Najprv som nevedela, čo si mám myslieť. Potom som nevedela, ako to mám povedať bez sprostých slov. Potom som prvý pretlak vypustila na Pini. A odvtedy mi je už len na vracanie.
Kto ma poznáte, viete, že sú dve možnosti: 1. som vypenená do biela alebo 2. nič necítim. Oba tieto stavy mám v sebe zakódované ako “nič necítim”, takže ja som tá posledná, ktorá vie, čo sa vo mne práve deje… Ale idem sa s vami podeliť aspoň o fakty (alebo to, čo za fakty považujem).
Počas mojej “ezoterickej kariéry” som sa postretávala so spústou ľudí. Aj s jedným, o ktorom budem písať dnes. Nepoznáme sa osobne, kedysi sme boli v pomerne pohodovom kontakte, potom som sa mu znepáčila, potom som sa mu znova zapáčila a po dnešku (dúfam, že už naposledy) som sa mu asi zasa znepáčila. Ale podstatné je, že než nastalo toto posledné “znepáčenie”, boli sme “v pohode”.
A dnes (čo je pre vás niekedy inokedy ako “dnes”) som od neho dostala mail, kde sa starostlivo pýta, ako sa mám, pretože si na mne skúšal psychický útok.
Ako som to čítala, zastal mi rozum. Ponajprv, to je aká etika – len tak sa hrať a psychicky útočiť na iného? Ktorý ti nič neurobil? Ktorý ti je prakticky cudzí človek? A po druhé: to si nedáme ani tú námahu rozmýšľať natoľko, aby sme si uvedomili, že naše činy môžu mať dopady?
Už-už som bola tak ďaleko, že som sa s ľudstvom zmierila a poniektorých jeho predstaviteľov som dokonca začínala mať rada. Po tomto maili to bude oveľa ťažšie. 😦
Ľudia, nerozumiem vám. Rozmýšľate vy vôbec niekedy nad tým, čo robíte?
No, podľa slov, ktoré používam, súdim, že budem predsa len vypenená… 😦 Mám na ľudstvo prosbu: Keď sa nabudúce niekto z nejakého nie celkom súdneho dôvodu rozhodnete psychicky na mňa zaútočiť, mohli by ste ma, prosím, o tom zo slušnosti neinformovať? Pretože na vaše psychické útoky vám ja kašlem. Ale veľmi ťažko nesiem, keď som konfrontovaná s ľudskou hlúposťou. 😦
PROSÍM.










Napísať odpoveď pre asimiel Zrušiť odpoveď