Máme tu článok, ktorý nám poslal rolandhabara. Na rôznych miestach boli divné znaky, tak som usúdila, že to mali byť smajle – ak nie, opravíme! No a tu už je Rolandov článok:
Lilah ma primäla oprášiť pár starých myšlienok k téme slobodnej voľby a dnes sa mi podarilo zosumarizovať nasledovné.
Uvediem bežný príklad z liečiteľskej praxe – príde klient, po diagnostike a vysvetlení súvislostí dám nad inkriminovanú oblasť tela, či aury ruky a poprosím o energiu, ktorú má tento človek dostať. V X prípadoch energia tečie a v Y netečie – bez ohľadu na moju vôľu, stav klienta, jeho nastavenie, atď. V začiatkoch som celkom nechápal, prečo človek, ktorý bol v objektívne horšom stave liečenie nedostal a niekto, kto mal povedzme len ľahký zápal hrdla, dostal dávku, ktorá ho vyliečila takmer okamžite. Neskôr som pochopil – ja o tom, čo kto dostane, nerozhodujem. Zámerne zámeno ja píšem s malým písmenom. Rozhodovací proces je plne v moci Ja (známe pod pseudonymom Vyššie Ja, Boh, Univerzálne vedomie .. každý nech si dosadí, čo mu je srdcu blízke). Takže kde je moja (zámerne píšem s malým m) slobodná vôľa? Veď ja som predsa slobodne rozhodol, že daného klienta budem liečiť a … nadriadený mechanizmus v podobe Ja rozhodol, že nie. Ak teda ja nemám 100%nú možnosť rozhodovať, tak je terminus technicus slobodná vôľa len ilúziou prameniacou z oddelenia ja od Ja. Nevyhnutnou podmienkou (alebo dôsledkom) k plnému ovládnutiu pocitov plynúcich z voľby je splynutie ja s Ja, resp. rozpamätanie sa na to, že ja je vlastne súčasťou Ja a potom bude akékoľvek rozhodnutie v súlade nielen s Jeho, ale aj s mojou vôľou. Skúsenosti z práce s klientami ma presviedčajú o nasledovnom-možnosť voľby je idealistická koncepcia, ktorá odráža dualitné nastavenie systému, kde ja je výkonná (zažívajúca, prijímajúca, manifestujúca, ..) jednotka a Ja riadiaca. Po osvietení a splynutí ja s Ja, sa výkonný a riadiaci orgán zlúčia v jedno a Jeho vôľa sa naozaj stane mojou. Jeho vôľa je mojou aj teraz, nakoľko nemám možnosť voľby, ale s dualitným závojom na očiach sa mi to javí, ako keby som rozhodoval a to, čo zažívam, buď akceptujem alebo sa na to hnevám 🙂 . A to, ako sa ja rozhodujem, je výsledkom potrieb systému, potrieb Jeho stability a toho, čo nazývame Vyššia moc.
Metaforicky-vezmime si takú malú vlnku v rozbúrenom oceáne. Jej tvar by sa dal popísať zložitou matematickou funkciou, ktorá ale musí vychádzať z aktuálneho stavu oceánu. Spomínaná funkcia ako taká by nedávala zmysel, chýbala by jej vzťažná platforma. Dajme teraz tejto vlnke receptory, obmedzme ich vnímanie na úzke spektrum a presviedčajme ju odmalička, že je samostatnou bytosťou. Vlnka získa dojem oddelenosti a dojem slobodnej vôle. Kým neprecitne, nezistí, že jej pohyb je determinovaný pohybom väčšej vlny, ktorá ju nesie a tú väčšiu vlnu zasa iná vlna, atď. … až sa dostaneme k moru, oceánu a takto môžeme pokračovať donekonečna. Vlna si myslí, že jej pohyb vpred je výsledkom jej slobodných rozhodnutí. Zažíva prepady, aj výslnia, prudké zdvihy aj pomalé pohyby smerom nadol a nechápe prečo ju čosi vlečie smerom nadol, keď ona je predsa rozhodnutá ísť smerom hore 🙂 . Pridajme do mora zopár lodičiek, pár skalísk, spodných prúdov, majákov a dostaneme dostatočnú variabilitu, ktorá je rovnako nekonečná ako priestor okolo. Jedného dňa začne vlnka cítiť, že nie je všetko tak, ako sa jej zdá … ako je na prvý pohľad viditeľné. A začne sa proces, ktorý všetci tak dôverne poznáme. Proces uvedomovania si Samého seba a Svojho miesta v oceáne a najmä-pochopenia, že malá vlnka je neoddeliteľná súčasť oceánu, inými slovami ja som Ja. Neexistuje parciálna vôľa, existuje iba oceán skladajúci sa z myriád súčastí. A Jeho plán je jednoduchý-byť a zažívať všetko, čo sa zažiť dá.
Môžete namietať, že duša si slobodne vyberá, čo v ľudskom tele zažije. Takéto a podobné vety sa dočítate v ezoterickej literatúre. Áno, duša si vyberá. Vyberá si telo, v ktorom zažije to, čo potrebuje či už z hľadiska karmy alebo z hľadiska svojej evolúcie. Vyberá si vlnku, ktorou bude. A aj to po porade s oveľa väčšími vlnami 🙂 . Ak to niekomu zaváňa predestináciou, či dokonca fatalizmom, nie je tak úplne mimo. Lenže tieto pojmy stvorila dualitná myseľ a nepopisujú nádhernú nevyhnutnosť ukrytú hlboko pod povrchom-vždy konáme len tak, ako nám to systém v danej chvíli dovoľuje, resp. ako to je v danom okamihu možné v šírom oceáne.
Prial by som každému zažiť ten pocit, keď jemne pohne rukami a zacíti jemný odpor. Nie vzduchu, ale niečoho, čo nevidieť, ale je To tu a plávame v Tom ako v hustej polievke. Sme všetci prepojení, sme všetci a všetko Jedno. A občas, s privretými očami a otvoreným srdcom, je cítiť ako sa ten oceán jemne vlní a pohojdáva aj nás, Jeho vlnky.
Na záver ešte jedna myšlienka-ja, ľudská bytosť, som „len“ nástroj Jeho poznania. Koho sa tento fakt dotkne, nech svoje ja pohladí po vláskoch a pošepne mu: „Ale si rovnako dôležitý ako On, lebo ty a On ste jedno“. Ako hore, tak aj dole. 🙂
Anjel Bohovi: “Hej, nepozeraj na mňa, ja som bol proti slobodnej vôli!”
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor