Ako človek stvoril svoj vesmír

Na jednom asi-rumunskom blogu som v hlavičke objavila vetu, ktorá okrem toho, že bola v angličtine a tak som jej porozumela 😉 , so mnou aj dosť hlboko zarezonovala. Neviem, kto ju spáchal (Google ukazuje, že by to mohol byť Churchill v obmene), ale hovorí o ľudskom vnímaní viac ako hrubá kniha:

“Ako kráčame životom, tvoríme si naše vlastné univerzum.” (We Create Our Own Universe As We Go Along)

Pre mňa je to aj odpoveď na tie večné obavy z negativity, vlastného ega či konca sveta…  Na každú formu strachu. Čo v svete okolo nás budeme pozorovať (=hľadať), to v ňom budeme vidieť (=nájdeme) a tým sa potvrdí naša pôvodná predstava, s akou sme sa na svet pozreli (=hľadali).

Inými slovami: čo hľadáš, to nájdeš. Čo chceš vidieť, to uvidíš.

A ešte inými slovami: ak niečo vidíš, muselo to byť pre teba dostatočne významné, aby to tvoj filtračný systém neodfiltroval.

No a posledná, toltécka 😉 nadstavba: Ak niečo vidíš, tak si tomu venoval pozornosť. Ale ak ťa to vytáča, tak sa za tým skrýva nejaká predstava/presvedčenie, ktoré si v sebe potrebuješ vysporiadať.

Ale je v tom ešte jeden aspekt, ktorý niekedy prehliadame: každý náš skutok, každá naša myšlienka okolo nás konštruujú presne ten svet, ktorý popisujú. 🙂

12 thoughts on “Ako človek stvoril svoj vesmír

  1. “Bytie je tá najrýchlejšia forma tvorenia…” prečítala som si kedysi pred desiatimi rokmi od Walscha. Už vtedy ma fascinoval jeho channeling s Otcom aj pocit, že je to úžasná forma komunikácie. Je.

    Páči sa mi

  2. Toto presne vystihuje nás ….ako sa správame to sa odráža v našom mikrokozme. Ak som seba odmietala, tak pri návšteve svojho vnútra prostredie odmietalo mňa. Ak som šťastná a spokojná všetko funguje tak ako má.

    Krásne to bolo zobrazené vo filme Ako prichádzajú sny. Ona malovala obrazy, ktoré boli jej svetom a po smrti syna a manžela si vzala život. On ju šiel zachrániť do sveta zatratených a nakoniec všetci spolu žili v svete, ktorý ona vytvorila vo svojom obraze plnom krásy fariem a harmonie.

    Páči sa mi

  3. … a tak sa vždy vraciame k začiatkom: Verum est sine mendacio, certum et verissimum: Quod est inferius, est sicut id quod est superius. Et quod est superius, est sicut id quod est inferius, ad perpatranda miracula rei unius…. a to v rôznom vyjadrení slovom… a keď nestačí slovo tak ho nahradia vety … a keď ani to nestačí tak ho nahradia symboly…

    Páči sa mi

  4. Všetko dobré do Nového roka 🙂 .

    Rozmýšľam, ako by som to napísal, pretože aj keď to “Ako kráčame životom tvoríme si svoj vlastný vesmír” má svoju časť pravdy, z vlastnej skúsenosti viem, že časy, kedy tá pravda mala určitú dávku formovateľnosti a použiteľnosti, čiže kedy ešte platilo “tvoríme si vesmír”, skončila X inkarnácií dozadu. Je ešte možno časť veku, tak medzi 3 -5 rokmi, kedy ešte nie sú pozapínané úplne všetky kódy, štruktúry a vzorce a dieťa “vytvorí” novú maličkú časť univerza v nejakom aspekte svojho života. A aj na to však zabudne, pretože v jeho ponímaní to bola časť hry niekde s niekým. Je aj automatické vedomé tvorenie cez zámery a sny, ale netýka sa bežného života “ako nás to učili” 🙂 .

    V dnešnej dobe netvoríme, ale mechanicky kráčame a podľa skryštalizovaných presne nasekaných formuliek rysujeme vesmír, ktorý tu už je tisícročia (a ešte viac). Je to ako maľovanka s presnými kontúrami a jedinou možnosťou je pohrať sa s farbičkami života. Výsledný obraz to nemení, pridáva to len náladu aktuálnej inkarnácii. Čiže pre praktické použitie platí asi len tá posledná toltécka nadstavba (mierne modifikovaná) – “či to, čo ťa teraz vytáčalo má väčšiu prioritu, ako to, čo ťa vytáčalo 2 hodiny dozadu a čo sa ešte nestihlo spracovať …” Inými slovami pohár je už plný, dá sa len odlievať. Ako aj píšeš – “večné” obavy …

    Rád by som to napísal inak, ako že máme voľbu a možnosti a tak, čo aj niekedy bolo, ale už nie je.Teraz je to len posledná fáza návratu strateného syna (dcéry) pre tých, ktorý toho už majú dosť 😉 a pre tých ostatných nekonečná “show must go on” 🙂 .

    Liked by 1 person

    • vazne nik?toto sa mi nechce verit. Nie je teraz prave ta inkarnacia kedy sa da aj obraz zmenit?Aj keby kontury boli dane, farby maju vacsiu moc ako len zmenit naladu. Podla toho ake a kam das mozes tie kontury opticky uplne premenit a vysledkom moze byt nieco uplne ine.Teda v pripade ze tie povodne kontury ti nic nehovoria a chces nieco ine.

      Páči sa mi

    • Nik 🙂

      “Teraz je to len posledná fáza návratu strateného syna (dcéry) pre tých, ktorý toho už majú dosť”…Hm,hm,hm…
      Čo si mal na mysli o “tých, ktorý toho už majú dosť”?… 1, akože ich to tu už nebaví,nuda nudová, tak čágo bélo šílenci 😛 2, akože, spravili(naučili, zažili, presnívali 😉 ), čo mali a fujas matias 😛 3, akože, nenapadol ma ďaľší dôvod 😛 4, pretože 😛 ? Hm?

      Páči sa mi

    • @ Aatina – V toku času a svojich životov sa učíš rôzne veci, skúšaš rôzne role, zručnosti, kariéru, umenie … a medzitým všetkým sú aj skúsenosti z manipulácie a prispôsobenia sa názorom iných (rodičov, dobrých priateľov, partnerov …), hra so závislosťami a myriada iných modelov správania a prežitých osudov. Nakoniec to niečo, čo je tvoja bytosť sa nachádza v siločiare energií, vzťahov a zámerov, z ktorých je tebe vlastných len malý zlomok. Naozaj platí zákon zachovania energie 😉 – to čo máš na sebe tam ostáva a to, čo koná a žije tvoj život je “to” všetko, nie len Aatina .. Sme ako snehuliaci za teplého letného dňa, ktorý sa nevedia zbaviť (a nabažiť) snehu. Návratom v tomto zmysle je zrieknutie sa kompromisov voči sebe, nájdenie pôvodnej radosti zo života, zrušenie závislosti na tom, čo nie si ty – aby sa “to” (rozpustilo a) vrátilo tam, kam patrí a Aatina si konečne dala ten drink, ktorý si zakazuje už X inkarnácií (pretože predtým to zakázala niekomu inému, a predtým … 🙂 , alebo znova len fujasa …

      Slovo “teraz” nie je až také dôležité, patrilo skôr tým, ktorý čítajú tento blog pretože majú práve teraz k dispozícii všetky informácie a stačí im na to len pár klikov. Ostatní ich majú vlastne tiež, len klikajú inde … 😉

      @ Matrioshka – ak ju takou urobíš, tak toto bude práve tá inkarnácia ako píšeš. Je to len na tebe, akú intenzitu do toho dáš, aby sa začali meniť aj kontúry, alebo sa len poopravia vonkajšie farby. A je to rovnaká voľba, ako sme rozoberali veci v poslednej diskusii, ktoré ti nechcem otvárať, lebo je to tvoje rozhodnutie a toto je len diskusia. Môžeš si to predstaviť ako tanec, ktorý opakuješ stále dookola, kým ho nezvládaš stále lepšie a potom sa v určitom momente pustíš, telo ti tancuje samo ďalej a ty sa môžeš nezávisle na pohyboch pozrieť, či v tom toku energie je to radosť alebo povinnosť, ktorá cez teba prechádza.

      Je pravdou, že teraz (tento a pominulé roky) je mnoho energií veľmi zosilnených, preto pre mnohých to znamená koniec sveta (svojho pohodového života v tele aký ho doteraz poznali, telo už tak neslúži, bolí …) a pre iných možnosť dostať pomocnú ruku a odvaliť to, na čo by im vlastná energia práve teraz nestačila 🙂 .

      Liked by 1 person

  5. presne toto teraz čítam v Piatej dohode a vety s týmto významom si podškrtávam 🙂 presne presne o tomto Ruiz píše. rozlišovať skutočnosť, realitu od tej našej reality, ktorú si tvoríme tým, aké veci vidíme, aké si všímame, akú hodnotu a charakteristiku im prisudzujeme. veľmi zjednodušene: optimista vs. pesimista 🙂

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre anitraM Zrušiť odpoveď