Z času na čas pri tom, čo sa dozvedám a čo vnímam ako “rezonujúce s mojou pravdou” predsa len mávam “kognitívne disonancie”. Posledné dni tu bola diskusia o negativite, negatívnych bytostiach, zlých úmysloch, rarachoch a iluminátoch (alebo to bolo inde? 😕 ). Môj názor je, že “negatívny” a “zlý” je len vec našej interpretácie a že existujú nízke a vysoké vibrácie a každý z nás vzhľadom na to, kde práve sa na svojej ceste nachádza, vníma ako “negativitu” niečo celkom iné.
Potiaľto so svojím názorom celkom súhlasím. 😛 Ale potom prichádza iné kafe – Zem ide do vyššej vibrácie. Univerzum je uzatvorený systém s vyváženými energiami. Ale neznamená to, že ak sa časť Univerza posunie do vyššej vibrácie, vznikne v nižšej vibrácii vákuum, ktoré Univerzum okamžite zaplní?
Inými slovami: AK sa ľudstvo zbaví negativity A SÚČASNE negativita je potrebná pre rovnováhu v Univerze, nedostane sa Univerzum z rovnováhy?
Alebo sa “narodí” nová negativita?
(Joooooj, tuto sa vám musím pochváliť jedným zistením z včerajšieho čítania Greggovej. Popisuje nejakú víziu stvorenia sveta – a tá vízia sa plne kryla s mojou víziou, ktorú som mala pred časom (belasá pena)! Ľudkovia – hepihepihepihepi. Tieto okamihy milujem, keď viem, že som na správnej vlne. 🙂 Sebadôležitosť jak hovado. 😉 )
Tie včerajšie diskusie (ďakujem Benymu a Chnochnoche) ma nejako nakopli v rozmýšľaní a spomenula som si na čosi, čomu sa hovorí “plávajúci priemer” – a čo by mohlo moju kognitívnu disonanciu 😉 odstrániť.
Ale najprv k tomu priemeru. Ako vieme, čo je “dobré” a čo je “zlé”? Tak, že si niekde na osi dobra nakreslíme čiaru, tú pomenujeme “normál”, a čo je viac ako normál, je dobré, čo je menej ako normál, je zlé. Viac ako normál: pozitívne; menej ako normál: negatívne.
Takže všetko porovnávame vzhľadom na to, čo považujeme za “normál”, rovnovážny stav.
A keď pracujeme na sebe a prestávame vibrovať na nižších rovinách (=”negativita”), tak v nich vzniká vákuum. No a Univerzum má tendenciu vákuá zapĺňať, takže by sa tam mala prilievať nová negativita, aby sa systém udržal v rovnováhe.
Ale…!
Ak vezmeme Otca/Všetko-čo-je ako uzavretý systém (a ja ho tak ako taoista beriem, pretože tao je uzatvorený kruh a moje vízie tiež hovoria o útvare podobnom guli a upozorňujem, že neviem a neriešim, v čom sa tá “guľa” nachádza), mohli by sme povedať: vezmime Všetko-čo-je, zrátajme to dohromady, rozdeľme na polovice a v polovici bude “normál”, náš stred.
Potiaľto ste snáď ešte s blondínkou. 😛
No a ak celý systém popracuje na svojej vibrácii a pohne sa smerom k “pozitívnemu”, nemusí nutne dotiecť doňho negativita, pretože ak stred rátame týmto spôsobom, jednoducho sa aj stred posunie k “pozitívnemu”… Teda to, čo bolo kedysi už slabo pozitívne, sa môže v najbližšej chvíli stať “normálom”, pretože niečo silno negatívne zo systému práve vymizlo.
Ešte stále ste so mnou? 🙂
Priznávam, táto teória je len čiastočne uspokojivá. Vysvetľuje mi, prečo nie je nezmysel zlepšovať sa. Ovšem nevysvetľuje mnohé iné veci – napríklad to, prečo tu sme. Čo je úmysel Zdroja/Otca/Orla/Boha/Slivkového Lekváru S Hrozienkami.
No a moje myslenie (vzácny to stav!) pokračuje, ako toto píšem: Veci nie sú “pozitívne” a “negatívne”, takými ich robíme my našou interpretáciou. Všetko je súčasť čohosi, čomu ja hovorím “existencia”. Ak meníme naše vnímanie, vlastne len hovoríme, že z brečky Všetkého-čo-je začíname vnímať iný výsek, ale nie, že niečo mizne… Pôvodná vec/vibrácia/frekvencia zostáva, len my sa stávame pre ňu neprístupnými a presúvame sa na rovinu, na ktorej ju už nevnímame. (Toltécky: meníme “náš príbeh” tak, že v ňom už daná frekvencia nemá miesto.) Ona ešte stále existuje a aj my ešte stále existujeme, ale naša hranica medzi “negatívnym” a “pozitívnym sa posunula oproti pôvodnému vnímaniu. A pretože na koncoch spektra sme “slepí” (lebo nevnímame všetko súčasne, ale len jeho výsek), proste časť vibrácií vypadla z nášho zorného poľa.
A toto by mi zas vysvetľovalo, prečo sa neťaháme všetci do pozitivity ako somár za mrkvou. Keby sme všetci vnímali to isté, nikto by nevnímal ten zvyšok – a ten zvyšok by “prestal existovať”. Takto mi dáva zmysel aj to, že “zlo” nikdy nevymizlo a že sa rodia ľudia s primárnym nastavením na strach, bezmocnosť a pocit obete. Sú potrební. Potrebujeme ich ako soľ, aby sme my ostatní mohli manipulovať naše vnímanie. Keby sme ich nemali, nevedeli by sme, že aj také niečo ako “nízke vibrácie” je na svete. Boli by sme “slepí”.
Ľudia, momentálne si prichodím ako červená krvinka, ktorá sa zobudila a zistila, že nie je “červená krvinka”, ale “krv”. 🙂
Svet sa nemení. Mení sa len naše nastavenie vnímania a tých ostatných potrebujeme na to, aby naše spektrum vnímaných vibrácií bolo čo najširšie.
(Pekná teória, blondínečka! 😆 )
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor