Dostalo sa ku mne toto a nedokážem to sem nedať:

Šla som na party, mami, a pamätám si, čo si mi hovorila. Povedala si mi, aby som nepila. Tak som si namiesto alkoholu dala nealko.

Bola som na seba hrdá, presne ako si hovorila, že budem.

Tak som teda nepila a šoférovala som. Kamaráti vedeli, že môžem. Zvolila som si správne a tvoja rada bola taktiež správna. Party skončila a ľudia sa rozišli. Nastúpila som do auta, istá tým, že sa domov dostanem celá.

Nevedela som, čo príde, mami. Niečo, čo som vôbec nečakala. Teraz ležím na chodníku, a počujem policajta ako hovorí: ,,Ten, čo zapríčinil tú nehodu bol opitý.”

Mami, jeho hlas znie tak veľmi ďaleko..

Moja krv je všade okolo mňa, skúšam neplakať. Počujem doktora ako hovorí: ,,To dievča umiera.”

Som si istá, že ten chlap stále nemá ani tušenia, čo sa stalo, keďže je opitý. Preto, že on si vybral PIŤ a ŠOFÉROVAŤ, ja teraz musím umrieť.

Prečo to tí ľudia robia, mami, keď vedia, že to ničí ich i cudzie životy ?!?

A teraz bolesť zabíja mňa, ako sto bodajúcich nožov.

Povedz sestre, aby sa nebála, mami.

A odkáž otcovi, aby bol statočný a že prídem do neba. Napíšte “ockovo dievčatko” na môj hrob.

Veľmi ma to bolí, mami!

Niekto mu predsa mohol povedať, že nie je správne piť a šoférovať. Možno jeho rodičia mohli – a ja by som bola teraz nažive.

Spomaľuje sa mi dych, mami. Začínam báť. Toto sú moje posledné chvíle a ja som taká nepripravená…

Keby si ma mohla teraz aspoň držať za ruku, keď TU ležím a umieram. Chcela by som ti ešte raz povedať: ,,Mám ťa veľmi rada, mami!”

Takže: ,,Mám ťa rada a zbohom…”

Rozmýšľajte, čo robíte, a aké to môže mať dopady – ešte skôr, než začnete konať! Niekedy už niet komu povedať “prepáč, to som si neuvedomil”. Každé naše rozhodnutie je ako kameň hodený do vody: ešte nedorazil na hladinu a už nám je ľúto, že sme ho hodili, ale keď sme ho raz hodili, môžeme si byť istí, že sa rozbehnú kruhy po hladine… že sa pohne všetka voda v rybníku, nielen to miesto, kam kameň dopadne!