Prišlo mi mailom od kohosi, meno neviem. Nakoplo to moje vlastné rozmýšľanie, takže výsledný článok je hybrid. 🙂
Veľmi často, hlavne pri zlých stravovacích návykoch, za nimi treba hľadať emócie. Prežieranie sa, fajčenie, klebetenie, klamanie, lenivosť – toto všetko možno pripísať na vrub emócií.
Pritom ale emócie nie sú ten hlavný problém.
Problém je premeniť energiu emócie na nejaké konštruktívne konanie.
Niekedy pomôže o zlozvyku hovoriť s niekým, komu dôverujeme. Možno nám položí pár otázok, ktoré nám pomôžu nahliadnuť na absurdnosť situácie. Možno sa mu podarí skorigovať náš spôsob vnímania situácie. Takýmto spôsobom fungujú všetci tí anonymní alkoholici. (Aspoň myslím. Anonymita nikdy nebola moja silná stránka. 😉 )
Ťažkosti nám bude pôsobiť to, že každý zlozvyk je pre nás súčasne barličkou, ktorá nás buď pred niečím chráni, alebo nám dáva niečo, čo potrebujeme. Napríklad zlozvyk siahodlhých telefonátov nás môže chrániť pred pocitom osamelosti. Zlozvyk prichádzať všade neskoro sa môže starať o dávku pozornosti, ktorú potrebujeme a ktorú by sme inak nedostali. Zlozvyk klamať nám tiež dáva buď okamžitú úľavu, že nemusíme riešiť nepríjemnú situáciu, alebo nám dáva falošný pocit, že sme lepší, než v skutočnosti sme.
Ja som ako dieťa klamala úplne úžasne. Vyrábala som si okolo vecí celé príbehy a videla som každý ich detail, takže si myslím, že by som bola dokázala oklamať aj polygraf. Zmysel bol v tom, že som okolo seba vytvárala “veľkú vodu” a ostatní si ma považovali – čo by si ma neboli asi považovali, keby som bola sama sebou. Nemýľte sa: nemyslím, že som bola ten posledný človek na svete. Len v čase, kedy som vyrastala, som sa nemala so svojimi rovesníkmi veľmi o čom rozprávať. Myslím, že väčšinu času som bola v nejakej paralelnej realite.
Nemôžem povedať, že by som bola prestala klamať preto, že som sa stala osvietenejšou. To nie; proste v istom bode tých lží začalo byť toľko, že už nestačila ani moja pamäť slona. Začala som sa zamotávať a keďže mi nesmierne záležalo na priaznivom dojme v prostredí, pomaly som klamanie utlmila. Ten zlý pocit z “načapania” bol horší ako zlý pocit z “neviditeľnosti”. Klin sa klinom vybíja. 😉
Neskôr som sa naučila inú techniku, ktorá mi pomáha transformovať hocijakú energiu do mojej: žam žung. Spočiatku som ho nemohla stáť, keď som bola rozhodená. Neskôr som zistila, že práve vtedy mi robí dobre. Len som si najprv musela vytvoriť rutinu “státia” – a potom to už šlo samé.
Ďalšia dobrá technika je EFT, poklepkávanie. Už to, že náš zlozvyk voľne pomenujeme, začína emóciu za ním rozpúšťať. Keď sa nám ju podarí poklepkávaním znížiť k nule, nebudeme mať problém nevhodné správanie nahradiť prínosnejším.
Ak ste nejaké zlozvyky mali – ako ste sa s nimi vysporiadali?










Povedz svoj názor