Už ani neviem, ako sa ku mne dostal tento úryvok z knižky Ezru Baydu Beyond Happiness: The Zen Way to True Contentment:
Skutočná otázka, ktorú si potrebujeme položiť, je: prečo sa neprestaneme správať spôsobom, ktorý nám neprináša šťastie? Odpoveď je v základnom ľudskom programovaní: rodíme sa s vrodenou potrebou bezpečia, istoty a kontroly – je to nerozlučiteľná súčasť nášho mechanizmu prežitia. Rodíme sa taktiež s odporom k nepohodliu a prirodzenou túžbou po pohodlí a potešení. S týmito ľudskými predurčeniami je len prirodzené, že celé naše naučené správanie sa zameriava na napĺňanie našich prianí a chutí.
Pri prvom pohľade je úplne v poriadku snažiť sa o pohodu alebo bezpečie. Problém začína až vtedy, keď naše správanie “prežitia” preberie kontrolu a stane sa naším hlavným motivátorom. Keď k tomuto dôjde, iné prirodzené pudy ako zvedavosť, dychtivosť a život z nášho otvoreného srdca sú potláčané, čím sa náš život ale zúži a stáva sa čoraz menej uspokojivým. Paradoxne veríme, že naše stratégie “prežitia” a zvýšenej kontroly nám prinesú šťastie, a tak sa ešte viac snažíme alebo sa usilujeme o súhlas iných – ale práve tieto správania nám často prinášajú najväčšiu nespokojnosť.
Otvoriť oči a jasne vnímať, čo to robíme, nie je ľahké. Naše rutinné správanie typu “snaž sa viac” alebo “ostatní s tebou musia súhlasiť” sa stane našou druhou prirodzenosťou a už sme voči nemu slepí. A aj keď nám toto správanie neprináša šťastie, často to nespozorujeme len preto, že sme presvedčení, že raz nám ho prinesie! Ak sa chceme prebojovať cez túto lokálnu slepotu, pomôžu nám otázky ako “Som v tomto okamihu skutočne šťastný?” alebo “Čo mi prekáža v tom, aby som sa cítil šťastný?” Zamyslieť sa nad nimi nás stojí len pár okamihov, ale keď si ich kladieme po istú dobu niekoľkokrát denne, začneme vnímať všetky tie správania a prejavy, ktoré nám bránia byť šťastnými.
Snažiť sa viac a uchádzať sa o priazeň/súhlas iných sú dve najrozšírenejšie vovychovávané správania, ktoré nám majú priniesť šťastie. Takmer rovnako bežné sú mnohé nutkavé správania – napríklad nutkavé vyhľadávanie pôžitku a rozptýlenia. Samy o sebe sú rozptýlenie a pôžitok fajn veci a istotne nám prinášajú dobrý pocit. Ale len čo nadobudneme nejaký nutkavý vzťah – napr. k jedlu, sexu, cvičeniu – tak nás nutkanie ženie opakovať toto správanie v presvedčení, že sa budeme potom cítiť dobre.
Venovať sa nutkavým správaniam odhaľuje samotnú podstatu ľudskej tendencie nesprávne si vykladať “šťastie”. Keďže nám nutkavé správania prisľubujú, že sa budeme cítiť dobre, opakujeme ich. Do istej miery aj svoj prísľub napĺňajú – pocítime zmyselný pôžitok alebo záplavu endorfínov. Ale toto naplnenie je vždy len dočasné a potrebuje pre to, aby fungovalo, priaznivo nastavené vonkajšie podmienky. Kým sú vonkajšie podmienky priaznivé, náš život je okej a nerobíme nič na to, aby sme situáciu zmenili. Takisto sa nezapodievame tým pocitom nedostatku, z ktorého vlastne nutkavé správanie vzniklo: prečo hasiť niečo, čo nás nepáli? A tak zostávame uzatvorení v bludnom kruhu osobného šťastia/nešťastia. Keď sa necítime až tak hepi, nájdeme si nejakú rýchlu záplatu a myslíme si, že sme už zasa hepi. A takto sa celý cyklus opakuje donekonečna a skutočné šťastie nám uniká.
Kým veríme, že tieto nutkavé stratégie zaberajú, dovtedy ich budeme udržiavať. A pretože z času na čas nám prinesú dobrý pocit, v priebehu rokov sa upevňujú. Preto sa stávame zajatcami našich naviazaností niekedy aj na celý život bez toho, aby sme s tým niečo urobili a zmenili to. Vlastne by sme sa mali potešiť, keď nám život naservíruje poriadnu porciu nešťastia, pretože vtedy dostávame príležitosť začať si klásť otázku, či nám naše doterajšie stratégie skutočne slúžili… Keď uvidíme, že to, čo sme doteraz robili, nám neprinieslo skutočné šťastie, možno v sebe nájdeme dostatočnú motiváciu zmeniť to.
Každý z nás potrebuje preskúmať, kde a ako sa smi sebe pletieme pod nohy a akými všetkými spôsobmi blokujeme naše vlastné šťastie. Potrebujeme preskúmať hlavne naše naučené správanie – naše stratégie kontrolovania a naše nutkavé tendencie. Celý život sme trávili vo viere, že nám tieto veci prinesú šťastie, hoci pri bližšom pohľade priniesli pravý opak. Ale kým toto jasne neuvidíme, všetky tie spôsoby, ktorými sami seba sabotujeme, nebudeme ochotní urobiť pre naše šťastie niečo viac než tie obvyklé “rýchle záplaty” – nezačneme si pestovať skutočnú spokojnosť.
(Viac informácií k osobe autora: Ezra Bayda, www.zencentersandiego.org )
Nuž, o pestovaní skutočnej spokojnosti v článku nebolo nič, takže zasa hlavná robota zostane na nás 😦 … Ako si pestujete vy svoju skutočnú spokojnosť so životom? Moju stratégiu ma naučila chemoterapia. Vedela som, čo to bude. Vedela som, že mi bude zle… všetci ma varovali, aj doktorka. Dostala som lieky proti nevoľnosti. Nebolo ich veľa. A tak som si povedala: potiahnem tak dlho, ako len budem vládať, a až potom si ten liek dám… No a každým okamihom som sa vcítila do svojho vnútra a povedala si: “Ešte to nie je také zlé. Toto zvládnem aj sama. Ešte netreba.” Na konci polročnej chemoterapie som zistila, že som za celý ten čas zjedla až jednu pilulku. 🙂
A to ma to naučilo: stiahnuť sa vyslovene do daného okamihu a povedať si, že vlastne to práve teraz nie je také zlé – a byť vďačná za to, že to práve teraz nie je také zlé. Odvtedy to robím aj cielene a pomáha mi to úplne úžasne. 🙂
A akú stratégiu máte vy?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor