U Niny na blogu som objavila peknú malú anekdotu o lekárovi pri poslednom súde:
Allah zvolal ľudí a začal ich trestať za prekročenie zákonov. Najväčšieho trestu sa dočkal lekár. Rozhorčil sa.
“Za čo ma trestáš? Ja som predsa lekár, pomáham ľuďom a zbavujem ich bolestí!”
Allah odpovedal:
“Pretože ja na ľudí choroby zosielam za ich hriechy a ty im svojou liečbou brániš v tom, aby si ich uvedomili.”
Z tohto uhla pohľadu nejeden náš dobrosrdečný čin môže mať práve opačný účinok a nejedna dobrosrdečná duša končí v kodependencii… 🙂 Ktorýsi z toltéckych učiteľov kedysi povedal, že babrať život iného je rovnocenné s vyjadrením nedôvery, že to zvládne on sám.
Napriek tomu otázka, kedy pomôcť a kedy nie, zostáva otvorená. Aspoň u lekárov to nevidím tak biedne: svoju profesiu si zvolili, takže cez ňu odrábajú nejakú karmu – svoju, okolia, planéty… Horšie je to s nami, dušičkami preochotnými. Jedna forma pomoci, kde som si relatívne istá tým, že to nebude mať dopady, je pomáhať niekomu, kto sa chce zmeniť a chce tú zmenu v živote zafixovať, ale nevie, ako na to. Vtedy ste “nástroj”, nie “hnacia sila”.
Tie ostatné prípady… neviem. Možno viete vy… Ja mám na všetky prípady kyvadlo. Čo ukáže, to sa dodržiava, či sa mi to páči alebo nie. 🙂
A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …










Povedz svoj názor