Mačacia sila :-)

Ľudia, je to sila. Včera došla posledná cica Beruška a prvýkrát spala pri mne. Boli sme samé dve v izbe, zavreli sme dvere, aby sme sa vyhli vyňuchávaniu a naháňaniu od ostatných. Beruška vyskočila na Lassiterkovo miesto na kresle a stočila sa do klbka. Ja som si tiež ľahla.

Beruška na kresle žmolila svoju plyšovú myšičku a priadla. Vtom som cítila, ako sa celá posteľ v takých pomalých vlnách hýbe. Niečo mi vyskočilo na vankúš za hlavu, potom to prešlo k nohám a ľahlo si mi krížom cez členky… Bola to normálna, ťažká váha (tak ťažká ako Gayuška a tá má nejaké 4 kg) a chvíľku sa to tetelilo na mieste, potom to znova začalo chodiť po posteli a keď bolo niekde vo výške pása, odrazu všetko ustalo.

🙂 Neviem, čo to je. Je mi to jedno – aspoň je sranda. Chvíľu som si pripadala ako v Exorcistovi. 😉 Už som len čakala, kedy sa posteľ vznesie a začne rotovať. 😛

Mačacia sila. V stredoveku by Berušku alebo mňa upálili ako bosorky. Alebo aj obe. 🙂

5 thoughts on “Mačacia sila :-)

  1. mavala som pri nasich kocuroch tiez take stavy. Bola som si ISTA ze kocur vyskocil na postel a sa tam spaciiruje. idem ho pohladkat alebo otvorim oci a tam nic.. äähm…. fail.. ja som si len myslela ze mi uz preskakuje nacisto 😀 🙂

    Páči sa mi

  2. ja som si raz vytiahla kartu na tyzden – pes, a kedze chodim na dlhe prechadzky do parku,vzdy je tam dost psov….tak si kracam a pocujem vedla seba psie tapky a dychanie, obzriem sa a nikde nikto dookola …naprv mi mraz prebehol po chrbte a potom som si spomenula na moju kartu..a usmev ako banan 🙂

    Páči sa mi

  3. Stáva sa mi to s naším hafanom. Sranda je to. Niekedy ho hladkám a nechám ruku na jeho chrbte a mám pocit, že tá ruka je jeho súčasťou. Potom dám ruku preč, Boník odíde, vidím ho odchádzať, myseľ mi niekde odbehne…a zrazu ho znova hladkám a mám pocit “spojenia” s ním. Pozriem na ruku a pes tam nie je…Hm, je možné, že pozerám na nesprávnu ruku? 😛 😀 😀 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor