Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Jedna z Nagualových požiadaviek bola nebrať náš vzťah k nemu osobne. Pretože nikto z nás nebol v tom čase pripravený prelomiť rámec svojho individuálneho ega, skončili sme tým, že sme ho potláčali alebo premietali na iných. Najvýraznejším prejavom tejto dynamiky bola istá forma kolektívnej egománie, ktorá v našom malom svetíku nadobudla kolosálne rozmery. Jeden pred druhým sme sa tvárili, že sme nesebeckí bojovníci uprostred evolučného boja za slobodu, ale ako skupina sme sa cítili nehanebne výnimoční.” — Felix Wolf

Už som sa niekoľkokrát zaoberala témou majstrov a guruov. Máme tendenciu vyhliadnuť si niekoho, koho obdivujeme, a potom ho začať napodobňovať. Zabúdame pritom na to, že náš majster je celkom iný človek ako my, má niekde celkom inde svoje osobné optimum a tak ho dosahuje celkom inými metódami, než aké zaberú u nás. Nerozumný majster učí svojich žiakov len jednu cestu a tí ňou potom idú a jedujú sa, že výsledky prichádzajú len ťažko alebo neprichádzajú vôbec. Rozumný majster svojim žiakom predkladá vejár možností a nechá ich nakombinovať si svoj vlastný postup. Takto nejako viedol napríklad don Juan Castanedu. Chvíľu ho učil to, potom zas niečo iné a zrejme zisťoval, čo uňho zaberá najlepšie.

Ale už len predstava toho, že po svete behajú “majstri” a sú to také úžasné bytosti, ku ktorým treba vzhliadať, je značne nebezpečná… Prečo? Pretože nám bráni čerpať poznanie napravo-naľavo. V našom vnímaní sa poznanie spojí len s majstrom a všetci ostatní sú pre nás nedôležití – ba priam menejcenní. A tak miesto toho, aby sme sa učili celkom prirodzene na každom kroku životom, učíme sa len vtedy, keď k nám múdro prehovára majster, pri nohách ktorého sedíme a píšeme si usilovne poznámky. (To ma naučil jeden bývalý kolega. Nezávisle od toho, aký blbec k vám prehovára, len čo si začnete usilovne písať poznámky, vyrobíte z neho v jeho očiach gurua. 😛 )

Okrem toho “učenie sa u majstra” vytvára v ľuďoch pocit nadradenosti nad ostatnými, ktorí sa u toho majstra neučili. Skupina žiakov si vytvorí svoju vlastnú reč a symboliku, svoje vlastné historky, ktoré ich spájajú, ale súčasne automaticky vyčleňujú všetkých, čo ich nepoznajú. Čínske kung-fu filmy sú postavené často presne na tomto – dve rôzne školy toho istého (kung fu) súperia navzájom a dokazujú si, kto je lepší – niekedy dokonca do tej miery, že sa navzájom pozabíjajú. V centre záujmu už nestojí samotné kung fu, ale príslušnosť k istému majstrovi/prúdu.

Nie som proti majstrom. Ak máte to šťastie, že si nejakého nájdete, využite to – len nezabudnite, že neučí vás majster, ale sa učíte sami – a tak sa učte na každom kroku tým, že budete hľadať v jeho slovách svoju vlastnú pravdu. Neopakujte poučky. Spájajte si jeho učenie s vlastnými zážitkami a tým ho pretavíte na svoj postoj bez toho, aby ste museli niečo potláčať, predstierať alebo napodobňovať. 🙂 A nezabudnite, že naším majstrom môže byť hocikto, od koho sa v danom okamihu môžeme niečo naučiť. 🙂 Nie je to vec inteligencie, vzdelania, nadradených schopností… Je to jedine vec nového uhla pohľadu.