Tak, na strane 138 Kryona som zistila, prečo ma Gabriel tlačil do toho, aby som ho čítala. Našla som odpoveď na to, čo sa so mnou momentálne deje. 🙂 Našla som odpoveď na ešte asi 10 ďalších otázok, ktoré tu nemienim rozoberať… a je to odpoveď, ktorá asi všeličo osvetlí aj vám.
Od istého času akoby som zostala celkom bez vonkajších kontaktov. Messiel, Yovmiel, Gaia. Michael, Uriel, Camael, Efniel… všetci sa kamsi vytratili. Zostali len Gabriel, Ihderael a Otec a ak som chcela, musela som na šamanskú cestu, aby som sa s nimi porozprávala. No a od určitého času ani to nie. Od určitého času je už len Gabriel a ten nepríde, keď ho volám, až len keď dostanem záchvat akútnej paniky. 😦
Nerozumela som tomu, ale viem, že ma na to vopred upozorňoval – hovoril, že teraz nepríde a nechá ma samu… dočasne. A potom že zasa sa s ním dokážem spojiť.
No, keď mi to povedal prvýkrát a prvýkrát to aj dodržal, vzbúrila som sa a lietala som po mimofyzickej realite tak besne, až som ho vydupala spod zeme. Ale odvtedy to zostalo stále rovnaké – nikde nikoho a len až keď začnem strácať kontrolu a sebaovládanie, na okamih sa ktosi zľutuje a utíši ma. Najčastejšie Gaia alebo Gabriel. (Vlastne nikto iný a už sa stalo aj také, že niekto síce odpovedal, ale nebolo nikde nikoho vidno.)
Teraz som sa prepracovala k vrstvám DNA 4 a 5 v Kryonovi a mám svoje vysvetlenie:
Tak po prvé, vedela som, že som viac než len svoja fyzická reprezentácia. Gabriel mi hovoril, že som veľká a mocná energia. Som časť čohosi, čo si kedysi hovorilo Nemezis a keď sa to stalo človekom (vlastne človekmi), zostal po tom len “odtlačok” na neskoršie naplnenie, ktorému sa začalo hovoriť Messiel. Messiel bol môj osobný “anjel strážny” a všetci, čo sme kedysi boli Nemezis, tohto strážneho anjela zdieľame.
Toľko som vedela. A teraz prichádza Kryon: Nikto z nás nie je “jedinec”, ale sme svojím pôvodom skupina duší. Ako sa však “downsizujeme” (=okresávame veľkosťou) do tretej dimenzie, jednotlivé časti zo seba odčleňujeme a zabúdame na ne, takže ich neskôr vnímame ako niečo “externé”. Týmito časťami sú naši anjeli a sprievodcovia a naše Vyššie Ja.
🙂 Pekne to zapadlo do príbehu, ako sa z Nemezisa stal Messiel a ako dozoruje všetky odštiepky Nemezisa na tejto Zemi. 🙂
Takže Kryon vraví, že naši anjeli sú vlastne multidimenzné súčasti nás samých, ale keďže nevnímame multidimenzne, máme ich za “externé” bytosti/energie.
No a potom prišlo ešte čosi:
Keď sa nám mení vibrácia, je to sprevádzané tým, že sa naši anjeli vytratia a dočasne nie sú k dispozícii. Tieto etapy bývajú spúšťané zmenou v našom vnímaní, v tom, čo veríme o sebe a svete naokolo. Je to obdobie, kedy sa nám mení vibrácia našej DNA. A pri týchto zásadných zmenách sa aj naše ochranné prostredie stiahne a nechá nás vysortírovať si to samotných. (A niektorí majú aspoň toľko zdravého rozumu, že nás vopred upozornia, že sa stiahnu. 😉 Ďakujem, Veliký. 🙂 ) Toto obdobie “prechodu na novú vibráciu” je emotívne veľmi náročné a vyčerpávajúce a spája sa so slzami, pocitom opustenosti, márnosti, stratou orientácie a vlastnej hodnoty. (Nemám, čo by som ešte mohla doplniť. 😕 ) Je to len naša DNA, ktorá sa prispôsobuje novej vibrácii. A keď sa jej prispôsobí, vtedy sa naši sprievodcovia a anjeli znova vrátia, ale niekedy z nich máme pocit, akoby boli úplne iní – dokážu totiž odteraz s nami komunikovať na kvalitatívne oveľa vyššej úrovni.
Už som podobné stavy zažívala niekedy pred dvoma rokmi, len neboli také intenzívne – a také desivé. Nevadí; chce to len vydržať a neprepadnúť panike. Veď oni sa mi vrátia… a potom skecneme. 😛










Povedz svoj názor