Na blogu Niny, ktorá to predtým našla na blogu studienky :-), som našla jednu krásnu modtlitbu. Motlitbu Otče Náš, v svanhilštine. A keďže Otče Náš je už dlhé roky mojou najobľúbenňejšou modtlibou. Neviem prečo práve Otče Náš. Možno len preto, že mám na ňu prekrásne spomienky. Aké? Túto modtlitbu som rozoberala do špiku kostí z miestnym farárom ešte vo svojích 16-tich rokoch. 🙂 Bol to najmilovanejší, najľudskejší, a vôbec najdokonalejší farár, akého lilah poznala. 🙂 Z miestneho farára sa medzi časom stal ako tak o ňom čítam eparcha ( no to lilah vôbec netuší, čo to a kto to ) no ale tak? Najprv modlitba, a potom lilahin pohľad na ňu a zvlášť na jednu jedinú vetu, ktorú vníma ako veľmi, veľmi zavádzajúcu.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.
Je krásna však? Keď som sa svojho času dohadovala s Milanom Chauturom, práve o tom, ako môže byť táto modlitba chápaná tak zle, a konkrétne jej časť ” a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom” Keď sa ma pýtal ako ju chápem ja, povedala som jednoducho.
” Veľa ľudí, si myslí, že ked odpustím ja, bude odpustené aj mne. Lenže? Chyba! Prečo to pri kázňach nehovoríte, že to nie je o alibistickom postoji, ale o tom, že akou mierou odpustíš ty viny iným, takou istou mierou budú viny odpustené Tebe.” 🙂 Doteraz si spomínam na výraz tohto muža, keď som mu toto, len tak medzi rečou, pri hre futbalu na farskom dvore povedala.
Lenže? Lenže ako lilah troška dospela, a ako dospelej sa jej na tejto vete nepáči ešte čosi viac.
” a odpusť nám naše VINY …. ” túto vetu museli časom do tejto prekrásnej modtliby vložiť ľudia, ktorý vinu, čoby najčastejší zastrašovací nástroj používali na ovládanie más ľudí. Ak sa bojíte, čohokoľvek, spravíte čokoľvek. Dobre, toto žiaľ lilah vôbec neovplyvní. Jednoducho pokiaľ budú na svete ľudia, nevedomí, spiaci, pokiaľ budú chcieť dokonca dobrovoľne spať budú takéto modtliby a podprahové informácie v nich ešte aj dobrovoľne vítať. No kolektívny sen. Ako by to nazval Osho.
To jsou naděje, sebeklamání, nic neznamenající. Budete zde pár roků a přijdou jiní a budou právě tak myslet. Vrcholu není dosahováno věkem, nýbrž jen jednotlivým bytím. Crescendo přichází s probuzeným vědomím a nikoliv s kolektivním podvědomím.
Don miguel ruiz toto nazýva sen planéty.
Vina. Čo to je Vina? Podľa výkladového slovníka wikiepédie je to cca toto.
- vinu mravní, s níž se viník musí vyrovnávat sám, například snahou o nápravu, o odškodnění, případně odpuštění;
- pocit viny, tj. nepřiměřené sebeobviňování, dané určitou výchovou.
Ja by som sa chcela povenovať práve spomínanému pocitu viny. Ako aj wikipédia uvádza, ide o nepriemerané sebaobviňovanie, ktoré je dané určitou výchovou. Výchova, je vlastne to najzaujímavejšie, čo sa ľuďskej rase mohlo stať. 😕 Výchova či láskavé vedenie a učenie?
Prečo som sa začala zaoberať práve týmto slovom a tým čo znamená? Nie len preto, že ja sama som minulý týždeň, bola na tom čo sa môjho ega a rozumu týka, tak zle, že som spravila milovanej osobe to čo som odsudzovala ja najviac. Urobila som niečo, o čom som vedomo vedela, že toto sa nerobí, a predsa, pod tlakom ega, strachu, ktoré mi ego, rozum nahovorilo, som jednoducho spravila to, čo mi viac ako rok a pol nevedela pochopiť. Celú sobotu a nedeľu som strávila otázkou, prečo? prečo si toto urobila? Prečo práve toto? Ved ty lilah vieš, že kto sa bojí nech nechodí do lesa. Prečo si sa nechala ovplyvniť egom a nie láskou srdca? No prečo. Lebo medved. Aj lilah je človek a aj ona má sny. ( sny sú fajn, horšie je ked sa sny začnú meniť na očakávania .. za tým už nie je srdce, za tým je ego ako hrom. ) prečo, prečo? nemá význam prečo a teda ani žiadne preto nie je. Seba som pochopila, precítila, dobre sa vyplakala, a skutočne dobre. 🙂 Hikot z môjho plaču bolo isto počuť až do Prahy. Ale? Ćo ma už doslova nasrdilo, bol prístup mne blízkej duše samej k sebe.
Má tiež ťažký týždeň. ( Asi sme viac ako len prepojené nitkami priateľstva, hm ) Dozvedela sa správu, ktorá jej doslova vyrazila dych. Uznávam, dozvedieť sa niečo, čo je pre vás dôležité, takýmto spôsobom, je ozaj rana pod pás. Veľmi dobre viem ako sa asi cíti. Rana do srdca priamo do jeho stredu. Ja sama som ju zažila, naposledy minulý rok v júly. Lenže? Lenže lilah ju chápe, ale chápe ju len rozumom. Pretože už mala možnosť precítiť aj pár takých slov ako sú slovká Dona Miguela Ruiza a síce …
Neberte si nič osobne .
alebo písmenká od osha, … ktoré našla v knihe Strach….
Ak je však vaše srdce takmer mŕtve, zamrznuté, pretože vám ostatní hovorili, že máte sami seba odsudzovať, lebo ste škaredí, zlí, hriešni, potom nemôžete samých seba prijať. Ako by ste potom mohli prijať niekoho iného? Vyžaduje si to hlboké prijatie. Vždy to vyžaduje hlboké prijatie, bez ohľadu na to, kým ste a akí ste – a nielen prijatie, ale aj radosť, že STE. Možno aj teraz si v duchu hovoríte: ” mal by som byť taký a taký, potom by som mohol milovať a bol by som milovaný” NIE JE žiadne ” mal by som byť … ” Zbavte sa všetkých ” by som” a celý svet bude úplne iný.
Pre mňa bolo prelomové práve, Zbavte sa všetkých “by som” … keď mi konečne tá veta dopla, a došla z hlavy do srdca, bola som práve na šmýkale s dcérkou. Utrela som si slzy, ktoré mi dovtedy tiekli tvárou z pocitu viny, že som tak ublížila presne tým spôsobom aký som najviac ja odsudzovala. Pozrela som sa na svoju dcérku. A kedže nie je tajomstvom, že dieťa cíti matkine energie, to malé kuriatko sedelo na tej lavičke ako zmoknutá sliepočka. 🙂 Iba som sa dívala na ňu, ako tam smutno sedí. Dívala som sa na jej nežnú tváričku a moje srdce matky mi praskalo bolesťou, že jej neviem pomôcť. Že tým, aby som za ňou šla by som jej vôbec nepomohla. Rozmýšľala som, koľko takých chvíľ keď bude v smútku sedieť len tak na lavičke ešte prežiť musí. Rozmýšľala som, čo sa jej honí hlávkou, keď je tak veľmi smutnou. No nešla som za ňou. Iba som sa dívala a čakala. Čakala, kedy zbadá, ucíti, že ju môj pohľad neustále sleduje. V tom dobehla ku mne, rozplakala sa, a poprosila aby sme šli už domov. Vzala som ju do náručia, rúčkami mi objala krk, nôžkami pás, a s ňou v náručí som iba tancovala na ceste a tíško spievala do uška text piesne ” jen s tím kdo má tě rád … od lucie vondráčkovej” ( krása vyžiarených energií .. neuveriteľné 🙂 )
V tom momente som si odpustila. Keď som pochopila, s dcérkou v náručí, že nech to kuriatko spraví naozaj čokolvek, milovať ju neprestanem. A , že s tým skutočne, čo som urobila už skutočne nič nespravím. Pochopila som, že ak by som reagovala inak, práve toto by bola hra, bola by to len maska, pretože to nebolo skutočne precítené. A aj keď ma to mrzí, už s tým nič už nespravím. Pozor, tým nechcem povedať, že neberiem zodpovednosť za tento počin plne na vedomie. Práve, že áno a to doslova aj s následkami ktoré to prinieslo, či ešte len prinesie. Ale práve aj tento počin, po precítení som sama seba utvrdila v jedinom a síce. Dva krát meraj, a iba raz rež. No bez precítenia, by to bolo stále a stále dokola len o tom rezaní.
Preto? Preto snáď by som moju obľúbenú motlitbu upravila takto.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. ( ako hore tak i dole 😛 ) Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám, že sme ešte doteraz nepochopili, že žiadna vina neexistuje, odpusť nám tak, ako to my odpúšťame iným, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého vnímania, že niečo je zlé. Lebo nič v Tvojom stvorení nie je dobré a ani zlé. Iba Je! A že nič nie je silnejšie Otče Náš, ako si Ty! Láska. Amen. ( hehe, čo by tak na túto modlitbu povedal už košický eparcha milan chautur? No to ani srnka netuší. 🙂 )
Takže drahá priateľka. Tento článok je pre Teba. Prosím, vrúcne Ťa prosím. Pochop, že neexist nič také ako vina. Źe to, že si chybila ti nahovára len tvoj rozum, ego. Ale zároveň pochop, že ak sa chceš vyvarovať tomu, aby si tieto nezmyselné pocity viny mala, stačí len jediné.
Riadiť sa Srdcom. Láskou v ňom. A Láska v ňom ti rozhodne napovie, že skús sa vcítiť, pred tým, než niečo rozsekneš, ako by si sa asi cítila ty, ak by sa to stalo Tebe. A potom sa iba rozhodni a podľa toho konaj. Vedomo s Láskou. ( nie, nebojte, ani lilah to ešte nedokáže, ak by áno, nebola by tu, ale kývala by som na Vás všetkých z nejakého obláčika ručičkou a pohodovo z obláčika kývala nožičkou. 🙂 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
k tej modlitbe – nedávno som videla zaujímavé video, kde sa snažili prehovoriť (resp. sa to spievalo 🙂 ) a prepísať pôvodné znenie tuším tejto modlitby z aramejčiny. a to bol teda riáááááááááádne veľký rozdiel oproti tomu cirkevnému! to keby si začala analyzovať… no konec 😀
Páči sa miPáči sa mi
😆 tak to si píííííš … 🙂 .. no jednoducho, lilah analyzátor … hehe .. more, spochybňujem ešte aj nos medzi očami … to je nátura čo? … 😛 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
…pri podobnych clankoch mam velakrat pocit, ze Anjelikmi sa tu ludkovia stavaju…
Páči sa miPáči sa mi
Yesss 😀
Páči sa miPáči sa mi
presne aj riesim pocit viny, odpustenie. vcera som na tom pracovala a toto mi pomohlo. dakujem. 🙂
Pripajam niekolko uryvkov z knihy Spravy od Jezisa a mojich postrechov. snad to niekomu pomoze. 🙂
To, co vnimame ako ZLO v nasom svete je vysledkom upnutia sa na osobnu moc. J eto odmietnutie vzdat sa kontroly a prijat vnutorny strach a Temnotu.
Osvietenie znamena, ze sme ochotny celit kazdemu aspektu nasej osobnosti vedome, vpustime ich do svetla vedomia.
Kategoria MALO BY sa vo vedomi srdca nenachadza. Z pohladu srdca su moralne kategorie jednoducho sposoby vykladu alebo ROZDELOVANIA reality.samotna potreba ustanovit pravidla a definovat dobro je predchodcom vojny a ludskeho konfliktu. Nie su to idey, ale v ich pozadi leziaca potreba ovladania a ustalenia, ktora sposobuje agresiu a konflikt.Laska sa nezaujima o ideu, ale obracia sa na to, co je skutocne. Berie na vedomie, ono to tam proste je, obklopi vas pritomnostou, ak jej to dovolite. Nic neodpusti vasu skutocnost ako to nebudete milovat. Milovat to, znamena DAT TOMU SLOBODU.
Pokiaľ neaozaj neobjimete vasu skucasnu skutocnost a neprijmete ju ako vas vztvor, nemoze vas opustit, pretoze popierate cast seba samych. hovorite NIE casti vas, ktora pre vas tuto realitz vytvorila. Chceli by ste odseknut tuto neziadanu cast seba a ist vpred. Nesnazte sa zmenit, jednoduch a starostlitvo beriete na vedomie to co je.Dokonalost nieje mozna, je to len iluzia.
Pocit viny je karmicka vec. Vsetci sme vinikmi, pretoze nasi predkovia opustili raj. A to sa s nami nesie dalej. Treba si odpustit a predstavit si, ako krasne si pociname, aka je realita tvorivosti uzasna, sme tym, cim sme. a tak to je. 🙂
Ak som si to uvedomila, je dolezite to prijat a uvolnit, inak nebude miesto pre nove…
Mne sa spaja odpustenie s opustenim. Opustenim urcitej reality. My sme opustili jednotu, raj a stale si to vycitame. Musime preto opustit tuto realitu, ktora je len realitou nami vytvorenou, pochvalime sa, ze sme to pochopili a odpustime asi. opustime tento pocit a pride nieco krajsie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Vsetci sme vinikmi, pretoze nasi predkovia opustili raj” 🙂
Na toto ma Drunvalo Melchizedek trochu iný pohľad a mne ako UFO fanúšikovi sa veľmi páči:
Nefilim, mimozemská rasa, ktorá prišla na zem ťažiť zlato, sa po tuším 2T rokov dolovania, keď sa ich baníci rozhodli, že začnú štrajkovať a už nebudú viac tažiť rozhodli, že si zostroja “baníka”, ktorý to bude robiť za nich a zostrojili človeka 😀
Ich “centrála” sa nachádzala v oblasti Sumeru a tam si aj odviezli Adama a Evu, 2 z 8 čo boli prvý. Zlato ťažili, ale v južnej Afrike a tam zostali aj ostatní surodenci. To s tou záhradou je vraj pravda a ten strom vraj spravil s Evou a Adamom to, že keď zjedli ovocie, čo na ňom rástlo, sa zrazu mohli rozmnožovať. Potom ich Nefilim previezli na ostrov, ktorý sa nachádzal na západnom pobreží Afriky a tam sme započali našu púť ako “ľudia”. Sme vraj kríženci medzi Nefilim a Srius-ákmi. To všetko sa odohralo nejako pred 250T rokmi, ak som si to správne zapamätal 🙂
“Hriech”, za ktorý si to tu pekne odmakávame, sa stal niekedy pred 13T rokmi, keď exla Atlantída, čo majú na svedomí naši kamoši z Marsu, ktorý sa k nám presťahovali, keď si odpálili svoju vlastnú planétu a potom tu robili experiment so zostrojením umelej Merkaby, ktorý sa im nepodaril a nejako tu úplne dokašlali čo sa len dalo a vďaka tomu sme klesli do 3D. Pôvodne sme boli vraj v 4D.
Páči sa miPáči sa mi
Fíííha 😀
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mňa tiež zarazila tá veta… A čo ak sme sa nikdy nedopustili “viny” a neopustili sme žiadny “Raj”, ale máme svoju špecifickú úlohu, ktorú si naplníme a vraciame sa znova do nášho pôvodného stavu?
Mne to prichodí ako straaaaaašne kresťanský/katolícky koncept – “byť vinný”, “byť nečistý”, “nevyhovovať”, “mať hriechy” a doprosovať sa “odpustenia”… Je to neezoterické, pretože sila/moc je vždy “tam vonku” u niekoho iného, nikdy nie u nás… Akoby našou úlohou tu na zemi bolo len pykať za niečo. Kedysi som to už povedala Grooverovi, keď citoval Védy či čo, ale nestretlo sa to s veľkým pochopením… Ak by tento pohľad na svet bola pravda, tak mi nezostáva naozaj nič iné než vysnívať do existencie iný svet, kde človek nie je vinný a hriešny, všetci sa rodíme čistí a dokonalí v svojej funkcii a svet je veľký a dobrý a neposudzuje ani neodsudzuje nás za to, čo sme, pretože presne tým, čo sme, prispievame k rôznorodosti… 🙂 a tak snívam.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mne sa páčilo, že Drunvalo to má vraj od Thovta a to už je nejaký ten Zdroj 🙂 Aj keď Drunvalo aj píše, že Thovt bol jeho osobným učitelom tuším od 1984 do 1991. Thovt, Thoth, alebo Hermes, je ten ujo, čo napísal Smaragdové dosky a bol aj nekým polobohom v Grécku atď. Bol 1 z 3, ktorý to tu po tej kucapace s “Martanmi a Atlantídou” začal dávať niekde v Egypte (okrem iného) všetko do poriadku. Tí ďalší 2ja fešáci boli nejaký Ra a Araragat. Toho 3. nepoznám vôbec, ale tí prvý dvaja, o tých som už niekde počul 😀 Samozrejme je to také všelijaké, lebo kto by mohol žiť v kuse 13T rokov, ale na 2. strane, to zase nieje až taký extrém 😆
Rajská záhrada vraj nebola rajská, ale Nefilimská a tak isto ju nepostavil priamo najvyšší šéfko, ale títo návštevníci z planéty, ktorá sa volá tuším Nibiru. Je to kvantum informácií, cez ktoré som sa ešte neprelúskal a to mám zatial prečítaný iba 1. zväzok
Páči sa miPáči sa mi
Ja si odídenie z raja vysvetľujem ako oddelenie od Všetkého, aby sme pozorovali Jednotu nie len zvnútra, ale aj zvonku. To nie je vina, lebo Stvoriteľ sebe/nám dovolil zmeniť status a užiť si ho, vyskúšať si rôzne stavy a vzťahy, hrať hru na príčiny a následky ako tenis 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ešte na doplnenie, všetko sa deje z Vôle Jednoty, ináč by sa nám nepodarilo oddeliť.
Páči sa miPáči sa mi
Nedá mi ešte sa nevrátiť z filologického hľadiska k etymológii slova “vina”. Toto slovo sa použilo v prekladoch Starého zákona z latinčiny. Vina = culpa (lat.), colpa, substantívum (taliansky), colpire – (verbo) znamená udrieť, zasiahnuť (aj abstraktne). Takže to môže byť jednoducho Veľký tresk 😀 to mi prišlo na um teraz 😆
Páči sa miPáči sa mi
Ja som toto riešila pri formulkách hooponopono, “prosím, odpusti mi” ale,pochopila som, že Otec to nepotrebuje počuť, keďže nie je čo odpúšťať, ale dôležité je to pre nás, pre tých, ktorí sa vinní cítia a potrebujú tú svoju vinu nahradiť láskou, čiže precítiť stav, že všetko je v poriadku.tak, ako to je. Takže pri slovách “odpusti mi”, si to adresujem sama sebe. Vlastne všetky 4 vety a často začívam zaujímavú schízu, keď som odosielateľ a adresát súčasne. 😆
Páči sa miPáči sa mi
Tak toto zažívam aj ja – pri všetkých formulkách, kt. adresujem “otcovi a matke zeme a vlastne aj sebe…Preto mi trochu robí problém sa očisťovať touto technikou…Prečo to rovno nemôžem všetklo adresovať sebe?keď vlastne sme súčasťou boha a matky zeme???bolo by to nesprávne???
vdaka za odpovede:)
Páči sa miPáči sa mi
Myslím si, že by si to mala robiť tak, ako to cítiš. Ja keď to adresujem sebe, mám niekedy až zimomriavky, lebo preciťujem moju /a ničiu inú/ zodpovednosť na svojom živote a pri slovách “Milujem Ťa” mi to akoby Boh vo mne hovoril mne a zároveň ja to hovím Bohu v sebe. No naozaj schíza. 😀 Ale také silné a autentické spojenie s Bohom som pri žiadnej inej “modlitbe” nezažila.
Páči sa miPáči sa mi
ja to tiez adresujem sebe velmi casto. a precitujem to ako spravne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mňa osobne veľmi zarazila vina ako taká …
ja tomu fakt nerozumiem, .. prečo niečo také je? .. hehe … a to som do soboty ešte rozumela dokonale 😉 … 🙂
po tejto facke v sobotu a nedelu, facke samej sebe, ..
som jednoducho precítila, že ak vypustím akékolvek nezmyselné pocity viny za niečo čo naozaj neovplyvním,… ale zároveň dokážem prijať následky mojích konaní .. prijať s pokorou a láskou … nie je o čom …
… zlyhala som! .. najčastejší argument, ktorý sa s pocitom viny spája …
ale ved je to absolútny nezmysel! …
prosto a jasne, žiadnu chybu som nespravila … a žiadne ak by som konala inak bolo by to dopadlo inak … atd neexist!
ved je to nezmysel ! … ako som mohla konať inak ako som konala? … to prosto nejde, …
ak by som jednoducho mohla konať inak ..
nemyslím to tak, že som sa nemala možnosť už vtedy sa rozhodnúť ako sa zachovať, .. mala, ale? aj tak som tak nekonala , … tak? ked som skutočne nemala “možnosť” inak konať lebo som bola slepou povedzme, prečo sa namiesto radosti, že už vidím, radšej týram tým že som vtedy nevidela? …
ved je to choré a nie normálne …
stačí iba byť Činný v nečinnosti ..
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vždy dávaš svojich 100% 🙂 Iná vec je vnímať to takto vedome a to chce cvik…idem si zacvičiť 😀
Páči sa miPáči sa mi
aha ho, ruizovie chlapec 🙂 … áno, presne .. vždy dávať svojich 100% .. potom nebude dôvod dumať, že sme chybili …
tak len chod, a daj do toho svojích 100% tak ako ja docvičím pri sporáku na 100% a potom konečnéééé na prechádzku nočným mestom … woow, zbožnujem tieto nočné túlačky … dúfam, že ma raz niekto neklepne po hlave a pre zmenu do toho nedá svojích 100% … 😛 🙂
dobrú … všetkým … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Po kresťansky, prichádza mi každý deň povzbudenie od kresťana, je si vedomý Boha a ďakujem mu za to, že je. Na čo sa trápiť Lilah nad tým, čo nám už je dávno odpustené. 😉 V tej modlitbe tá vina musí byť, pretože jej význam spočíva v odpustení svojej mysle – svedomia – porovnávania. Svedomie, ktoré ťa donútilo uvažovať nad slovíčkom vina, nad dejom, ktorý sa odohral. Tá modlitba je medicína pre nás, nie pre Boha.
Martin Svikruha:
Dobrou novinou ale je, že Boh nás nevidí tak, ako sa vidíme my. On pozerá a vníma skutočnú realitu, ktorá nie je viditeľná našim okom či zmyslami. Tam kde my vidíme svoju nedokonalosť, On vidí Kristovu dokonalosť. Vidí nás takých, akí sme v skutočnosti. Vidí nové stvorenie. Nie preto, že by bol slepý alebo hlúpy. Samozrejme, že nie. On nás jednoducho vidí takých akí sme, i keď sa niekedy nesprávame podľa tejto reality. Vidí nás ako svoje deti, i keď niekedy hľadáme potravu v svinských válovoch.
Človek vidí telo. Boh vidí Ducha. Ty ale nie si telo. Ty si duch. A tak chce, aby sme sa videli aj my.
Niekedy som si myslel, že mi chýba múdrosť. Dnes viem, že Ježiš je mojou múdrosťou (1 Kor 1,30). Niekedy som si myslel, že som zlý, nehodný. Dnes viem, že Ježiš je mojou spravodlivosťou. Niekedy som si myslel, koľko mi toho chýba, kým sa stanem svätým, dnes odpočívam vo vedomí, že v Kristovi som kompletný a svätý tu a teraz!
Priateľ môj, tvoja dokonalosť a kompletnosť na teba nečaká niekde v budúcnosti potom, ako sa dostatočne veľakrát pomodlíš, navštíviš kostol, prečítaš trikrát Bibliu, či vytrpíš dostatok trápenia tu, či po smrti. Tvoja dokonalosť je tu a teraz v Kristovi, v ktorom si a ktorý žije v tebe! On je tvojím dokonalým a úplným a kompletným odpustením, spravodlivosťou, uzdravením, bohatstvom, požehnaním.
Tak sa teda v živote nesústreď na svoje nedostatky. Namiesto toho sa sústreď na svoju dokonalosť v Kristovi v každom momente svojho života. Namiesto slabosti, pádov, defektov sa pozeraj na Jeho silu, vládu, moc a uvidíš, ako sa to všetko ukazuje aj navonok v tvojom živote!
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi