Minule sme sa tu už venovali téme predpokladov a prečo ich robíme. Hovorili sme si, ako obmedzujú naše vnímanie… a teraz prichádza od Ruizovcov nový citát na tému, ako ich prestať robiť… :-):
“Najlepší spôsob, ako si zabrániť robiť predpoklady, je začať sa pýtať. Ak niečo nerozumiete, pýtajte sa.” — don Miguel Ruiz
(The way to keep yourself from making assumptions is to ask questions. If you don’t understand, ask.)
Je zvláštne, že nám toto musí niekto povedať. Prečo sa nepýtame automaticky? Veď je to jediné logické riešenie! Ako som sa zamyslela, napadli mi dve veci:
- nepýtame sa, aby sme nevyzerali ako tí, čo nerozumejú
- nepýtame sa, pretože si vôbec neuvedomujeme, že pracujeme nie z poznania, ale z predpokladu.
V tom prvpm prípade nám pomôže začať klásť otázky miesto toho, aby sme boli ticho. V tom druhom, kedy si neuvedomujeme, že niečo nevieme, si budeme musieť zvyknúť spochybňovať všetko… aj to, čo považujeme za nespochybniteľné.
Mne pomohlo dodávať k vetám “alebo aj nie”. Napríklad: “Dozajtra si to ujasním… alebo aj nie.” Prípadne: “Dobre sa naštval… alebo aj nie.” Alebo: “Som dobrý človek! … Alebo aj nie…” 😆 Pomohlo mi to relativizovať “môj príbeh” a naučiť sa, že je to len príbeh, ale nie nutne realita.
Aké triky máte vy, aby ste nekonali z čistých predpokladov? Aby ste si uvedomili, čo je len predpoklad a čo je pravda pravdúca? ( 😉 Pre koho “pravda”? 😉 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
10 odpovedí na na “Ako prestať robiť predpoklady?”
Ja som si vsimla, ze niekedy tym mojim pytanim idem dost ludom na nervy 😀 Ked nasleduje hlaska ze: “ty tomu teraz naozaj nerozumies alebo nechces rozumiet?” tak uz viem ze sa pohybujem niekde na hranici trpezlivosti..
Ak narabam s predpokladmi, snazim sa byt si v kazdom okamihu vedoma, ze to je len moj predpoklad. Este to nemam zdokonalene – napriklad moj predpoklad: “Dana osoba mi nebude klamat.” mi nejak nevysiel a aj ked som si bola vedoma ze je to predpoklad, predsa som zazila sklamanie ked sa nenaplnil
Páči sa miPáči sa mi
hehe .. tak toto ako keby som ja hovorila … 🙂
” Ja som si vsimla, ze niekedy tym mojim pytanim idem dost ludom na nervy 😀 Ked nasleduje hlaska ze: “ty tomu teraz naozaj nerozumies alebo nechces rozumiet?” tak uz viem ze sa pohybujem niekde na hranici trpezlivosti.. ” …
ale tak pýtam sa 😛 .. , čiej trpezlivosti? 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
no tyych druhyych :)))) co “musia” hladat odpovede na moje otaazky 🙂
Páči sa miPáči sa mi
si si istou? … keď si obe ako sa zdá, zodpovedáme práve takto … si si istou? ja až tak nie .. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Páči sa miPáči sa mi
Úprimne (alebo aj nie 😀 😀 ) ja si už sama leziem na nervy so spochybňovaním… je síce dobre, že som došla do fázy, kedy to využívam, lenže cítim sa hrozne rozpačitá a neistá… nerozhodná…
A tiež mám pocit, že ludia už neberú môj názor tak vážne ako kedysi, lebo je taký, nijaký… 😀
Takže som sa rozhodla (aspoň na čas, kým neprídem na lepšie riešenie) “pretvarovať” neotrasiteľný názor a som zvedavá ako to dopadne… a ide sa testovať do terénu 😉
Páči sa miPáči sa mi
k prvému bodu – odjakživa som za debila, čo sa pýta, kým ostatní čušia 😛 čierna ovca, čo je za drzú a lezie druhým na nervy… 😀 (tak ale bezo mňa by nevedeli, pche! … egúšik môj, ňuňuňu 😀 )
k druhému bodu a k mimi – snažím sa nebrať všetko tak na istotu. veď je to len jeden uhol pohľadu z cca siedmych miliárd plus fauna, flóra a to zdanlivo neživé 🙂 niekedy to ide viac, niekedy menej. ale zas z každej drobnosti nerobím mikroskopickú pitvu, veď to by som neustále len spochybňovala, nežila a ešte by mi z toho prepnúť mohlo 😀 no a spochybňujem v sebe, druhí si to nejak očito nemusia všimnúť 😉
Páči sa miPáči sa mi
To tvoje “alebo aj nie” som si už všimla a asi si ho adoptujem 😀 Zistila som, že mi pomáha. Doteraz som nemala nič, čo by malo taký účinok.
Páči sa miPáči sa mi
Nepýtaj sa tak hlúpo! 😀
Šup a na svete je program, že kto sa pýta, je hlúpy 😆
Namakaná dohoda, ktorá u mňa nádherne posilnila robenie predpokladov, lebo to je tak inteligentná činnosť…veď každý to tak robí, tak aj ja 😀
V posledných týždňoch ma celý svet upozorňuje takmer viac x za deň na jedno a to isté:
…pýtaj sa človeče…a tak sa začínam pýtať…a ľudia nevedia odpovedať…ale po niektorý začínajú rozmýšľať…je to úžasný mechanizmus…prebúdzanie cez otázky….a potom, že prečo sa deti toľko pýtajú 😆 ja to žeriem
CMUK za udičku
Páči sa miPáči sa mi
Ja som si po precitani styroch dohôd akosi automaticky osvojila pytanie sa, aby som zabranila predpokladom.A tak ako uz bolo spomenute ocividne tym “drazdim” ludi a vraj som nechapava 😀
Páči sa miPáči sa mi