Pokračujem výpiskami z Katie Weatherupovej a musím povedať, že pri tejto téme som sa konečne cítila pochopená… Už chvíľu mám totiž novú teóriu o minulých životoch. Ešte kým som bola zástancom mechanistickej predstavy, že tak ako sivobradý pán v bielom dlhom tričku s nápisom “Boh” existuje priehľadná, amorfná “duša”, čo je stále jedna a tá istá entita, celkom som vedela pracovať s tým, že ideme zo života do života a… a ten dôvod mi unikal. 😕 No ale hinduisti tvrdili, že “duše”, tak sa im verilo.
Potom prišli do môjho života toltékovia a oni mali trochu inú teóriu – a mojim taoistickým koreňom oveľa bližšiu. Nie “jedna duša, rôzne životy”, ale energetické vlákna, ktoré sa vzájomne kombinujú do “osoby”, ktorá žije, jej spomienky sa ukladajú v energetickom vlákne (a to by vysvetľovalo aj akašické záznamy), pri smrti osoby sa energetické vlákna rozídu a nové sa skombinujú do novej osoby, ovšem so spomienkami všetkých tých predošlých životov uloženými v sebe a prístupnými pre “osobu”, ktorú v danom okamihu tvoria.
Toto je môj súčasný svetonázor. A keďže som tiež jedna taká “osoba”, ktorá vznikla kombináciou istých energetických vlákien s ich spomienkami, mám k týmto spomienkam aký-taký prístup – a môžem ich považovať za svoje “minulé životy”. Ale ak neexistuje reálne “ja” idúce zo života do života v rovnakej energetickej zostave, nemôžu existovať ani minulé životy tohto reálneho ja.
A čo by bolo účelom takto existujúcej “duše” a jej minulých životov? Každé nové zoskupenie energetických vlákien je unikátne. Má svoje vlastné silné a slabé stránky a vie ich použiť na spracovanie a uzavretie situácií, ktoré dovtedajšími kombináciami iných vlákien neboli doriešené – a na vytvorenie nových nedoriešených situácií, ktoré si vyžadujú iné silné a slabé stránky. Tieto by vo vláknach zostávali zapísané ako “otvorené” – a to by mohla byť tá “karma”.
Mne z toho takto vypadli “dohody duše pred vtelením”, pretože ak niet duše, nemá sa kto dohodnúť – a s kým. Miesto ad-hoc dohôd sa do veci dostáva prvok systémovosti, ktorý umožňuje rozvoj a zdokonaľovanie systému nezávisle od úmyslu “jedinca”. Pretože systém a logika sú moje posvätné kravy (a tých mám celý kravín, to mi verte), ja s týmto videním inkarnácií a minulých životov viem dobre existovať. Nevravím, že je to pravda; vravím len, že je to súčasť môjho príbehu a tak môj záujem o duše a minulé životy je tým skreslený.
Na Weatherupovej mi vyhovuje, že duše a inkarnácie vníma tiež voľnejšie, hoci viac v koľajach hinduistických a ezoterických tradícií. A vlastne preto tu bol celý môj preslov – je možné, že z kapitoly budem vyberať účelovo to, čo sa zdalo logické a užitočné pre môj pohľad na tému. 🙂
“Steve Rother hovorí, že ak chcete vidieť minulý život, nepotrebujete hľadať ďalej než v svojej garáži. Je to užitočná metafora, pretože poukazuje na tendenciu ľudí upínať sa na veci, ktoré už stratili svoju užitočnosť. Odkladáme si ich, pretože si možno myslíme, že ich jedného dňa ešte budeme potrebovať, alebo sa nedokážeme rozlúčiť so spomienkami, čo sa s nimi spájajú. Ale všetky tieto veci zapĺňajú priestor v našom živote, až už sa nedokážeme voľne pohybovať alebo nevieme nájsť veci, ktoré dnes potrebujeme.”
Toto uľpievanie na fyzických či energetických “veciach, “ktoré nám už neslúžia, nám uberá životnú silu. To si potrebujeme uvedomiť, keď ideme pracovať s minulými životmi – to posledné, čo potrebujeme, je dodávať si do života haraburdie z minulých životov.
“Keď svoju pozornosť zameriam na minulé životy, tak vždy s úmyslom uvoľniť moju energiu tak, aby som mohla byť plne prítomná v tomto živote.”
Minulé životy s rôznymi ľuďmi rezonujú rôznou intenzitou. Pre niektorých sú základom ich existencie, pre iných len udičkou a pre niekoho predstava minulých životov vôbec nedáva zmysel.
“Musíte veriť v minulé životy, ak chcete mať úžitok z tohto typu šamanskej práce? Absolútne nie. Vo všeobecnosti, čo sa týka minulých životov, mnohí ľudia majú veľmi pevne spustenú roletu, ktorá im bráni spomenúť si na tie minulé život, ktoré žili. A to je aj dobre tak: máme hodne čo urobiť v tomto živote a nepotrebujeme ešte významnú časť pozornosti odštiepovať na minulé životy. Navyše som presvedčená, že všetky lekcie či situácie, ktoré z minulých životov treba ošetriť, budú aktivované cez skúsenosti a zážitky v tomto živote.”
Začíname prácu
Prenesieme sa do svojej posvätnej záhrady s úmyslom požiadať svojich spirituálnych sprievodcov o pomoc pri preliečení všetkých záležitostí z minulých životov, ktoré potrebujú ošetriť. Môže to byť veľmi všeobecná cesta, alebo môže ísť o hodne špecifické otázky. Existuje niekoľko náznakov, že by v hre mohli byť vplyvy z minulých životov:
- nevysvetliteľný silný strach (napr. strach z výšok, hoci ste s výškami nikdy nemali problémy – mohol by to byť signál z minulého života, kedy ste padli z výšky a dorantali sa)
- veľmi intenzívna negatívna reakcia na nejakú osobu, miesto alebo situáciu
- vzorec správania, u ktorého máte pocit, akoby sa stále opakoval, odkedy si spomínate.
Vždy sa môžete svojich sprievodcov spýtať, či má daný problém korene v minulom živote. Môžete sa spýtať aj celkom všeobecne “Čo na mojich vzťahoch s mužmi potrebuje vyhojiť?” alebo “Prečo tak silno reagujem na danú osobu, miesto, situáciu alebo predstavu?” alebo “Čo je zdroj môjho strachu zo vzťahov, z práce, z tmy?” Odpoveď môže byť spojená s minulým životom, ale môže to byť aj čokoľvek iné. Vaši sprievodcovia vám napovedia a navrhnú spôsob, akým danú vec vyhojiť.
Pretíname putá
Jedným z najjednoduchších spôsobov vyhojenia vecí z minulých životov je len preťatie pút s daným životom bez nejakého skúmania minulého života a jeho podrobností. Aj keď niektoré hojenia sú spojené s bolesťou, bolesť nie je nevyhnutnou podmienkou. Ono je aj lepšie, ak práca s minulými životmi (alebo podľa môjho: so spomienkami na niečo iné než môj súčasný život) nie je veľmi srdcervúca. Ak sa začneme príliš stotožňovať a súcitiť s tými, čo sme “boli”, môžeme prekročiť svoje energetické hranice a ponoriť sa do drám minulosti miesto toho, aby sme žili súčasnosť.
Žiaľ, moje “minulé životy” boli presne tohto charakteru – a ja som bola naivná a verila som, že keď už som si spomenula aspoň okrajovo, musím sa hrabať v detailoch. Jeden jediný bol “pohodový” – a tam som sa tiež nedostala vlastnou zásluhou, ale vďaka hypnotickej nahrávke a chuti “ísť sa pozrieť”. Bolo mi to nanič, našťastie som to rýchlo pochopila a tak mi to vzalo len pol dňa energie, kedy som sa snažila na internete vykutrať, či to tak mohlo byť, alebo som si to totálne vymyslela. (To bola ešte fáza, kedy som verila, že si niečo aj nevymýšľam 😉 .)
A preto, aby sme sa koncentrovali na súčasný život a netrieštili energiu na hrabanie sa v minulosti, je dobré jednoducho popretínať putá. Dobré je požiadať sprievodcov, aby nám tie putá poukazovali. Ja som tak kedysi poprosila labuť, aby mi pomohla s niečím, čo ma nesmierne rozčuľovalo: pri srdcervúcich filmoch som chytala nekontrolovateľné záchvaty plaču. Vždy, keď niekto umieral, plakala som za pozostalých; keď niekto odchádzal, plakala som za tých, čo zostali. Plakala som nad bolesťou zo straty. No a moja labuť ma vzala na breh nejakej rieky, kde som mala dávať pozor na nejaké malé dievčatko, Maru. Ale ja som sa radšej zabávala a nedala som pozor a Mara sa utopila… Odvtedy som plakala za všetkých, čo museli prežiť to, čo som ja kedysi nepozornosťou spôsobila.
Keď poznáme putá, použijeme niektorú z našich metód na odrezanie sa.
Skúmame vzorce správania
Napriek tomu, že to býva emocionálne náročné, niekedy je potrebné skúmať aj podrobnosti minulého života, ak chceme pochopiť jeho dopad na našu prítomnosť. Sú to zdanlivo nepochopiteľné vzorce v udalostiach a našich reakciách na ne, ktoré potrebujeme rozkódovať, ak ich chceme zrušiť. Je rozumné spýtať sa sprievodcov, do akej hĺbky potrebujeme minulosť poznať, ak sa chceme pohnúť vpred. To je vec, ktorú ja obvykle nerobím – a potom tým trpím a naťahuje sa to zbytočne donekonečna…
Už som písala, ako som si spomenula na jeden hodne starý minulý život… Potrebovala som tú spomienku, aby som začala uvoľňovať energie v ňom zavrznuté. Nebolo to však také jednoduché, ako som si myslela a skutočné spracovávanie začína až niekedy teraz… Dostala som detaily, aby mi vysvetlili 1. neochotu viazať sa na hocikoho a hocijakú skupinu ľudí, 2. neochotu preberať zodpovednosť za hocijaký iný život okrem môjho vlastného a 3. neochotu viesť a združovať ľudí. Lenže vtedy som to nepochopila… Vzala som to ako návod, že mám poprerušovať dvojstranné energetické väzby, čo som aj urobila. Napriek tomu sa situácia nevyriešila a pokračovala v mojom živote naďalej vo forme programu “úžasní mladí muži”. Až teraz, v posledných týždňoch, som pochopila oveľa širší dopad celého programu (čiastočne až dnes, kedy tento článok píšem): byť tým, čím chcem byť, nezávisle od toho, či to okolie hodnotí ako “osvietenecké”, “sebecké”, “velikášske”, “egoistické”, “sebadôležité” či akokoľvek inak… Presne dnes som niečo robila a mala som pocit, že za to chcem obdiv a uznanie, ale zo skromnosti a pocitu, že “to by som nemala”, som to nechcela zverejniť. Najprv mi napadlo, že sa musím zachovať “správne” a potlačiť svoje pudy, potom som si spomenula na Otca a Gabriela, ktorí mi hovoria, že som presne to, čo potrebujú, aby som bola. Tak som sa pre istotu spýtala, či to moje nutkanie zviditeľniť sa nie je len ego. Vraj nie… a vtedy začali zaklikávať do seba kúsky skladačky. V tej niekdajšej situácii som odovzdala celú svoju moc do rúk iných ľudí. Dokonca keď som bojovala o prežitie, cítila som vinu za to, že som seba dala na prvé miesto… Celý príbeh ma mal upozorniť na to, že som tam odovzdala svoju moc a mám si ju nárokovať späť. Lenže najprv som potrebovala poodstraňovať hodne nánosov viny, než som bola schopná túto správu pochopiť…
Ak sa potrebujeme rozhodnúť, či sa budeme zapodievať minulosťou aj do hĺbky, pozrime sa na to, čoho sa náš súčasný problém týka. Ak je to niečo, čo sa zásadne dotýka našej fyzickej bezpečnosti a zdravia, najvhodnejšie bude len prestrihnúť putá a nezapodievať sa obrazom seba samého, ako umierame v kaluži krvi alebo sme zmrzačovaní alebo nám inak ubližujú… Ak sa však problém týka oblasti vzťahov s inými ľuďmi alebo nášho sebaobrazu, je vhodné pozrieť sa na detaily a odhaliť vzorec/program, ktorý treba zrušiť. Pomáha to zbaviť sa pocitov viny za naše riešenie niektorých zásadných situácií v súčasnom živote.
Alebo sa dá urobiť “zlatá stredná cesta” 🙂 a začneme najprv pretínaním pút a počkáme, či to veci vyrieši. Ak nie, začneme liezť hlbšie do minulosti.
Ak máme v nejakej situácii pocit, že potrebujeme poznať podrobnosti, tak pravdepodobne ide o vzorec, ktorý sa opakoval po viacero životov. Môžeme si vyhľadať buď jeho prvý alebo posledný výskyt. Všetky ostatné výskyty medzi týmito dvoma sú akosi menej dôležité.
Ale hlavne by sme nemali skúmať minulé životy len zo senzáciechtivosti, aby sme zistili, či sme boli Napoleon alebo Bonaparte:
“Verte mi, ešte aj tí najzatvrdilejší zástancovia reinkarnácie spochybňujú pravdivosť vyhlásení, že niekto bol slávna historická osobnosť. … Väčšina ľudí, ktorí veria v reinkarnáciu, neverí, že boli druidskí veľkňazi či egyptské princezné. A tí ľudia, ktorí nimi skutočne boli, to nezverejňujú.”
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor