Ľudia, je to sila. Včera došla posledná cica Beruška a prvýkrát spala pri mne. Boli sme samé dve v izbe, zavreli sme dvere, aby sme sa vyhli vyňuchávaniu a naháňaniu od ostatných. Beruška vyskočila na Lassiterkovo miesto na kresle a stočila sa do klbka. Ja som si tiež ľahla.
Beruška na kresle žmolila svoju plyšovú myšičku a priadla. Vtom som cítila, ako sa celá posteľ v takých pomalých vlnách hýbe. Niečo mi vyskočilo na vankúš za hlavu, potom to prešlo k nohám a ľahlo si mi krížom cez členky… Bola to normálna, ťažká váha (tak ťažká ako Gayuška a tá má nejaké 4 kg) a chvíľku sa to tetelilo na mieste, potom to znova začalo chodiť po posteli a keď bolo niekde vo výške pása, odrazu všetko ustalo.
🙂 Neviem, čo to je. Je mi to jedno – aspoň je sranda. Chvíľu som si pripadala ako v Exorcistovi. 😉 Už som len čakala, kedy sa posteľ vznesie a začne rotovať. 😛
Mačacia sila. V stredoveku by Berušku alebo mňa upálili ako bosorky. Alebo aj obe. 🙂










Povedz svoj názor