Minule sme sa tu už venovali téme predpokladov a prečo ich robíme. Hovorili sme si, ako obmedzujú naše vnímanie… a teraz prichádza od Ruizovcov nový citát na tému, ako ich prestať robiť… :-):
“Najlepší spôsob, ako si zabrániť robiť predpoklady, je začať sa pýtať. Ak niečo nerozumiete, pýtajte sa.” — don Miguel Ruiz
(The way to keep yourself from making assumptions is to ask questions. If you don’t understand, ask.)
Je zvláštne, že nám toto musí niekto povedať. Prečo sa nepýtame automaticky? Veď je to jediné logické riešenie! Ako som sa zamyslela, napadli mi dve veci:
- nepýtame sa, aby sme nevyzerali ako tí, čo nerozumejú
- nepýtame sa, pretože si vôbec neuvedomujeme, že pracujeme nie z poznania, ale z predpokladu.
V tom prvpm prípade nám pomôže začať klásť otázky miesto toho, aby sme boli ticho. V tom druhom, kedy si neuvedomujeme, že niečo nevieme, si budeme musieť zvyknúť spochybňovať všetko… aj to, čo považujeme za nespochybniteľné.
Mne pomohlo dodávať k vetám “alebo aj nie”. Napríklad: “Dozajtra si to ujasním… alebo aj nie.” Prípadne: “Dobre sa naštval… alebo aj nie.” Alebo: “Som dobrý človek! … Alebo aj nie…” 😆 Pomohlo mi to relativizovať “môj príbeh” a naučiť sa, že je to len príbeh, ale nie nutne realita.
Aké triky máte vy, aby ste nekonali z čistých predpokladov? Aby ste si uvedomili, čo je len predpoklad a čo je pravda pravdúca? ( 😉 Pre koho “pravda”? 😉 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor