V poslednom čase som sa zosilnene stretávala s výrazom “morfogenetické pole”. Naposledy v knižke Roswithy Starkovej. Už neviem presne nájsť miesta, kde to popisovala, takže budem hovoriť viac-menej z hlavy: nejakí vedci “zreťazili” dva elektróny alebo podobne drobné sasafrasy, pričom “zreťaziť” značí niečo ako nakmitať na tú istú vibráciu. Potom každý z nich poslali opačným smerom. A zistili, že keď na jednom z nich robia kókus-pókusy, ten druhý na to reaguje tak, ako keby ich robili na ňom…
Iný príklad, ktorý si pamätám z Malcolma Gladwella, bol o opiciach či iných živočíchoch na nejakom súostroví, kde sa tento živočích (pre zjednodušenie budem používať “opica”) nachádzal na každom z ostrovov, ale voda medzi ostrovmi bola taká rozsiahla, že sa opice medzi ostrovmi presúvať nevedeli. No a na jednom z ostrovov sa naučila opica niečo neobvyklé. O krátku dobu vedci zistili, že aj iné opice na ostrove sa to naučili od nej používať a keď dosiahli “nadkritickú masu”, začali to odrazu používať aj opice na okolitých ostrovoch – bez priameho kontaktu!
Vyzerá to ako dôkaz, že čo bolo kedysi Jedno, zostáva “jedno” naveky, aj keď to tak v hmotnom svete nevyzerá. Tie dva zreťazené atómy zostali zreťazené, aj keď bol každý na inom konci zemegule. Tie opice sa dozvedeli, hoci nikdy predtým “nevedeli”.
Takto nejako vyzerá princíp, ktorý sa skrýva za telepatiou a mágiou a všetkými tými čarovnými formulkami. Proste tá časť Jedného, ktorá je v nás, informuje zvyšok Jedného o svojich prianiach. Potom do hry vstupuje ešte kritická masa, ktorá sa podpisuje pod to, nakoľko nám naše veci vychádzajú… Ak máme nadkritickú masu na svojej strane, idú veci automaticky. Preto keď sa niekto dokáže vyladiť na tie najvyššie vibrácie, nepotrebuje už nijakú mágiu; svet sa okolo neho zovrie ako taká mäkučká vatička a mojká ho bez toho, aby musel aktívne niečo robiť. Vtedy mu totiž nadkritická masa drží chrbát.
Iné je to, keď nadkritická masa neverí, že človek dokáže prejsť stenou. Vtedy máme nadkritickú masu proti sebe a potrebujeme hodne veľa energie a hodne veľa snaženia, aby sme tou stenou skutočne prešli… (Ja si to zjednodušujem tým, že cez stenu chodím zásadne dverami alebo oknom. 😛 )
Tento princíp by mohol stáť aj za vzostupom ekosystému Zeme. Keď začne byť nadkritická masa osvietená, “pochopia” aj tí ostatní a pridajú sa – a okolo nás vzniká celkom nový svet.
A to mi dáva na zamyslenie, nakoľko sa morfogenetické polia a nadkritická masa podpisujú pod mýty o konci sveta v roku 2012. 🙂
P.S.: Úvodný obrázok som urobila na webe v programe, na ktorý mi poslala linku Uenife. Ďakujeeeem! 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor