Čo je to duchovný pokrok?

grooverclanokČlánok od DamayantiGroovera:

V duchovnom živote nejde o to, dostať sa ďalej, ale o to, ako sa dostať bližšie, bližšie k Bohu. Prečo ? … Prečo by som sa Ja alebo Vy mali snažiť dostať sa k Bohu ? Preto, pretože Boh je všetko čo okolo seba vnímame, a navyše aj to, čo nevidíme a momentálne ani nedokážeme vnímať a chápať. To, že túžime po niečom z tohto sveta, znamená že túžime po Bohu, po vzťahu s ním, ale prejavujeme to spôsobom zmyslového pôžitku. Túžba po zmyslovom pôžitku je transformovaná láska k Bohu ktorá sa v tomto hmotnom svete prejavuje ako žiadostivosť. Duchovný pokrok ale znamená opak žiadostivosti pre seba. Je to láska, nie len k jednej bytosti, k jednej činnosti. Je to láska ku všetkému, je to láska k Bohu, a Boh je Osoba. Ak naozaj pochopíme, že smyslový pôžitok nás nikdy skutočne nenaplní, tak ho nebudeme zbytočne vyhľadávať a začneme s oddanou službou Bohu.

Uvedomujeme si naozaj, že všetko čo okolo seba vnímame je prejav jednej Osoby ? Celý čas ju hľadáme a predsa je stále pri nás. Nikdy nás neopustila a večne nás sprevádza. Prečo jej aj my nevenujeme trochu času ? Kto pozná skutočnú slávu tejto Osoby ? Kto jej rozumie ?

21 thoughts on “Čo je to duchovný pokrok?

    • jo!

      a teda? ak je bytie, je mimo nás? keď i ja som bytie? Vy ste bytie? všetko je Bytie?

      takže? boh nie je osoba, nemá žiadnu formu aj keď sa v rôznych formách prejavuje …
      alebo, lepšie povedané my to tak vnímame, že sa prejavuje cez všetky formy, osoby atd …
      tento článok je teda z časti zavádzajúci a veľmi mi zaváňa jednosmerne, teda náboženstvom ….
      inak v celku ked zavriem oči a vcítim sa do toho čo chcel autor povedať, to cca môže byť ….
      až na to, že jediný duchovný pokrok ktorý môžeme skutočne spraviť je toto si uvedomiť …
      že sme Bytie ….
      snaha na snahu … duchovný pokrok … kam je treba v živote kráčať? ….
      hm …. môj život, moje bytie od mojej vôle, mysle, nezávisí … tak kam že to chcem kráčať? …

      Páči sa mi

  1. “Túžba po zmyslovom pôžitku je transformovaná láska k Bohu ktorá sa v tomto hmotnom svete prejavuje ako žiadostivosť. Duchovný pokrok ale znamená opak žiadostivosti pre seba. Je to láska, nie len k jednej bytosti, k jednej činnosti. Je to láska ku všetkému, je to láska k Bohu”

    Tu si podľa mňa DamayantiGroover, riadne protirečíš. Vytrhnem z kontextu inými slovami: duchovný pokrok je láska ku všetkému, je to láska k Bohu…
    Keď je duchovný pokrok láska ku všetkému, prečo mám zavrhovať práve zmyslový pôžitok? Zmyslový pôžitok teda nepatrí do všetkého? Je to niečo navyše, ako všetko? Všetkého veľa, ak sme tým spútavaní a obmedzovaní, nám môže ubližovať. Zmyslový pôžitok tam, tak ako hocičo ostatné, môže patriť. Ale vytrhnúť ho preč a brať to ako niečo, čo bráni nejakému duchovnému pokroku, môže byť síce pre niekoho cesta, ale ja po takejto ceste netúžim ísť.

    Páči sa mi

    • 😀 ešte som si prečítala koniec 😀
      “Uvedomujeme si naozaj, že všetko čo okolo seba vnímame je prejav jednej Osoby ? Celý čas ju hľadáme a predsa je stále pri nás”

      A čo keď je Boh pri niekom/v niekom práve vtedy najintenzívnejšie /ja by som to preložila: a čo keď niekto s ním cíti najväčšie spojenie, najviac sa prejavuje jeho duša/, keď zažíva svoj najkrajší zmyslový pôžitok?

      Páči sa mi

      • Neviem prečo, ale stále ma núti čítať tento článok znova a znova, či som niečo v ňom zle pochopila…
        Túžba po zmyslovom pôžitku.. tak čo je vlastne ten zmyslový pôžitok? Je to pekná pieseň, ktorá mi zaznie v ušiach, vyhrávanie cvrčkov v lete. Obloha posiata hviezdami, tanec, na ktorý sa pozerám, alebo ktorý z chuti tancujem. Je to vôňa trávy, keď si do nej ľahnem, vôňa človeka, ktrorého mám rád. Je to chuť dobrého jedla, ktoré mi dáva život, chuť vody, keď som smädná. Je to prechádzka prírodou. Je to pohladenie tela, či už v rámci priateľského potľapkania, masáže, alebo milovania. Je toho neskutočne veľa, čo sa dá do toho zahrnúť.
        Je to každý pôžitok, ktrory mi sprostredkujú zmysly. Ale ostáva to len v telesnej rovine? Veď to rozvibruje všetky časti môjho ja a ešte niečo viac: dostáva ma to do “tu a teraz”. Prečo by som si niečo také mala upierať a brať to, že keď je to len pre mňa, tak potom to “neslúži Bohu”?
        😀 Takže vyplýva mi z toho, kým som v tomto tele s darom zmyslov: túžiť po zmyslovom pôžitku Áno, nechať sa zotročiť touto túžbou Nie.

        Páči sa mi

      • jo, presne ….

        naša myseľ nedokáže pochopiť zmysel bytia, …. a vôbec, čo ja viem, bytie nemá žiaden zmysel, …
        je to presne tak ako povedal chálil
        Láska, Láske prosto stačí ….. teda? bytie podmieňuje samo seba …. a to tu je či to naša myseľ tak vníma, alebo nie ….
        .
        jednoducho a skrátka, ak by sa bytie nechcelo prejavovať aj cez zmyslové zážitky …. nedovolilo by to ….

        aj keď chápem, čo chcel autor povedať ….. cca …
        zmyslové pôžitky = prílišné vtiahnutie sa do nich, teda zbytočné trápenie seba, čoby časti prejavu bytia, v tej danej forme …
        a oberať sa tak o všetky “zážitky” z prítomnej chvíle, prílišným lipnutím na jedinom zmyslovom zážitku ….. ( dobré jedlo, dobrý sex …. atd
        radosť z lahodného jedla v jednej prítomnej chvíli sa v inej prítomnej chvíli mení v radosti z jeho vylúčenia, do kolobehu života 🙂 )

        predsa z toho článku dosť silne “voňajú” hranice ….

        nie je problém stanoviť si hranice a žiť podľa nich,
        ten pravý problém nastáva, keď máme Žiť bez hraníc …. 🙂

        Páči sa mi

  2. Poznám jeden príbeh o mužovi, ktorý sa chcel stále dostať bližšie k Bohu. 😆 Jeden veľmi pobožný muž sa zasekol vo výťahu a ten výťah začal klesať. Po niekoľkých hodinách ho odtiaľ nakoniec vyslobodili. Povedal, že v tom má určite prsty Boh, aby ho zachránil, vzal to ako znamenie od Boha, a tak sa vydal do kláštora, aby bol bližšie k Bohu. Keď sa tam dostal, v kláštore zbadal rôzne veľké monumenty zobrazujúce Boha a chcel byť opäť bližšie k Bohu, a tak začal liezť na nich, ale tie spadli a zasypali ho – okolo 80 ton kameňa. Pristúpil kňaz ku ruinám monumentom a povedal: “A teraz je už bližšie k Bohu.” 😀 Aj takto vyzerá duchovný pokrok pobožného muža. 😉

    Páči sa mi

    • hehe

      keď toto čítam, spomenula som si na svoje “kresťanské” časy ….
      tam farár, ( počúvala som ho ako hluchá, vyzeral jednoducho Skvelo 😛 😀 )
      na kázni hovoril niečo také ….
      veriaci sa často zaoberajú tým, ako to bude vyzerať po smrti a keď prídeme do neba, čo to vlastne znamená? chvíľu krása, nádhera, blaženosť, … nebudeme sa tam nudiť? 😀

      viac si nespomínam, lebo po tejto kázni som sa radšej popravde v svojich sladkých 18-tich venovala pozorovaniu krás vôkol seba, konkrétnejšie formy toho farára …. 😀
      bolo to pre mňa rozhodne zaujímavejšie ako tézy, čo bude až bude, ked toto tu už nembude … oplatilo sa, mal krásny kukuč 🙂

      Páči sa mi

      • Aspoň si mala dôvod prečo chodiť do kostola. 😀 Pozorovala si súčasť Boha vo vonkajšej forme – krásny kukuč, aby si sa tam náhodou nenudila. 😉 Aj to je duchovný pokrok.

        Páči sa mi

      • jo 😀

        prítomná chvíľa vtedy, na ktorú mám ešte teraz kráásne a už aj úsmevné,…. spomienky …. 🙂 neťažia, … sú len krásne a i teraz tešia …. 🙂

        Páči sa mi

  3. Ja 😀 Ja jej rozumiem , milujte svojho boha, ktorý je vo vás. Ďakujte mu za všetko pekné, preukazujte mu úctu ako najlepšiemu priateľovi …. on vám našepkáva ten správny smer vašej cesty…verte činí tak s nesebeckou láskou , uznáva vašu slobodnú vôľu. Smeje sa s vami, zažíva vaše príbehy presne také, aké sú a hlavne vás chápe …je tým, čím chcete byť …je vaším snom a cieľom 😀 Je v nej toľko lásky, že sa v nej môžete kúpať 😀 Len tak málo stačí, trošku pozornosti a počúvať za tým tichom prítomnosti 😀

    Páči sa mi

  4. A ešte niečo , nestávajte sa oddaným služobníkom niekoho, alebo niečoho, čomu nerozumiete. Nezhoduje sa to zo slobodnou vôľou, ktorú váš boh uznáva nado všetko. 😀 Služba je len výhovorka vášho ega .

    Páči sa mi

Povedz svoj názor