Na jednom asi-rumunskom blogu som v hlavičke objavila vetu, ktorá okrem toho, že bola v angličtine a tak som jej porozumela 😉 , so mnou aj dosť hlboko zarezonovala. Neviem, kto ju spáchal (Google ukazuje, že by to mohol byť Churchill v obmene), ale hovorí o ľudskom vnímaní viac ako hrubá kniha:
“Ako kráčame životom, tvoríme si naše vlastné univerzum.” (We Create Our Own Universe As We Go Along)
Pre mňa je to aj odpoveď na tie večné obavy z negativity, vlastného ega či konca sveta… Na každú formu strachu. Čo v svete okolo nás budeme pozorovať (=hľadať), to v ňom budeme vidieť (=nájdeme) a tým sa potvrdí naša pôvodná predstava, s akou sme sa na svet pozreli (=hľadali).
Inými slovami: čo hľadáš, to nájdeš. Čo chceš vidieť, to uvidíš.
A ešte inými slovami: ak niečo vidíš, muselo to byť pre teba dostatočne významné, aby to tvoj filtračný systém neodfiltroval.
No a posledná, toltécka 😉 nadstavba: Ak niečo vidíš, tak si tomu venoval pozornosť. Ale ak ťa to vytáča, tak sa za tým skrýva nejaká predstava/presvedčenie, ktoré si v sebe potrebuješ vysporiadať.
Ale je v tom ešte jeden aspekt, ktorý niekedy prehliadame: každý náš skutok, každá naša myšlienka okolo nás konštruujú presne ten svet, ktorý popisujú. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor