Countdown 2012: 198 – povedzte im, že ich máte radi

Dnes sme sa dozvedeli, že náš kamarát Karlos od nás odišiel. Priznám sa, dostala som z toho šok; najprv som to len predýchavala, potom som si celkom nechutne poplakala. A keď už som tak slzila, spýtala som sa sama seba, prečo… Iste, vážila som si ho, ale kontakt nebol častý. Iste, jeho múdrosť mi bude chýbať – ale nebol to “stály sprievodca”, takže na jeho neprítomnosť som bola zvyknutá. Iste, svet je chudobnejší o jedného múdreho človeka – a tým pádom menej priateľské miesto… ale stačí to na to, aby človek zaslzil?

Prečo plačeme za niekým? Ako som to omieľala v hlave, dospela som k niečomu, čo by mohla byť odpoveď: “dúfam, že vedel, ako si ho vážim a že mi bude chýbať”. Ale prečo “dúfam”? Poviem vám, prečo – pretože som si nikdy nenašla čas na to, aby som mu to povedala.

Už nikdy viac nechcem plakať preto, že som si nenašla za života čas, aby som ľuďom povedala, ako mi na nich záleží a ako si ich vážim. Takže za mňa: Kto toto čítate, vedzte, že vás mám rada. Vážim si vás za to, čo ste a akí ste. S niektorými si možno nerozumiem, ale to ešte neznamená, že by som si neuvedomovala, akí ste jedineční a pre svoje prostredie nekonečne potrební a prínosní… Každý sme potrebný a prínosný pre niekoho – a ja to plne chápem, beriem a presne tak to cítim.

Ľudia, mám vás rada. Nezávisle od toho, akí ste a či vás “môžem” alebo nie – ste úžasní a každý jeden z vás je nenahraditeľný.

🙂 Tak, už to viete. Karlos, ešte raz ďakujem. 🙂

14 thoughts on “Countdown 2012: 198 – povedzte im, že ich máte radi

  1. tak tuto ti likuš dáááám veľmi rada …. 🙂

    Anjel smrti – strašiak? alebo len veľmi Priama výzva k Životu? …

    pekný zvyšok večera želám … 🙂

    Páči sa mi

  2. Heli, toto som potrebovala dnes počuť, či vlastne čítať:) smútim za niekym čo síce nezomrel ale vytraca sa z môjho života a ja mam pocit,že mi nezostáva nič len plakať. Ale vlastne prečo? Ved môžem byť šťastná a vdačná, že bol nejaký čas so mnou a naučil ma niečo. Bolo to pekné, občas nie a ku koncu vôbec nie, ale zjavne bol pri mne aby ma niečomu naučil, tak prečo nebyť vdačná?:))
    A možno,že naberiem aj dosť síl a podakujem sa mu za to dobré aj to zlé:)) to dostane moje ego pekne na frak:))

    Páči sa mi

  3. Ja si myslim ze si mu to urcite aj povedala. Sice mozno nie konkretne tymito slovami, mozno inymi slovami a inak, ale to co pises ze dufas ze vedel, som napriklad ja vedela len z toho ze som si precitala komunikaciu ktora medzi vami prebiehala. Nepoviem ti sice ktore konkretne slova vo mne vyvolali presne ten pocit, ale myslim ze to nie je ani podstatne. Mozno ani on nenapisal konkretne ludia mam vas rad, ale aj tak to predsa citime. Takze ja by som to slovo “dufam” kludne vymenila aj za “viem”. Naco spochybnovat? Eloi.

    Páči sa mi

      • heli

        toto ti predsa včera napísal Gizem

        “Helar, neda mi ti to neoznamit, lebo Karlos ta mal velmi rad (a aj ludi, ktori sem chodia) a moc si ta vazil.”

        a ver mi, ak to tak napísal Gizem, je to ako keby to napísal samotný karlos … prosto je to Tak! …

        Páči sa mi

      • OK… 🙂 Lenže tu nejde o mňa. (Výnimočne. 😉 ) Ide tu o poučenie, ktoré sa z tejto situácie dá vydolovať. Nemusíme riešiť, či Karlos vedel, že si ho vážim, pretože vedel/nevedel, už na tom nič nezmením. Riešim, aby ste všetci vy ostatní vedeli, že bez vás by nebolo mňa. 🙂

        Páči sa mi

      • možno …
        možno áno, možno nie …

        a áno, viem čo hovoríš, zastávam podobný názor … vždy v každom momente v tú danú chvílu stretávame množstvo ludí, ktorí sú tu práve pre nás, aj keď sa občas zdá že sú tu proti nám …
        opak, je však pravdou …

        no mne, po uvedomení, precítení situácií už skôr, došlo práve toto … že mi záleží na tom, aby mne blízky ľudia vedeli, ako veľmi sú mi blízkymi … jednoducho aby to Vedeli … vždy …
        a s nimi aj ja … lebo potom viem, že som žila správne … vždy, v každej situácii nech sa javí akokolvek, sa viem rozhodnúť a zachovať tak, ako keby bol môj deň posledným a tým pádom povedať ľuďom, ktorých mám pri sebe dlhšie … a milujem ich … že nikdy, nič, a nik ich u mňa prosto nenahradí … aj keď sa to zmelie kadejako … ale fakt je ten, že boli, sú a vždy budú nenahraditeľný … ( a nielen tí mnou milovaní, ale všetci … jedna nota z celej melodie života, univerza … ked vypadne, možno nič hrozné, ale tie, ktoré sú vedľa nej tú stratu prosto cítia furt )

        toto, anjel smrti, jeho neustála prítomnosť, ma naučil žiť tu a teraz … a v tom tu a teraz, iba byť v trvalej radosti .. nech už som kdekolvek, … či v hmotnom tele, alebo už ked budem tiež tam kde karlos .. jediný význam má len láska, teda v mojom preklade radosť … číra, neskalená radosť …
        bez záťaže od minulosti a hlúpych predstáv o budúcnosti …

        a už ked sme pritom … myslím, že Ty vieš, ako veľmi si lilah teba, práve teba váži … je to nesmierne oslobodzujúci pocit, … ani nie tak pocit, ako stav …

        pekný deň želám … všetkým 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.