala zastaviť, aby som si ujasnila, čo si o danej veci myslím. Lilah píše: “analýza zastavuje vývoj, a čo sa prestane hýbať, začne kvasiť a hniť atd …. a čo hnije, je už mrtve ….” a mne na tom – ako obvykle – zas čosi nesadlo.
A potom som to zachytila. Niečo sa prestane hýbať a začne kvasiť a hniť. OK. Presne podľa mojich skúseností. Je to presne tak… tak ale čo ma potom zastavilo? Zastavilo ma vyjadrenie, že čo hnije, je už mŕtve… Záleží na uhle pohľadu. Kvasenie a hnilobné procesy sú možno smrť jedného druhu (napr. mäsa), ale život iného druhu (napr. kvasiniek a baktérií). Niečo musí zomrieť na to, aby to vytvorilo dobrú živnú pôdu pre niečo nové, aby to mohlo rásť.
Podobný cyklus badám aj na svojom vývoji: sú obdobia, kedy sa učím ako divá, zbieram poznatky a skúsenosti, ale nemám veľa času si ich utriediť, pretože všetko je zaujímavé a ten ťah vpred je nesmierne silný. Ale potom tých nahromadených poznatkov a skúseností začína byť priveľa a začínajú si vnútorne protirečiť – a nastáva fáza, kedy si musím sadnúť, “stiahnuť rolety” a najprv si všetko utriediť, aby som sa pohla ďalej. Nazvite to “analyzovať”. Nazvite to akokoľvek. Ja to nazvem “vyhnívať”. Proste to, čo sa nahromadilo, začne v uzatvorenom priestore pomaly kvasiť. Naštartuje sa nejaký nový proces, ktorý rozožerie mäkké, nepodstatné, a ponechá len to nezničiteľné, “kostru”. No a na túto kostru, ktorá vyzerá dnes možno celkom inak ako kostra z posledného cyklu, sa začnú nabaľovať nové skúsenosti a poznatky, až sa zas rozhodneme rolety zdvihnúť.
Takže sa mi to všetko zredukovalo na jednu otázku: “kto si?” (kto ste čítali moju knižku, asi sa teraz parádne škeríte. 😛 ) – ak si to mäso, tak pre teba hniloba značí zánik, “smrť”. Ak si energia, tak práve meníš formu z jednej na inú. Nič pre teba nie je “zrodenie” a nič pre teba nie je “smrť”, ale len “pokračovanie predchádzajúceho stavu inými prostriedkami”. Alebo, ako by to povedala mládež – nový level.
🙂 A zasa som sa na okamih stala žiačkou seba samej a hovorím si veci, ktoré neviem. Tento svet je haluz. Myslím, že ho vážne môžem. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor