Krkavec nám poslal článok zo svojho blogu:

Keď zabiješ človeka, je to vražda. Je to zlé. Nesprávne. A čo eutanázia? Čo, keď človek chce odísť, ale prístroje mu bránia? Ale lekári mu bránia? Vlastne ho znásilňujú. Čo je správnejšie, zabiť alebo znásilniť?

Sú ľudia, čo nejedia mäso, pretože sa nechcú podieľať na zabíjaní. Dokonca sú takí, čo si kúpia topánky z umelej kože vyrobenej z ropy, len aby nemuselo byť z kože stiahnuté nejaké zvieratko. Čo nesie viac smrti? Ťažobný, ropný a chemický priemysel? Alebo jedno zabité zviera? Navyše, zviera nemuselo byť pre kožu zabité – mohlo uhynúť z rôznych dôvodov.

Mám pocit, že sa veľa ľudí stráca. Súc v mestách a odrezaní od prírody – už nechápu, že smrť je prirodzená. Už nechápu, že smrť je súčasťou kolobehu života. Naši predkovia to vedeli. Na Vianoce smrť dokonca stále nevedomky oslavujeme. Zomiera Dedo Mráz, zomiera starý rok – a rodí sa nový. Rodí sa bábätko boh, nové Slnko, Ježiško.

Smrť je prirodzená. A rovnako prirodzené je pred smrťou utekať a aj smrť prijať.

Čo robí rozdiel medzi vraždou a prirodzeným zabitím?

Možnosť úniku a úcta.

U ľudí je príkladom prirodzeného lovu sokoliarstvo. Chováš sokola a cvičíš ho, aby zaútočil na väčšiu korisť, ako sám dokáže zvládnuť. Keď ju potom zrazí a podrží pri zemi pár minúť – ty rýchlo pribehneš a ulovené zvieratko zabiješ. Oproti lovu puškou je tam jeden veľmi podstatný rozdiel: zviera má možnosť uniknúť. Šanca kačky sokolovi ujsť je väčšia ako šanca, že ju sokol chytí. Záleží to na tom, aké silná kačka je. V prírode dravce plnia dôležitú úlohu, tým že lovia, tým že zabíjajú. Vlastne udržujú život. Udržujú zdravie. Ulovia vždy len oslabeného jedinca. Ulovia toho vtáka z kŕdľa, ktorý zaostane. Zabraňujú tak šíreniu chorôb. Napríklad vlci zabraňujú šíreniu moru ošípaných – a tým, že preháňajú srnky z miesta na miesto, umožňujú vzniku lesa. Keď v americkom Yellowstone vlkov ľudia vystrieľali, zbadali, že vysoká zver stojí na jednom mieste, kým všetko nespasie – a najradšej má mladé stromčeky. Les mizne. Les potrebuje vlka. Tak si ich Američania museli vrtuľníkmi znova prácne nanosiť odniekiaľ zo severu. Vlk nesie smrť a nesie život. Les je životom. Les umožňuje život na Zemi. Áno, máme aj stepy a lúky – v porovnaní s lesom tvoria tieto ale oveľa menej kyslíka, menej chránia pôdu a sú domovom oveľa menej zvierat. Prirodzený viacpodlažný les je niečo rádovo iné.

U nás sa poľovníci s flintami snažia vlkov nahradzovať. Banda podnapitých pánov však vlka nenahradí – títo neplnia rolu prirodzeného výberu a tlaku smerom k rovnováhe – práve naopak. Strieľajú často čo im príde. Napríklad aj vlkov. Korisť nemá šancu. Môže byť zdravá aj silná. Bude mŕtva lebo poľovník je “pánom tvorstva”. Slepým pánom. Prirodzené lesy už na Slovensku skoro nemáme. Poľovníci totiž cez svoju obmedzenú malú škáru vidia ako ideál taký les, kde sú len dva živočíšne druhy: smreky a srnčia. Ostatné zvieratká a rastliny sú škodná, pretože z nich nemajú priamy osoh. Treba ich zabiť. Čo týmto ľuďom chýba? Úcta k životu. Úcta k živej bytosti. A tiež uvedomenie. Neuvedomujú si, že umelý les, umelá plantáž na smreky, vlastne nie je lesom. Mimo toho, že je nestály a každú chvíľu ho položí fujavica alebo lykožrút, ani neplní svoju prirodzenú úlohu. Je to mŕtvy les.

Po kalamite sa les dokáže sám obnoviť. Pomedzi pováľané stromy začnú rásť kríky a jarabiny, čo je prvá doba vo vývoji prirodzeného lesa. Potom nastúpia osiky, brezy, neskôr buky, duby. Ešte neskôr možno tisy. Vyrastá les rovnovážny, silný v svojej rozmanitosti. Les, ktorý prekypuje životom, ktorý je domovom nespočet druhov zvierat a rastlín, z ktorých každá má nejakú úlohu. Vzájomne sa doplňujú a v kruhu vzájomne spolupracujú. Takýto les v minulosti poskytoval človeku všetko, čo potreboval. Žiaľ, dnes sme už poväčšine príliš málo vedomí, aby sme takýto les umožnili. Prečo?

Dôvod, prečo sme lesy začali ničiť, bol práve úbytok prirodzenej smrti u nás ľudí. Získali sme slobodu – ale aj zodpovednosť. Už nie sú okolo nás šelmy, ktoré by nás udržovali silných a zdravých. Začali sme chorľavieť. Nie len telesne, ale hlavne myšlienkovo. Ochoreli sme myšlienkovými vírusmi a stratili sme pochopenie, vedomie. Keď chytíš chrípku, vlastne nejaké malé zvieratko využilo tvoje oslabenie, tvoju nerovnováhu – a začalo ťa zneužívať na svoje šírenie. Ochorieš a všade kašleš tieto malé zvieratká. Rovnako je to s myšlienkovými vírusmi. Keď ťa nakazia, zrazu si slabý, nemocný – a tieto nebezpečné myšlienky všade okolo seba šíriš. Šíriš klamstvá. Klamstvá ťa totiž potrebujú znásilňovať, aby sa šírili. Pravda sa šíri sama prostredníctvom vedomia. A je pre nás prospešná, na rozdiel od klamstva, ktoré nás oslabuje. Klamstvo nás robí nemocnými.

Vlastne naša celá les ničiaca civilizácia je postavená na klamstvách. Na skrytých klamstvách a polopravdách. Aké sú tieto klamstvá?

• Klamstvom je, že sme páni tvorstva, že sme nadradení. Nie – všetky bytosti sú si rovné.
• Klamstvom je, že treba trestať chyby. Nie – práve chybami sa učíme a stávame vedomejšími ľuďmi.
• Klamstvom je, že sme vo svojej podstate zlí. To nie je pravda – vo svojej podstate sme dobrí, aj keď sem-tam spravíme chybu. Zlými nás robia klamstvá, keď im uveríme.
• Klamstvom je rozdelenie na prírodné a umelé. V skutočnosti sme všetci súčasťou prírody, aj keď si to už neuvedomujeme.
• Klamstvom je delenie na dobro a zlo. Delenie na škodu a úžitok.
• Klamstvom je, že jedine hmotná úroveň sveta je skutočná. Klamstvom je, že hmotná úroveň sveta je mája, ilúzia. V skutočnosti má svet veľa úrovní, z toho tri základné: duševnú (myšlienky), hmotnú (telo) a duchovnú (duša). Všetky sú si navzájom rovnocenné a zdravý človek si uvedomuje všetky tri, žiadnu nepopiera.
• Klamstvom je hierarchia. V skutočnosti žijeme v heterarchii. V kruhu, kde všetko súvisí so všetkým. Hierarchia je obmedzujúci model, ktorý zanedbáva väčšinu vzťahov. My sa tak strácame v nevedomosti.
• Klamstvom je, že múdrosť je v inteligencii, v myslení. V skutočnosti tkvie múdrosť v spojení myslenia s cítením, ducha s dušou – múdrosť je v miere, v srdci.
• Klamstvom je priamočiarosť. V skutočnosti sa všetko hýbe v kolobehoch. Všetko sa hýbe na vlnách, kde sínusoida je kolobehom. Čo dávaš sa ti vracia.
• Klamstvom je, že smrť je zlá či neprirodzená. To nie je pravda. Smrť je súčasťou kolobehu a klamstvo priamočiarosti si s ňou nevie poradiť.
• Klamstvom je, že vojna prinesie mier. Že ohňom uhasíš oheň. Nie – oheň uhasíš vodou alebo zemou. Prijatím a pokojom. Smerovaním k rovnováhe. Mierou.
• Klamstvom je, že zapísané umelé zákony sú správne a treba ich dodržiavať. Je to inak. Ak cítiš, že zákon nie je správny – máš ľudskú povinnosť ho nedodržiavať. Aj pôvodní obyvatelia Ameriky mali zákony – tieto ale viazali iba toho, kto s nimi súhlasil. Zákony totiž často legalizujú klamstvá a zločiny. Všetko, čo spravil Hitler, bolo legálne. Všetko, čo páchajú naši lesníci, je (viac či menej) legálne.

Tieto klamstvá potláčajú jedno – úctu. Úctu, poctivosť, ctenie, uctievanie – a vedomie. Uctievanie – kult – kultúra. Tieto klamstvá vlastne potláčajú našu kultúru. Bez kultúry už nie sme zvieratami. A už vôbec nie sme ľuďmi. Bez kultúry sme stroje. Bez kultúry sme stroje ovládané a zneužívané cudzopasnými klamlivými myšlienkami.

Tieto klamstvá vedú k nepochopeniu. Napríklad k nepochopeniu smrti. A my potom vyťahujeme z lesa každý starý či mŕtvy strom, aby bol les “pekný”, “uprataný”. V skutočnosti tak ale pretíname prirodzené kolobehy, pretíname les, pretíname život. 

Keď vytesňujeme starých rodičov zo spoločnosti, robíme to isté.

Pretíname kolobeh života. Ako asi skončíme?

Ak sa neuvedomíme?