Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dnešný článok nám poslal Krkavec zo svojho blogu:

Pozerám sa na väčšinu ľudí okolo mňa a vidím, že nejedia potraviny. Jedia veci, ktoré boli vyrobené, nie aby človeka vyživili – ale aby dlho vydržali na sklade a aby vyzerali na pohľad pekne. Deje sa to už dlhšie a veľa ľudí aj stihlo zabudnúť, čo to potraviny vlastne sú. Potravina je vec, ktorej účel je človeka nasýtiť, uzdraviť, dodať mu živiny. Tovar, ktorý vidím v obchode s ironickým názvom Potraviny je však vyrobený za pomoci rôznych jedov, je znehodnotený, aby bol dlhodobo skladovateľný a vydáva sa za niečo, čím nie je. Často je to vlastne nič, alebo ešte horšie – jed – v oči ťahajúcom plastovom či kovovom obale. Za to vedieme ropné vojny, aby sme mohli jesť takéto nezmysly?

Len v krátkosti pripomeniem, že sypať na rastliny, ktoré nám dávajú jedlo, jedy je choré. Aj jesť jedy je choré. Za veľa chorôb vrátane nadváhy, vysokého krvného tlaku či cukrovky môžu práve tieto jedy, ktoré zblbnú naše telo a látková výmena neprebieha tak, ako by mala.

A pritom stačí tak málo.

Obrať si jablká zo stromu, čo vám rastie pri paneláku – ak sú červivé, červíka vypľujte. Červík vám hovorí, že jablko je jedlé. Nebolo 20 razí na strome postrekované jedmi a po obratí ožiarené a znova postrekované.

Namiesto bieleho chleba zo znehodnotenej vymletej múky si uvariť kašu z celých zŕn, či ešte lepšie – zrná si nechať napučať alebo naklíčiť alebo vlastnoručne zomlieť priamo pred prípravou. Mne osobne spraví teplá kaša lepšie ako chleba – a so studenou kašou (zrná len zaliate vodou a cez noc napučané) je zasa menej roboty. A tiež môže byť výborná.

Zeleninu nemá zmysel hodinu variť. To sa robilo v stredoveku, keď ľudia používali na hnojenie vlastné hovná – koreňová zelenina sa dlho varila, aby sa zamedzilo prechodu vajíčok črevných cudzopasníkov späť do človeka. Dnes to nemá opodstatnenie – môžeme jesť zeleninu surovú – alebo ju len krátko opražiť, podusiť. Výborná je zelenina nakvasená – nie umelo zaliata chemicky vyrobeným octom – ale nasolená a zakvasená tak, ako sa robí kyslá kapusta. Po anglicky to volajú pickles, nájdete nato návody.

Ako mať zeleninu v zime? Napríklad ak si ju necháme nakvasiť, alebo môžeme jesť klíčky – vyklíčenú pšenicu, šošovicu, mungo-fazuľky, slnečnicu, raž, hrach, žeruchu… Nemusíme kupovať zeleninu dovezenú stovky kilometrov bohvie odkiaľ. Z hľadiska zladenia sa s ročným obdobím (a predchádzaniu chorobám, ktoré sú často dôsledkom nerovnováhy) je vyslovene dobré jesť v zime zeleninu zimnú – tú, čo v našich podmienkach do zimy vydrží. Cudzokrajná zelenina nás rozlaďuje a oslabuje. O tropickom ovocí ani nehovoriac.

Celkovo platí, že najlepšie jesť to, čo s nami súznie. Vtedy nás to najmenej oslabuje – posilňuje nás to. Súznejú s nami potraviny, ktoré vyrástli buď priamo pre nás, alebo aspoň v podobných podmienkach ako my – v našej krajine. V našom okolí. Jedzme to čo rastie okolo a vtedy, keď to rastie – a rastie toho veľa – stačí sa obzrieť dookola. Len za domom máte kopu zeleniny, ktorá je oveľa výživnejšia a hodnotnejšia, ako tá z obchodu dovezená z Číny či Holandska. Púpava, lucerna, mrlík, pýr, chren, lopúch. Často ich hlúpi ľudia pokladajú za burinu.

Veľmi potešujúce sú mliečne automaty. Nemusíte si kupovať jogurt v plastových kelímkoch, či pochybné sladké biele vodičky nazvané „acidko“ či „zakysanka“. Stačí nechať mlieko pár dní stáť a kyslé mlieko, či jogurt (ak ho držíte v teple) sa vám spraví samo. Za ten čas sa mu môžete aj prihovárať, vplývať naň svojou životnou silou, aby vám bolo dobré. Skúste si aj vlastný syr spraviť. Nie je to vôbec zložité a budete mať skutočný syr – nemusíte jesť nejaké v alobale zabalené pekne olepené tavené bohviečo. S krabicového ani fľašového mlieka však syr ani jogurt nebude, toto mlieko neskysne, ale sa skazí. Toto je dôvod prečo spomínam tie mliečne automaty s neupraveným mliekom. Ešte jedna dôležitá vec: surové mlieko je nám neprirodzené a škodí nám – v kyslom mlieku sú už ale tieto nám škodlivé látky natrávené a premenené baktériami a je pre nás v poriadku, dokonca nám prospieva. Vieme si síce na čerstvé mlieko zvyknúť – tak isto ako na lepok, mäso, cukor alebo alkohol – ale aj keď sa už príznaky otravy po vytvorení návyku nevyskytujú, stále nám tieto látky škodia.

Podobne ako s mliekom je to aj s chlebom. Naše staré mamy používali pri kysnutí cesta prirodzený kvások. To bola zmeska kvasnicových baktérií, ktorá sa vyskytla u nich doma. Tieto rôznoraké baktérie dokázali predtráviť múku oveľa dokonalejšie, ako dnešný jeden druh kvasníc nachádzajúci sa v droždí. Dnešné drožšie síce spôsobí rýchle kysnutie, ale “práca chvatná málo platná”. Naše telo získa z takéhoto chleba oveľa menej živín. Nehovoriac o tom, že dnešná biela múka má od vtedajšej čerstvo zomletej celozrnenej veľmi ďaleko. Naši predkovia vedeli, prečo veci robili, tak ako ich robili. Ani dnes nám nič nebráni, aby sme si kvások doma sami vyrobili.

Čo piť? Vodu. Všetko ostatné pôsobí odvodňujúco – vy ostanete smädný (aj keď zmysly oblbnete) a často chronicky dehydrovaný. Sladké nápoje, či „energetické“ nápoje sú vyslovene jedy. Narušujú látkovú výmenu a ničia telo. Pite vodu a oživte si ju. Dajte jej pekným slovom zo seba životnú silu – prinavráti sa tak bližšie k svojmu čistému prirodzenému stavu. Stačí takto málo a voda, ktorá by nás inak oslabila, pretože je trúbkami a chlórom (vodovod) či ožarovaním (PET fľaše) poškodená, sa upraví. Aspoň s časti. Záleží, akí čistí sami sme, aký čistý je náš zámer, aký otvorení sme vysielať životnú silu. Ja to robím tak, že si fľašu s vodou priložím pred hruď. Trocha ňou zakrúžim, kým nájdem správne miesto, pochválim ju a poprosím, že by sa prečistila, navrátila do jej pôvodného živého stavu. Že by mi bola dobrá.

Ešte jednu vec podotknem. Nejesť mäso. Naši predkovia mäso jedli, ale málo – len tak raz do týždňa kúsok a hlavne v zime. Oni ho však jedli z núdze – aby prežili zimu, keď nebolo dostatok iného jedla, a aby nevyšli nazmar hospodárske zvieratá, ktoré museli na zimu poraziť, pretože by nemali čo žrať. Mäso nepotrebujeme, ak nie rastlinná potrava, tak syry a kyslé mlieko nám mäso plne vynahradia. A neškodia nám tak. Mäso je ťažko stráviteľné – sila, ktorú nám mäso dodá ani neprevýši silu potrebnú na jeho strávenie. Toto je dôvod, prečo boli v minulosti cenené hlavne tuky. Nie mäso. Mäso je prázdne. Taká masť je iná vec. Dokonca ani po duchovnej stránke nemusí byť slanina vždy zlá: niekedy je žiaduce sa uzemniť – hlavne v období temna a zlých duchov (zlých myšlienok) – v zime. V dnešnej dobe by som ale ani masť neodporúčal. Poľnohospodárstvo je presiaknuté jedmi a tieto jedy sa sústreďujú práve v tuku zvierat. Navyše, zvieratá sú často chované v neprirodzených strašných podmienkach a aj toto je na duchovnej úrovni v tuku a mäse uložené. Požívaním mäsa a zvieracích tukov tak prijímame aj duchovnú silu, ktorá ale nie je zladená zo životom a musíme vynakladať vlastnú životnú silu, aby sme túto mŕtvu silu preladili. Navyše platí, že jedenie mäsa spôsobuje hladomory, vojny a ničenie dažďových pralesov. Na dorobenie jedného kila mäsa treba toľko zdrojov, ktoré stačia na dorobenie 8 kilogramov rastlinnej stravy. Na jedno kilo mäsa treba 100 krát viac vody ako na jedno kilo obilia. Pralesy sú rúbané mimo iného preto, aby sa kde mal pásť dobytok na stejky a hamburgery. Dnes je mäso často nahradzované sójou (tofu, tempeh): toto však nie je žiadna výhra. Možno dokonca naopak. Väčšina sóje je geneticky upravená a pestovaná za potreby veľkého množstva rôznych jedov. Na sóju našťastie nie sme odkázaní: máme hrach, cizrnu, fazuľu, šošovicu…

Veľmi zaujímavé je aj, ako vytvárame jedlá – ako ich navzájom miešame. Veľmi časté hlavné jedlá sú mäso so zemiakmi či ryžou. Z hľadiska nášho trávenia sa v žalúdku musí vytvoriť pre mäso úplne odlišné (kyslé) prostredie ako pre ryžu či zemiaky a toto sťažuje trávenie. Prečo sú naše recepty a zvyky takéto, prečo jeme ťažko stráviteľné kombinácie? Pretože toto nie sú jedlá určené pre bežných ľudí. Toto boli v minulosti jedlá hostín, kedy sa jedlo veľa a bohatí ukazovali svoje spoločenské postavenie rôznorakosťou a množstvom pokrmov. Tiež mali vo zvyku sa prejedať, až kým jedlo nevydávili a potom pokračovať, podobne ako to dnes robia niektorí mladí ľudia s alkoholom. Tieto ťažko stráviteľné jedlá teda nemajú slúžiť na našu poživu, ale na ukážku pred druhými. Dosť choré vyťahovanie sa. Tieto výnimočné jedlá hodov a hostín sa však dnes dostali do bežného jedálnička. Je najvyšší čas uvedomiť si to a vrátiť sa k prirodzenej strave – k strave, akú sme vždy jedli. K jednoduchej strave, keď sa je naraz jedlo iba jednej povahy a mäso len výnimočne. Podľa zásad delenej stravy môžeme veselo spájať takzvané neutrálne potraviny (tuky, oleje, orechy, kyslé mlieko, tvrdé syry, zelenina, kvasená zelenina, klíčky, koreniny, huby) so sacharidovými potravinami (obilniny, zemiaky, strukoviny okrem sóje, sladké ovocie okrem hrozienok, med, pivo). Sacharidy by sa nemali miešať s bielkovinovými potravinami (vajcia, syry do 50 percent tuku, ryby, sója, víno, kyslé ovocie).
V akom pomere jesť rôzne druhy potravín? Keď dáte pred potkanov misky s rôznym jedlom, tieto zvieratká si dokážu z každého vybrať toľko, koľko potrebujú, aby boli zdravé. Tohto sme schopní aj my – keď naše telá ukľudníme a vyčistíme, keď sa prestaneme oblbovať a zbavíme sa závislostí. Jedy (alkohol, biely cukor, lepok, stužené tuky, mäso…) sú návykové. Dôvod je jednoduchý: ak dlhšie žijeme v jedovatom neprirodzenom prostredí, naše telo sa mu do istej miery prispôsobí, zmení spôsob látkovej premeny. Časom sa tento zmenený stav stáva “normálny” a jedy sú vyžadované, aby telo pracovalo tak, ako si zvyklo. Keď jedy náhle vysadíme, cítime sa choro – naša látková premena je narušená. Predstav si toto jedované prostredie ako dom s nízkym stropom, kde musíš stále chodiť zohnutý. Zo začiatku ťa bolieval chrbát, ale už si si zvykol. Bolesť ustúpila a tebe už nízky strop príde normálny. Tvoje svaly sa upravili, aby udržali tvoje telo v neprirodzenej polohe. Keď potom vyjdeš z domu von – a pokúšaš sa narovnať – ide ti to ťažko. Bude nejakú dobu trvať, kým si svaly zvyknú. Bolesť chrbta sa ti vráti. Cítiš sa zle – vieš ale, že chodiť vystretý je prirodzené a zdravé. Vytrváš, kým si od “jedovatého” nízkeho stropu odvykneš. Keď sa dostaneš do prirodzeného stavu, začneš znova cítiť, čo je pre teba zdravé a dobré, a čo nie. Už ťa tvoje telo nebude miasť. Keď sa vyčistíš, zrazu začuješ vnútorný hlas, ktorý ti hovorí, čo jesť a v akom pomere.

Ešte chcem pripomenúť, že často nie je možné a ani výhodné snažiť sa odstrániť jedy úplne. Aj tieto sú totiž (väčšinou) v primeranom množstve prirodzené. Sem-tam vojdeš aj do domu s nízkym stropom – dôležité je, nezdržiavať sa tam pridlho, aby si nezblbol. Neochorel. Nestal sa závislým.
Rovnako dôležité ako pôvod a akosť jedla je náš prístup k nemu – byť pri jedle duchom prítomný, vážiť si jedlo. Poďakovať zaň. Prečistiť si ho našou životnou silou. Piesňou či slovom. Prijímanie jedla je vo svojej podstate posvätný úkon. Spájaš sa na hmotnej úrovni s tvojim okolím, splývaš s kusom potravy, darom od Prírody, Slnka, Zeme – a sprostredkovane prijímaš slnečnú životnú Silu. Keď si plne predstavíš, uvedomíš, čo za tým jedlom vlastne stojí, príde ti len prirodzené si ctiť jeho zdroj, ďakovať zaň, neplytvať ním – a spracovať ho pri príprave tak, aby čo najmenej vyšlo na zmar. Najlepšie nič – zvyšky môžeš kompostovať. (Smutná štatistika je, že polovica potravín je v našej civilizácii vyhodená.)

A veľa šťastia pri varení stále nových jedál. Nie je dôvod držať sa skostnatelých receptov.  Varme z toho, čo je, kedy je a ako to cítime. Objavujme (staro)nové veci. Dobrú chuť.