Eprakone – ezoterika a spiritualita

Sme. Ale ak nám náš stav nevyhovuje, môžeme ho zmeniť. Titulok som si prepožičala z nemeckej vety: “Der Mensch ist ein Gewohnheitstier.” – Človek je návykové zviera 😉Ako som k tejto téme prišla? Akurát čítam knihu „Der Energiekörper des Menschen: Handbuch der feinstofflichen Anatomie“ od Cydni Dale.

Dočítala som sa tam, že pri pozorovaní aminokyselín v tele, ktoré sa tvoria pri našich emóciach si môže telo (každá bunka) zvyknúť na určitý druh a potom odmieta prijímať iný.

Takže ak naše bunky vystavujeme dlhšiu dobu napríklad hnevu a zlosti, oni si na to zvyknú a kombináciu šťastia už nechcú prijímať – a teda sa ku nám ani pocit šťastia nedostane, alebo len na krátku chvíľu. A môže to mať za následok následnú fyzickú alebo duševnú chorobu.

Toto mi vysvetľuje, prečo sa niekedy krútime v kolotoči, keď ideme niečo zmeniť a moc sa nám to nedarí a potom stratíme výdrž a sme zase tam, kde sme boli.

Doteraz som to videla len energeticky – viem, že ak si človek zvykne na nejakú energiu, tak potom na nej lipne, rôznymi spôsobmi ju upevňuje – lebo ju pozná a cíti sa v nej dokoca dobre a bezpečný. Aj keď si potom uvedomí, alebo uvedomuje, že je nepriaznivá, ťažko sa mu robia kroky do neznáma a ťažko prijíma nový stav. Je to samozrejme indivdiuálne a u každého je proces rozdielne dlhý. Myslím ale, že podstata zostáva.

Keď si zoberiem, že aj každá kombinácia nejakých prvkov (v tomto prípade peptidov – zlúčeninách aminokyselín) v našom tele nesie energetický náboj – a naše telo tie vlákna prijíma alebo nie – a tým prijíma alebo neprijíma ich energiu, pekne mi to do seba zapadá.

Takže nezúfajme, ak sa nám zo začiatku nedarí. Naše telíčko a aj naša energia si vie zvyknúť na nový stav.
Ako nový stav nazývam náš dlhodobý stav. Môžeme dlhodobo pociťovať šťastie a lásku, a predsa len medzi tým zažívať sklamanie, smútok, hnev, zlosť. Myslím, že ak by sme tieto pocity potlačili, len by sme ich niekam ukryli (že by aj do tých buniek?) a raz by nám prerástli cez hlavu (aj ako energia okolo nás) a aj tak by sme sa nimi museli zaoberať. Takto, vo vedomí vlastnej sily a šťastia môžeme prijať aj pocit hnevu – pokiaľ v ňom nezostaneme visieť.

Pocit celkového šťastia je prijatie seba samého, so všetkými aspektmi a zároveň sa nenechať vtiahnuť do energie, ktorá nás obmedzuje, blokuje, škodí.

Fakt, že si bunky vedia zvyknúť na určitú kombináciu aminokyselín nám môže byť na obtiaž – pokiaľ tento fakt nevyužijeme vo svoj prospech – a naučíme ich prijímať také kombinácie, ktoré nám dodávajú pocit šťastia a harmónie. Takže pretrvávať v energii vnútorného šťastia.

Zdroj: http://duchovno.wordpress.com/2013/02/06/sme-navykove-zviera/