Eprakone – ezoterika a spiritualita

Na webe som našla kapitolu z knihy Petra Sasína o NLP. Kapitola pojednáva o energetických upíroch. Keďže Adobe Acrobat umožnil stiahnuť text z PDF súboru, napchám ho sem, pretože energetickí upíri sú obľúbená a večná téma a nový pohľad nezaškodí.

Ešte jedno upozornenie: Nie, štýl autora mi nevyhovuje a nereprezentuje môj postoj k ľuďom, ale techniky sú použiteľné. 🙂 Preto som aj pôvodnú kapitolu z knihy dosť výrazne zredukovala, aby mi “nepila krv” 😛 .

Takže… energetickí upíri

Kto je energetický upír?

Ľudia, ktorí sa živia energiou druhých. Ľudia, ktorí si vynucujú váš súcit, vašu trvalú pozornosť. Ľudia, ktorí sa vás snažia neustále ochraňovať a držať vás pri zemi. To je forma oberania (a nie výmeny) o energiu. A tú oni potrebujú pre svoje
prežitie. Vám však táto energia môže chýbať pri vytváraní života svojich snov. Pri dosahovaní vašich vízií a cieľov.

Myslím, že to, kto je alebo nie je energetický upír, dosť záleží aj od toho, kto ste alebo nie ste vy… Napríklad ja mám ešte jeden absolútne vysadený typ “energetického upíra” – tzv. Drama Queen (kráľovnú drámy, dalo by sa povedať aj “diva”). Ľudia, aby bolo jasné – sama som na svojej ceste enneagramom v tejto pozícii bola (Štvorka). Preto ju dnes spoľahlivo rozpoznávam a preto ma možno jeduje viac, ako by sa patrilo… Sú to ľudia, ktorí žijú z pozornosti iných. Potrebujú okolo seba vyvolávať rozruch. Všetko, čo sa týka ich, je úžasné, jedinečné, mega-giga-tera. Všetko, čo sa týka iných, je podradné, posúdeniahodné, nevýznamné.

Takže moja súkromná definícia energetického upíra je: “žije z pozornosti iných“. Potrebuje ju a preto sa stará, aby ju dostával – hocijakým spôsobom. Tým priateľským i tým nepriateľským. Buď vám lezie kamsi a očakáva, že urobíte podobne, alebo sa do vás naváža a očakáva, že sa budete brániť. V každom prípade očakáva, že naňho budete nejako reagovať.

🙂 Niektorým, čo so mnou idú už chvíľku, zrejme teraz mimovoľne nabiehajú mená ako panenky na orloji… 🙂 Lebo mne áno. 😉

Ako spoznáte energetického upíra?

Jednoducho. Ukážem vám príklad.

Mám (už sa dá povedať: mal som…) známu, ktorú vždy keď stretnem, tak sa mi posťažuje, že ju bolí hlava. Že sa práve pohádala s manželom, že ju naštvali kolegovia, že sa jej pripálila omáčka… Stačilo sa jej opýtať: “Ako sa máš?” A ona spustila. Nedávno sme si kúpili krásne auto, a ona ma hneď začala varovať (rovná sa – ubezpečovať), že nám ho ukradnú, že sa stávajú nehody, že sa autá kazia… No proste “lahôdka”.

Túto známu už nestretávam. Stretnutia s ňou ma vždy oberali o energiu. Preto som jej upírovi už nedal. Čo to znamená a ako to funguje, vás samozrejme teraz naučím.

V úvode tejto knihy som napísal, že komunikácia je manipulatívna. To znamená, že aj táto moja známa zakaždým, keď rozpráva o svojich nepríjemnostiach, núti poslucháča (inými slovami – manipuluje ho), aby sa do jej problémov asocioval. Už len tým, že si vypočuje katastrofy, ktoré mu ona oznamuje.

Keby mi porozprávala, ako sa zasmiala na výbornom vtipe a keby ma tým rozosmiala, tak to je presne ten druh manipulácie, ktorý mi vyhovuje. Keďže v absolútnej väčšine sa mi sťažovala (A nielen mne. Svojimi historkami terorizuje celé svoje okolie), rozhodol som sa, že stačilo. Bolo to veľmi rýchle, jednoduché a bezbolestné… Keď som ju stretol posledný krát, zas spustila svoje sťažnosti na nespravodlivosť tohto sveta. A moja reakcia? Bez nejakého úvodu, som na ňu priamo vybalil: “Ach, ja mám dnes zas tak nádherný deň. Cítim sa ako znovuzrodený. Musím ti porozprávať, čo sa mi dnes podarilo…” Pekne som si ju vychutnal. Desať minút som do nej “hustil” moje úžasné zážitky.

A ako to dopadlo? Viete si predstaviť jej zhnusenie nad mojou reakciou? Dodnes sa mi vyhýba. Mimochodom, od iných známych som sa časom dozvedel, že som netaktné hovädo 🙂

A teraz idem dosť výrazne krátiť autorovo prerozprávanie iného prípadu (a tí, čo zasa cítite moju nevypovedanú výhradu, nebojte sa – zostane 😉 nevypovedaná):

Takže vedúca oddelenia mi napísala nekonečne dlhý email. /…/ čo všetko zamestnanci v tejto firme riešili. Od fóbií pred nadriadenými po slzy zúfalstva takmer na dennom poriadku. /…/  Nad všetkými problémami úplne jasne vynikala jedna kolegyňa. /…/ Obviňovala svoje okolie za všetko, čo sa jej v živote deje. /…/ Bez vyzvania sa pripájala do každého rozhovoru na pracovisku a rozhovor strhávala na seba. Všetko a všetkých komentovala. Kto ako vyzerá, čo to má preboha na sebe… Hlásila sa na úlohy, ktoré potom za ňu museli dokončovať druhí… /…/ Energiu sala tak efektívne, že jej kolegovia nedokázali riešiť takmer nič iné.

Ako sa zbavíte upírov?

Energetický upír má jedu veľkú slabinu. Môže vyciciavať vašu energiu len vtedy, keď mu to vy sami dovolíte. Ak mu to nedovolíte, môžu nastať len tieto dve možnosti:

• Odíde piť energiu inam.
• Umrie od hladu.

/…/ Upírom už nedáte nič zo svojej energie. To znamená, že im už nebudete venovať pozornosť. Jednoducho ich vymažete zo svojej pozornosti.

Uvedomujem si, že je ťažké vymazať zo svojho života kolegov, partnera, rodičov, deti… Nemyslím tým, že sa im máte začať vyhýbať; aj keď v krajných prípadoch je to naozaj jediná možnosť. Myslím tým – vždy si premyslite, za čo chcete dávať ľuďom svoju pozornosť a energiu.

Sú energetickí upíri “zlí”?

Je nutné dodať, že energetický upír nemusí byť zlý človek. Ba naopak. Často sú to milí a dobrí ľudia, ktorí sa nesnažia nikoho zneužívať. Väčšinou sú sami pripravení pomôcť. Títo ľudia to nemyslia zle, keď sa neustále sťažujú, alebo vás inak oberajú o energiu. To však nemení nič na veci, že v konečnom dôsledku sú upírmi (už sme hovorili o tom, že naše správanie prebieha takmer vždy na podvedomej úrovni).

Ako vzniká vôbec taký energetický upír?

Vezmime si ako príklad /…/ vlastné deti. /…/ Ako vychovávajú rodičia u nás svoje deti? Aké stratégie im od malička vštepujeme? Čo sa od nás učia, že je potrebné, aby si získali niečiu pozornosť?

/…/ Pre lepšie pochopenie, ako dieťa vníma svet, si predstavme, že väčšina detí dostáva od svojich rodičov takýto dopis:

Milá dcérenka, milý synček,

rastieš ako z vody a je načase sa naučiť, ako svet okolo teba funguje. Je to veľmi jednoduché. Keď niečo chceš, dostaneš to, keď sa budeš správať nasledovne:

Musíš nás na tvoje požiadavky poriadne upozorniť. Ak teda niečo chceš, musíš kričať, hádzať sa o zem, kopať nožičkami, trucovať, prosíkať. Potom všetci pribehneme a budeme sa ti venovať, koľko len budeš chcieť. Ak za nami prídeš len tak, že sa chceš s nami hrať, väčšinou ti povieme, že nemáme čas. Musíme umývať riady a upratovať. A čítať noviny a odpovedať na emaily. Ak si potichu a kreslíš si, tak ti nevenujeme žiadnu pozornosť, pretože kreslenie nie je hodné našej pozornosti. Takisto existuje kopec iných vecí (aj v budúcnosti), ktoré budeme považovať za úplne samozrejmé a nebudeš za to od nás dostávať pozornosť.

Tu je zoznam vecí, za čo ťa budeme ignorovať (ignorovať znamená, že sa budeme tváriť, že tu nie si):

• Keď budeš zdravé. Až keď ochorieš, tak ti prečítame rozprávku, kúpime vytúženú hračku, môžeš robiť čo len chceš.
• Keď zo školy prinesieš lepšiu známku ako trojku. Len za zlé známky sme ochotní sa ti venovať. Jednotka je samozrejmosť, dvojka povinnosť.
• Keď budeš robiť to, čo považujeme za správne. Až keď začneš robiť veci, ktoré my nepovažujeme za dobré, tak sme ochotní sa ti venovať. Dovtedy nám nestojí za to, ti prehnane zakaždým vysvetľovať, že si niečo urobilo dobre.

Takže je to teraz na tebe, milé dieťa. Všetky informácie sme ti napísali do tohto listu. Už len na tebe záleží, aby si zabojovalo o našu priazeň. Ak to budeš robiť správne, sme tu pre teba.

Tvoji: Mamina a ocino.

Pripadá vám to prehnané? Alebo naopak povedomé? Žiaľ, je zatiaľ bežné, že takto vychovávame zástupy nových, hladných upírov, ktorí boli vytvorení nevedome a nechcene na to, aby na seba upozorňovali spôsobom, ktorý jednoducho druhým odoberá energiu.

Skutočnosť je taká, že naša spoločnosť je zameraná na chyby. No schválne, keď ste vy sami v škole písali diktát… Označila vám pani učiteľka v diktáte to, čo ste napísali správne, alebo to, čo ste napísali nesprávne? Označila to, čo ste napísali nesprávne. A táto orientácia na chyby nás sprevádza celým životom. Preto väčšina ľudí presne vie, čo nechce. Fokus (pozornosť) v našej spoločnosti je totiž zameraný na vyhľadávanie toho, čo nefunguje.

Áno, je dôležité vedieť, čo nemáme robiť. Je dôležité sa naučiť, že nemáme klásť ruku do ohňa, ak nechceme, aby to bolelo. Ale rovnako dôležité je aj to, aby sme vedeli, čo robíme dobre. Aby nás naučili to, čo môžeme dokázať.

Mne tento list rodičov dieťaťu pripomenul dohody, ktoré do nás sú vovychovávané. A zasa to bosorácke: energia nasleduje pozornosť. Na čo sa sústreďujeme, to dostávame.

Na druhej strane, ak sa naším životom mihajú jeden upír za druhým, zrejme niečo robíme nesprávne. Zasa: energia nasleduje pozornosť. Zrejme svoju pozornosť investujeme do nesprávnych vecí. Investujeme ju do emocionálnych výbuchov a rozoberáme ich, zapodievame sa nimi – a tým ich posilňujeme. Nemusia to byť naše emocionálne výbuchy -musí to byť len naša pozornosť venovaná emocionálnym výbuchom niekoho iného. On aj upír robí len to, čo mu prináša nejaký benefit – dostáva našu pozornosť. Keby ju nedostával, pôjde inam.

Už som tu mala kedysi obrázok, ktorý použijem dnes znova. Neviem, či to nie je od Diltsa, už si to nepamätám, ale hovorí o tom, na akých rovinách možno robiť zásahy voči situáciám, ktoré nám nevyhovujú:

Celkom dole je rovina prostredia. Ak sa upír vyskytuje na istej webovej stránke, prestanem tam chodiť. Ak sedí v inej kancelárii, prestanem tam chodiť. Ak sedí v mojej kancelárii, chodím pracovať do podnikovej jedálne (toto je verzia, ktorú som použila ja). Ani on, ani ja nerobíme nič inak – jednoducho neprichádzame do kontaktu.

Ak sa nemôžeme vzájomne vyhnúť, potrebujeme upraviť svoje správanie. Miesto toho, aby sme sadli upírovi na lep a venovali našu pozornosť tomu, čo je dôležité pre neho, venujme ju niečomu inému (to je ten príklad, čo autor použil v svojej kapitole): keď upír domáci papučový dramatizuje, že ho nepozdravila suseda, začnime sa vážne zaoberať témou umývania okien. Možno sa naozaj dozvieme, že sme hovädo 😛 – ale ak si len zlomyseľne uvedomíme, že upír práve kapituluje, veľkú škodu to na nás nenapácha.

Ak nedokážeme upraviť svoje správanie, zrejme nám chýba na to nejaká zručnosť. Napríklad zručnosť nenasie*avým spôsobom zrušiť upíra a presmerovať jeho pozornosť na niečo iné. Keď ju nemáme, naučme sa ju.

Pokiaľ máme problém naučiť sa danú zručnosť a potom ju aj používať, dostávame sa na úroveň našich presvedčení – zrejme máme nejaké nevhodné presvedčenie, ktoré nám bráni hájiť svoj vlastný záujem. Napr. presvedčenie typu “musím byť rada, že mám aspoň takého chlapa, iný by o mňa nestál, nie som toho hodná”… Keď nevhodné presvedčenie nájdeme, tak nevhodné presvedčenie opravíme. Nezabúdajme: ide o náš príbeh o nás. My sme autor – a tak ho môžeme hocikedy pretextovať znovu.

Tu už začíname babrať rovinu identity. S čím sa identifikujem, že sa vo mne mohlo vytvoriť takéto nevhodné presvedčenie? A sme pri koreni každého problému…

Viac o tejto pyramídke bolo v článku o stalkovaní.