Keď som včera cestou zo služobky prepínala autorádio, natrafila som na pesničku, ktorú som už dávno nepočula:
Strumming my pain with his fingers
Singing my life with his words
Killing me softly with his song
Killing me softly with his song
Telling my whole life with his words
Killing me softly with his songI heard he sang a good song
I heard he had a style
And so I came to see him
To listen for a while
And there he was this young boy
A stranger to my eyesStrumming my pain with his fingers
Singing my life with his words
Killing me softly with his song
Killing me softly with his song
Telling my whole life with his words
Killing me softly with his songI felt all flushed with fever
Embarassed by the crowd
I felt he found my letters
And read each one out loud
I prayed that he would finish
But he just kept right onStrumming my pain with his fingers
Singing my life with his words
Killing me softly with his song
Killing me softly with his song
Telling my whole life with his words
Killing me softly with his songHe sang as if he knew me
In all my dark despair
And then he looked right through me
As if I wasn’t there
And he just kept on singing
Singing clear and strongStrumming my pain with his fingers
Singing my life with his words
Killing me softly with his song
Killing me softly with his song
Telling my whole life with his words
Killing me softly with his songStrumming my pain with his fingers
Singing my life with his words
Killing me softly with his song
Killing me softly with his song
Telling my whole life with his words
Killing meHe was strumming my pain
Yeah, he was singing my life
Killing me softly with his song
Killing me softly with his song
Telling my whole life with his words
Killing me softly
With his song
Ako som ju počúvala, niečo vo mne zarezonovalo. Už pár dní mám pocit, že všetko, čo bolo treba povedať, už niekedy niekde niekto povedal… a že ja už k tomu nemám čo dodať. Navyše ma prikvačila obrovská únava a bolesti. Myslím, že sa pripravuje ďalšie kolo boja, ale nech už je to hocijako:
- nemám čas
- nemám, čo by som povedala
- potrebujem si oddýchnuť
a tak si dám pohov. Pár dní až pár týždňov, všetko bude závisieť od toho, ako sa veci vyvinú.
Možno vôbec nebudem písať. Na blogu však zostávam a ak vy chcete ostatným zverejniť nejaký článok, pošlite ho (cez Chcem pridať článok na úvodnej stránke) a ja ho zverejním, ako mi vyjde čas. Spoluautori, vás sa to samozrejme netýka, vy si píšte, ako vám slina pôjde. 🙂
Takže ozvem sa, až budem znova stáť na nohách a budem si istá, že sú moje vlastné. 😛 Dovtedy sa starajte jedni o druhých a naopak. Ako hovorí Krásny Arnold: “I´ll be back.” Raz, niekedy, hocikedy, len nie zrovna teraz. 🙂
OK, bola to len otázka okamihu. Ideš na doraz, však? Oddychuj a regeneruj. Veď sa raz ukážeš 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
veľa síl!
Páči sa miPáči sa mi
Posielam veľa Svetla a Lásky 🙂
Páči sa miPáči sa mi
och joj, mrzi ma to, drz sa Heli, ved som citala na macacom ze sa na vas daka pohroma privalila 😦
Páči sa miPáči sa mi
Heli, oddychuj, nacerpaj nove sily, venuj sa sebe a macickam a potom sup spat 🙂 🙂 🙂
Páči sa miPáči sa mi
všetko už bolo povedané síce, ale ľudia to potrebujú počuť zas a zas a…kým to napokok skutočne pochopia:) veľa síl prajem
Páči sa miPáči sa mi