Na blogu Niny, ktorá to predtým našla na blogu studienky :-), som našla jednu krásnu modtlitbu. Motlitbu Otče Náš, v svanhilštine. A keďže Otče Náš je už dlhé roky mojou najobľúbenňejšou modtlibou. Neviem prečo práve Otče Náš. Možno len preto, že mám na ňu prekrásne spomienky. Aké? Túto modtlitbu som rozoberala do špiku kostí z miestnym farárom ešte vo svojích 16-tich rokoch. 🙂 Bol to najmilovanejší, najľudskejší, a vôbec najdokonalejší farár, akého lilah poznala. 🙂 Z miestneho farára sa medzi časom stal ako tak o ňom čítam eparcha ( no to lilah vôbec netuší, čo to a kto to ) no ale tak? Najprv modlitba, a potom lilahin pohľad na ňu a zvlášť na jednu jedinú vetu, ktorú vníma ako veľmi, veľmi zavádzajúcu.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.
Je krásna však? Keď som sa svojho času dohadovala s Milanom Chauturom, práve o tom, ako môže byť táto modlitba chápaná tak zle, a konkrétne jej časť ” a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom” Keď sa ma pýtal ako ju chápem ja, povedala som jednoducho.
” Veľa ľudí, si myslí, že ked odpustím ja, bude odpustené aj mne. Lenže? Chyba! Prečo to pri kázňach nehovoríte, že to nie je o alibistickom postoji, ale o tom, že akou mierou odpustíš ty viny iným, takou istou mierou budú viny odpustené Tebe.” 🙂 Doteraz si spomínam na výraz tohto muža, keď som mu toto, len tak medzi rečou, pri hre futbalu na farskom dvore povedala.
Lenže? Lenže ako lilah troška dospela, a ako dospelej sa jej na tejto vete nepáči ešte čosi viac.
” a odpusť nám naše VINY …. ” túto vetu museli časom do tejto prekrásnej modtliby vložiť ľudia, ktorý vinu, čoby najčastejší zastrašovací nástroj používali na ovládanie más ľudí. Ak sa bojíte, čohokoľvek, spravíte čokoľvek. Dobre, toto žiaľ lilah vôbec neovplyvní. Jednoducho pokiaľ budú na svete ľudia, nevedomí, spiaci, pokiaľ budú chcieť dokonca dobrovoľne spať budú takéto modtliby a podprahové informácie v nich ešte aj dobrovoľne vítať. No kolektívny sen. Ako by to nazval Osho.
To jsou naděje, sebeklamání, nic neznamenající. Budete zde pár roků a přijdou jiní a budou právě tak myslet. Vrcholu není dosahováno věkem, nýbrž jen jednotlivým bytím. Crescendo přichází s probuzeným vědomím a nikoliv s kolektivním podvědomím.
Don miguel ruiz toto nazýva sen planéty.
Vina. Čo to je Vina? Podľa výkladového slovníka wikiepédie je to cca toto.
- vinu mravní, s níž se viník musí vyrovnávat sám, například snahou o nápravu, o odškodnění, případně odpuštění;
- pocit viny, tj. nepřiměřené sebeobviňování, dané určitou výchovou.
Ja by som sa chcela povenovať práve spomínanému pocitu viny. Ako aj wikipédia uvádza, ide o nepriemerané sebaobviňovanie, ktoré je dané určitou výchovou. Výchova, je vlastne to najzaujímavejšie, čo sa ľuďskej rase mohlo stať. 😕 Výchova či láskavé vedenie a učenie?
Prečo som sa začala zaoberať práve týmto slovom a tým čo znamená? Nie len preto, že ja sama som minulý týždeň, bola na tom čo sa môjho ega a rozumu týka, tak zle, že som spravila milovanej osobe to čo som odsudzovala ja najviac. Urobila som niečo, o čom som vedomo vedela, že toto sa nerobí, a predsa, pod tlakom ega, strachu, ktoré mi ego, rozum nahovorilo, som jednoducho spravila to, čo mi viac ako rok a pol nevedela pochopiť. Celú sobotu a nedeľu som strávila otázkou, prečo? prečo si toto urobila? Prečo práve toto? Ved ty lilah vieš, že kto sa bojí nech nechodí do lesa. Prečo si sa nechala ovplyvniť egom a nie láskou srdca? No prečo. Lebo medved. Aj lilah je človek a aj ona má sny. ( sny sú fajn, horšie je ked sa sny začnú meniť na očakávania .. za tým už nie je srdce, za tým je ego ako hrom. ) prečo, prečo? nemá význam prečo a teda ani žiadne preto nie je. Seba som pochopila, precítila, dobre sa vyplakala, a skutočne dobre. 🙂 Hikot z môjho plaču bolo isto počuť až do Prahy. Ale? Ćo ma už doslova nasrdilo, bol prístup mne blízkej duše samej k sebe.
Má tiež ťažký týždeň. ( Asi sme viac ako len prepojené nitkami priateľstva, hm ) Dozvedela sa správu, ktorá jej doslova vyrazila dych. Uznávam, dozvedieť sa niečo, čo je pre vás dôležité, takýmto spôsobom, je ozaj rana pod pás. Veľmi dobre viem ako sa asi cíti. Rana do srdca priamo do jeho stredu. Ja sama som ju zažila, naposledy minulý rok v júly. Lenže? Lenže lilah ju chápe, ale chápe ju len rozumom. Pretože už mala možnosť precítiť aj pár takých slov ako sú slovká Dona Miguela Ruiza a síce …
Neberte si nič osobne .
alebo písmenká od osha, … ktoré našla v knihe Strach….
Ak je však vaše srdce takmer mŕtve, zamrznuté, pretože vám ostatní hovorili, že máte sami seba odsudzovať, lebo ste škaredí, zlí, hriešni, potom nemôžete samých seba prijať. Ako by ste potom mohli prijať niekoho iného? Vyžaduje si to hlboké prijatie. Vždy to vyžaduje hlboké prijatie, bez ohľadu na to, kým ste a akí ste – a nielen prijatie, ale aj radosť, že STE. Možno aj teraz si v duchu hovoríte: ” mal by som byť taký a taký, potom by som mohol milovať a bol by som milovaný” NIE JE žiadne ” mal by som byť … ” Zbavte sa všetkých ” by som” a celý svet bude úplne iný.
Pre mňa bolo prelomové práve, Zbavte sa všetkých “by som” … keď mi konečne tá veta dopla, a došla z hlavy do srdca, bola som práve na šmýkale s dcérkou. Utrela som si slzy, ktoré mi dovtedy tiekli tvárou z pocitu viny, že som tak ublížila presne tým spôsobom aký som najviac ja odsudzovala. Pozrela som sa na svoju dcérku. A kedže nie je tajomstvom, že dieťa cíti matkine energie, to malé kuriatko sedelo na tej lavičke ako zmoknutá sliepočka. 🙂 Iba som sa dívala na ňu, ako tam smutno sedí. Dívala som sa na jej nežnú tváričku a moje srdce matky mi praskalo bolesťou, že jej neviem pomôcť. Že tým, aby som za ňou šla by som jej vôbec nepomohla. Rozmýšľala som, koľko takých chvíľ keď bude v smútku sedieť len tak na lavičke ešte prežiť musí. Rozmýšľala som, čo sa jej honí hlávkou, keď je tak veľmi smutnou. No nešla som za ňou. Iba som sa dívala a čakala. Čakala, kedy zbadá, ucíti, že ju môj pohľad neustále sleduje. V tom dobehla ku mne, rozplakala sa, a poprosila aby sme šli už domov. Vzala som ju do náručia, rúčkami mi objala krk, nôžkami pás, a s ňou v náručí som iba tancovala na ceste a tíško spievala do uška text piesne ” jen s tím kdo má tě rád … od lucie vondráčkovej” ( krása vyžiarených energií .. neuveriteľné 🙂 )
V tom momente som si odpustila. Keď som pochopila, s dcérkou v náručí, že nech to kuriatko spraví naozaj čokolvek, milovať ju neprestanem. A , že s tým skutočne, čo som urobila už skutočne nič nespravím. Pochopila som, že ak by som reagovala inak, práve toto by bola hra, bola by to len maska, pretože to nebolo skutočne precítené. A aj keď ma to mrzí, už s tým nič už nespravím. Pozor, tým nechcem povedať, že neberiem zodpovednosť za tento počin plne na vedomie. Práve, že áno a to doslova aj s následkami ktoré to prinieslo, či ešte len prinesie. Ale práve aj tento počin, po precítení som sama seba utvrdila v jedinom a síce. Dva krát meraj, a iba raz rež. No bez precítenia, by to bolo stále a stále dokola len o tom rezaní.
Preto? Preto snáď by som moju obľúbenú motlitbu upravila takto.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. ( ako hore tak i dole 😛 ) Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám, že sme ešte doteraz nepochopili, že žiadna vina neexistuje, odpusť nám tak, ako to my odpúšťame iným, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého vnímania, že niečo je zlé. Lebo nič v Tvojom stvorení nie je dobré a ani zlé. Iba Je! A že nič nie je silnejšie Otče Náš, ako si Ty! Láska. Amen. ( hehe, čo by tak na túto modlitbu povedal už košický eparcha milan chautur? No to ani srnka netuší. 🙂 )
Takže drahá priateľka. Tento článok je pre Teba. Prosím, vrúcne Ťa prosím. Pochop, že neexist nič také ako vina. Źe to, že si chybila ti nahovára len tvoj rozum, ego. Ale zároveň pochop, že ak sa chceš vyvarovať tomu, aby si tieto nezmyselné pocity viny mala, stačí len jediné.
Riadiť sa Srdcom. Láskou v ňom. A Láska v ňom ti rozhodne napovie, že skús sa vcítiť, pred tým, než niečo rozsekneš, ako by si sa asi cítila ty, ak by sa to stalo Tebe. A potom sa iba rozhodni a podľa toho konaj. Vedomo s Láskou. ( nie, nebojte, ani lilah to ešte nedokáže, ak by áno, nebola by tu, ale kývala by som na Vás všetkých z nejakého obláčika ručičkou a pohodovo z obláčika kývala nožičkou. 🙂 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor