Včera v diskusii pri článku Byť človekom #1: Dostaneš telo… akceptácia Nik napísal čosi, čo ma zaskočilo:
… to, že vnímame telo ako kontajner je dané tým, že máme bod vnímania (spojenia) umiestnený dole v oblasti chodidiel, pretože máme veľmi nízky stav energie a bod spojenia sa vyššie nedostane.
Ja som to mala v hlavinke poskladané celkom inak – hlavne vďaka Villoldovi a inckým šamanom, ktorí kotviaci bod (=Nikov bod vnímania/spojenia) umiestňujú niekam 50 cm za ľavú lopatku. (Ale takto spätne tam vidím viacero nesúladov, pretože Villoldo učí, že si ho môžeme nahmatať a posúvať aj rukami – mne to síce išlo, ale povedzte mi: ako si môžeme nahmatať rukami niečo, čo máme 50 cm za ľavou lopatkou?!)
Dnes ráno som sa napojila na Gabriela. Bolo to len napojenie na úrovni fyzického pocitu (teraz sa snažím trénovať komunikáciu bez slov, teda s bypassom mysle), ale spýtala som sa ho na to, kde som napojená na svet. Vnímala som zmenu fyzických pocitov – a ona sa dostavila: zabrnelo mi v pravom členku. Len pravom, nie ľavom (červená bodka):
Nepáčilo sa mi to. Zdalo sa mi to také “prízemné” 😉 a hlavne sa to bilo s mojimi obľúbenými predpokladmi, čo vždy nejako ťažšie znášam, tak som testovala ďalej – kde je umiestnený kotviaci bod človeka?
Pravý členok.
😦 😕 😦 👿
“Gabriel, ale to, čo tí toltéci nazývajú kotviacim bodom, veď vieš…”
Pravý členok.
😦
Lenže súčasne sa mi to spojilo so zážitkom niekedy z júla 2009. Aurík vtedy experimentoval s voodoo a potom s tým sekol a napísal mi mail:
Hela ahoj, ja viem že máš dovolenku, ale mňa tu už dva dni kanónuje geinven a nevieme sa ho s filipom zbaviť, serú na nás anjeli serú na nás draci serie na nás každý kto má viac vibrácií aby mal hmotné telo.
Ja už neviem čo robiť, už mam chuť sa tomu podvoliť aby si to zobralo čo chce a odišlo.
Prosím poraď..
maj sa
Tak som sa do toho pustila (z mailu):
Prepláchla som ťa menšou prílivovou vlnou 🙂 , ale to, čo si mal na sebe prihvajznuté, sa strašne vzpieralo a bolo treba prepláchnuť ešte raz. Bolo to niečo ako krvavá nitka, ktorá sa postupne vo vode rozpúšťala, ale stále sa držala tvojich chodidiel alebo členkov. Keď som sa toho konečne zbavila (odplavilo sa doľava, takže azda naveky), prezrela som tvoje čakry (hrdelnú máš nejako v neporiadku, možno na teba lezie nejaká karmická lekcia a preto ti anjelskí nepomáhajú), “prestrieľala” som ich energiou a ešte som “strelila” posledný lúč zhora do koruny a vyšiel nohami do zeme, takže tubus by si mal mať priechodný a nezaprasený. (Ale ak ide karmická lekcia, tak ani to ti veľmi nepomôže.)
Potom som sa pozrela na tvoju klietku. Neviem, čo ste robili, ale bola zhora odpojená. Znovu som ju napojila, chvíľu bola dúhová ako Lucina, potom sa zmenila na neónovú modrú ako Michaelova energia. Ešte som ju raz “vytisla” nahor, aby zostala dobre napojená, a ešte raz som to celé prepláchla vodou. Som zvedavá, ako dlho to vydrží.
To, čo v maili napísané nebolo, bolo, že som sa s tou sasafrasovou červenou nitkou toľko piplala bezúspešne, až som si na pomoc musela privolať Gaiu a odpojila ju vlastne ona. Neskôr mi to Gabriel dal do kontextu s voodoo a energiou, s ktorou vtedy Aurík pracoval. No a dnes ráno sa mi to dalo do kontextu s kotviacim bodom v členku. Proste niekto ovládol jeho napojenie na svet a tým mu mohol posúvať, čokoľvek chcel. Našťastie, nevydržalo to dlho. 🙂
No a teraz ma zas teší, že som konečne pochopila, čo sa to vlastne vtedy dialo. Už sa nejako začínam zmierovať s predstavou, že môj úžasný kotviaci bod kotví na členku. (Kúpim si naň retiazku. Zlatú. 😛 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor